#básnim

[bezmuzy]

detox

nepamätám kedy písal som triezvy

dávno zistil som, že cez tie svinstvá

je márne pozerať na hviezdy

keď mi pred očami padli

x

rýmy stratili sa medzi vami

v nenávisti, v hneve lebo pomoc

stratila sa medzi vami

v očakávaní, niečo za niečo

x

B ďalšiu slohu ti už nevenujem

x

názory máme iné ale city?

zabudli ste ako slová bolia.

Sám zabudol si kým si ty,

človek, ktorého tie slová skolia

x

Sára vďaka!

Možno si len človek čo ide okolo,

no ja nebudem plakať,

keď ťa kroky opäť inam zavedú,

tvoje stopy sú jak jazvy ťapa,

zastavíš nachvíľu ale, ostaneš

v tých životoch či stopách večne.

[vypsanafixa]

my všichni zmizíme, ale to naše místo si nás bude pamatovat, napořád

o tom, jak jsi vryl naše jména do kůry stromu.

[bezmuzy]

prídem si ako blázon

ktorý o všetko prišiel

lebo bola si tou krásou

za ktorou by som vyšiel

všetky kopce, hory

údolia a rieky

prešiel

opustené domy, doly

s láskou aj naprieky

naším chybám...

dnes sa už len bojím

o inú, čo sa ku mne pridá

a budem vedieť, že pri mne stojí

no zabudnem na to

čo píše tieto básne

keď poviem jej zlato

a bude to bez lásky

[bezmuzy]

prepáč láskam a snehobielej

/Ti/ v pätnástich som ťa ľúbil ako jedinú

spomínam na to, keď máš narodeniny 

dnes, sedem rokov myslím na tú nevinu

a ty zabudla si na mňa aj tie meniny 

x

/Ta/ prvýkrát videl som ťa v zime 

a svojim známym povedal som,

že sa spolu nevyspíme

no prešlo si to prvou krásou

a aj keď si bola madonna moja

prepáč, že vzťahy za tak málo stoja

a nemal som viac snahy

x

/To/ vďaka tebe milujem Prešov

a dodnes spomínam na nás

no nechápem stále ako to prešlo

shit happens, vraj, život má nás

a my ako stále znova stretneme sa

tou úplnou náhodou

x

/M/ neviem prečo som ťa zranil

a vôbec prečo si mi odpustila

a prečo v Prešove sa stránil

no ťažko ale predsa to pustila

a po rady ako ľúbiť si už chodím ja

aj keď lásku inej darmo dobíjam

tá ich zlomila by svety

prepáč, že ukradol som ti (k)vety

[bezmuzy]

po pive #4

možno som tú pravú dávno držal v náručí

a možno  je to v skrini len ďalšia kosť

a možno toto je to čo ťa naučí

že nikdy nevieš kedy v objatí držíš dokonalosť

[bezmuzy]

tak to býva

snaha, láska, dôvera

úsmevy, tie oči, ten pocit

lásky plné noci

aj tak prekvapí ťa nevera

[bezmuzy]

ak je láska život

tak zabudol som na šťastie naše

keď objavil som pivo

a stratil sa na konci ďalšej fľaše

[bezmuzy]

po pive #5

neľúbiš ma a ďalej necítiš tú nehu vážne?

nebodaj už nevyzerám dobre?

uhýbaš pohľadom, prázdna vášne,

no objímaš ma pri tej hre,

x

zlatíčko si mladá, citlivá a chtivá,

ja zas nie dosť dobrý či zlý k tebe,

neviem či u ostatných to takto býva

a o koľkých objatiach a perách sa ti sníva,

x

stratili sa a už nie sú vaše,

zmizli ako tiene, len ťa zapálili poklad,

objatia čo boli cudzie a nie naše

a bez hanby naším už mávaš z okna,

x

tvoje oči tak zasnívané, stratené,

myslia na iného lásku darmo,

láska nepoviem to zmätene,

neľúbim ťa ani ja, len minulosť chradmo,

x

pôjdeš vlastnou cestou ďalej sama

a všetok čas stráviš tak márne

behom za chlapcami budeš sama mama,

neváž si tých v ktorých už jar niet,

x

keď ku oltáru budeš s ním schádzať,

básniac o večnosti a láske,

možno sa budem plný hanby vonku prechádzať

a možno stretneme sa v maske,

x

pokrčíme plecami, zasmejeme sa a spomenieme,

na minulosť, pri puse na líce,

s tvojím “krásny večer” lebo to my vieme,

mojím “ešte krajší, slečna” aj keď to tak nie je síce,

x

nič moje srdce viac nerozruší,

nič ma už nedonúti ublížiť,

ten čo ľúbil to už nevráti ruži,

ten kto sa spálil sa už nezapáli.