Pseudo-intelektuáli, čo si myslia, že žijú v arpádovskom Uhorsku, dusia Komárno. Držia ho pod krk svojou neobmedzenou obmedzenosťou. Dvorní klamári a prekrúcači pochybných primátorov a chamrade, čo stavia benzínky medzi pevnosť a sútok Dunaja s Váhom. Sú to potkany, čo pripínajú vyznamenania gorilám za vymyslené zásluhy.
Založili si „univerzitu“, vďaka ktorej si môžu navzájom liezť do riti ešte šikovnejšie. Z tejto Kecke pásztor főiskola (Vysoká škola pastierov kôz – jazykový zákon treba dodržiavať) chrlia neuveriteľné množstvo literatúry, v ktorej nemajú problém oslavovať Horthyho príchod na bielom koni a smútiť, že spolu s nacistickým Nemeckom prehrali vojnu.
Maďarský nacionalizmus neútočí, len sa bezbreho ľutuje. A stavia sochy. Tak veľa sôch, že si tieto najnižšie formy života už pomaly musia vymýšľať osobnosti. Maďarský nacionalizmus sa snaží tento inak milý a pohostinný ľud dojať k smrti. Z ich sebaľútosti samozrejme pramení aj istá agresivita, ale tá sa prejaví nanajvýš tak v gardistickej uniforme a krikľúnskom prejave v Európskom parlamente.
A Slováci na to reagujú tak strašne racionálne. Slota vylezie cez okno Matice Slovenskej k Cyrilovi a Metodovi a postaví kus kameňa na bývalú colnicu. A aby ukázali, že sa neboja Svätého Štefana, tak to nešťastné súsošie vierozvestcov mrdnú do kruhového objazdu.
Ospravedlňujem sa, ale zasa sa mi niekto postavil do hrdla a funguje tam ako prst.