Ako to celé začalo
Nápad navštíviť Zéland som mal v hlave už roky, ale pred tým než som začal cestovať som ho nejak automaticky (dalo by sa povedať) zaradil do kategórie “možno raz na dôchodku” :). Postupom času som stále častejšie počúval o ľudoch, ktorí tam boli a aj som veľa takých ľudí stretol na cestách po Ázii a tak sa tento nápad postupne dostal do kategórie “v blízkej budúcnosti”.
Keďže Zéland je drahá krajina a tiež doletieť tam je drahé, ideálne riešenie pre mladého človeka s minimálnym obnosom peňazí sú tzv. Working Holiday víza.
Keď človek získa tieto víza, môže rok cestovať a pracovať na Zélande (klasické turistické vízum je len na 3 mesiace a nedá sa naňho pracovať). Výhodou je, že na Zélande sa dá nájsť sezónne práce na ovocných sadoch alebo aj v rôznych iných odvetviach a minimálna mzda je tu pre tento rok $15.75 (a každým rokom stúpa o cca $0.5). Takže to vychádza tak, že ak človek míňa rozumne môže pol roka zarábať a pol roka cestovať.
Má to však jeden háčik. Tieto víza sú ročne udelené len 100 Slovákom. (Len pre porovnanie, Češi majú kvótu 1200 víz ročne a takí Nemci, Angličania, Íri to majú neobmedzene).
Získanie víz je vpodstate len časová súťaž, kto prvý príde, ten prvý berie. Ak sa človek dostane až k platbe (poplatok za víza je cca 122eur) tak má prakticky vyhrané. Tu poteší fakt, že nemôže nastať situácia, že by človek zaplatil ale víza nedostal.
Dostať sa však medzi prvú stovku nie je vôbec jednoduché. Po spustení registrácie sú stránky preťažené a vplňovanie údajov zdĺhavé...
Rozhodol som sa, že to skúsim a tak som v presný čas registrácie (1. mája 00:00 slovenského času) začal vyplňovať údaje a sám som bol šokovaný tým, že za 6 minút som sa dostal až k platbe. (Online prihláška má niekoľko častí a každú treba vypĺňať a ukladať zvlášť, čo v praxi vyzerá tak, že kým sa človek prepne z jednej časti do druhej, trvá to desiatky sekúnd alebo aj viac.) Určite tu zohralo rolu nejaké to šťastie ale do veľkej miery mi pomohlo to, že som to trénoval na anglických vízach pár dní pred tým :D ...a určite mi nahralo do karát aj to, že ako informatik trávim za počítačom veľa času... (nepoužil som ale žiadne automatizované mechanizmy, takže to isté by po lepšej príprave zvládol aj užívateľ typu “zapnem film, pošlem mail”).
Horšie sú na tom Češi, oni zvyknú novozélandské servery preťažiť takým spôsobom, že vyplňovanie prihlášky trvá často aj niekoľko hodín.
Po pár dňoch som dostal oficiálne potvrdenie z imigračného, že mi víza boli udelené a vtedy do už bolo jasné, ide sa na Zéland! :)
(Od dátumu udelenia víz má človek rok na to aby na Zéland vycestoval. Od prvého vstupu na NZ sa potom začne počítať rok, počas ktorého môžete NZ opustiť a znova sa vrátiť, koľkokrát chcete - podrobnosti víz tu.)
🡸 Naspäť