Ako minuloročný víťazi domácej súťaže sme mali toho roku opäť príležitosť reprezentovať Šenkvice a zároveň celé Slovensko na Pohári Európskych Majstrov. Usporiadateľom bol tentokrát maďarský klub Soroksári HC (bývalé Rosco SE Budapešť). Miesto konania po portugalskej Lousade a talianskej Padove bolo konečne bližšie ako 1000 km. To nám po finančne náročnom minulom roku a vzhľadom na to, čo nás čaká tento rok (dobudovanie ihriska) prišlo nesmierne vhod, nakoľko sme nemali až také vysoké výdaje ako inokedy. I napriek tomu by sme však bez finančnej výpomoci obce len ťažko mohli tento turnaj absolvovať.
Pohár Majstrov je dlhoročne nesmierne vyrovnanou ale hlavne prestížnou klubovou súťažou. Náš oddiel sa každým rokom stretáva s poprednými klubmi z celej Európy ako White Stars Brussel, Espinho Porto, Cardiff a pod.. Pri našej členskej základni je priam zázrak, že s touto elitou Európy vôbec dokážeme držať krok. A to už vôbec nebudem bližšie rozvádzať, že sme asi jediným klubom z obce a nie z veľkomesta, ktorý takúto súťaž absolvuje.
Tohtoročné zastúpenie bolo vskutku pestré. V našej skupine sme mali domácich Maďarov, Turkov a Wales. V druhej skupine boli zástupcovia Dánska, Talianska, Írska a Slovinska. Prvý zápas sme odohrali s waleským Cardiff & UWIC. Walesania sú vždy nepríjemným súperom s až neuveriteľným fyzickým fondom. Naše zápasy s nimi sú vždy tesné. Tentokrát sme však ťahali za kratší koniec a prehrali sme 3:2. Na vine nebola zlá hra, ale nepremieňanie šancí. Asi trikrát sme nedokázali skórovať do prázdnej brány, čo sa stáva skutočne len zriedka. Obranne sme zahrali vcelku dobre. Walesanov, i keď niekedy s problémami, sme dôrazne pokrývali, avšak strelili sme jednoducho málo gólov. Sami sme nečakali, že tento zápas prehráme. Táto skutočnosť nás postavila pred zaťažkávajúcu situáciu. A to poraziť domácich Maďarov, potom Turkov a dúfať v postup do elitnej štvorky – nakoľko z každej skupiny postupovali len dva najlepšie kluby.
Maďarský Soroksári HC je doma extrémne náročný súper. My sme však zapli na najvyššie obrátky a po 40 minútovom boji sme Maďarov zdolali 3:2. Opäť môžem podotknúť, že ak by sme boli efektívnejší v koncovke, nemuseli sme sa o výsledok strachovať do posledného okamihu. Tureckému Pursaklaru sme s prehľadom nadelili desať gólov a po jednoznačnom víťazstve 10:1 sme čakali na výsledky ostatných duelov. Výsledná tabuľka našej skupiny vyzerala nakoniec tak, že sme z druhého miesta postupovali medzi top štyri kluby turnaja.
Popravde, po zbabranom prvom zápase sme si vydýchli, že nebudeme bojovať o záchranu. Keď sme však zistili mená ďalších súperov, optimizmus nás rýchlo prešiel. Dánsky Orient Lyngby a taliansky HC Bra sú vždy zárukou veľkej sily. Vedeli sme, že Talianov s dvomi reprezentantmi Česka a dvomi z Nového Zélandu asi neporazíme, preto sme sa zamerali na súboj s Dánmi. Bola to naša prvá konfrontácia s týmto súperom, preto sme presne nevedeli, čo môžeme čakať. Výber vyčkávacej taktiky sa ukázal byť ako nesprávny, nakoľko sme po prvých desiatich minútach prehrávali 5:0. Do polčasu sme našťastie znížili na 5:2. Druhý polčas sme sa pokúšali Dánov dobehnúť, no na lepšie ako konečné 8:4 to nestačilo. I tak sme im nastrieľali najviac gólov na turnaji zo všetkých družstiev. Vzhľadom na vývoj ďalších zápasov sme do posledného duelu vstupovali bez možnosti poskočiť aspoň na tretie miesto. Navyše zvíťaziť nad suverénnymi Talianmi bolo jednoducho nad naše sily. Hoci sme polčas prehrali len 3:1 a hrali sme naozaj dobre, druhý sme aj za mierneho prispenia rozhodcov nezvládli. Inkasovali sme ešte osem gólov a zápas sme trochu potupne prehrali 11:1. Výsledok však ovplyvnil dosť zlý výkon rozhodcov, keď v náš prospech neodpískali penaltu a viac trestných rohov a na opačnej strane zapískali proti nám dve penalty a ešte nám aj vylúčili hráča. Avšak odhliadnuc od týchto faktov, zápas by sme i tak s takto silným súperov nevyhrali. Celkovo sme obsadili štvrté miesto, čo bolo síce o jedno miesto horšie ako sme pôvodne chceli, avšak bolo to reálne odzrkadlenie našej výkonnosti a našich možností. Turnaj vyhrali HC Bra, pred druhým Orient Lyngby a tretím Cardiff & UWIC.
Myslím, že sme spravili maximum pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku. Len ťažko sa môžeme porovnávať s klubmi, ktoré skončili pred nami. Talianom minulý rok postavilo mesto spolu so sponzorom dve úplne nové ihriská s umelým povrchoch a platia si štyroch legionárov. Za Dánov hrá tretina švédskej reprezentácie a o zázemí sa netreba ani rozširovať. Na druhej strane my nemáme vlastné ihrisko, na ktorom by sme mohli hrávať už vyše dvadsať rokov a v hale môžme trénovať maximálne tak oslabenia, nakoľko sa tam nezmestí ani potrebný počet hráčov. To nie sú sťažnosti, to je realita. A žiaľ realita celého slovenského športu.
Verím však, že vzhľadom na podporu z obce, za ktorú sme nesmierne vďační, a rozbehnuté projekty, aj nás čaká lepšia budúcnosť. Záujem o hokej je u detí u nás nesmierny a už dávno sme dobehli, ak nie predbehli dominantnú Bratislavu. Ak sa podarí dobudovať ihrisko a následne raz niekedy prerobiť hala, o hokej, a to hokej na svetovej úrovni nebude núdza.
Hráči reprezentujúci Šenkvice na tohtoročnom Pohári Európskych Majstrov:
Tomáš Krajčovič, Marek Petráš, Juraj Štrofek, Peter Melichar, Boris Petrakovič, Peter Marcina, Zdenko Kovačevič, Martin Lančarič, Matúš Parajka, Ľuboš Mišovič, Andrej Dobrovodský a Matej Sklár. Realizačný tím bol tvorený trénerom Milanom Dugovičom, vedúcim družstva Ľubomírom Šavlíkom a fyzioterapeutom Miroslavom Bošákom.
Cestovaním Neznámou Afrikou oblasťami Eritrea – Džibuti – Somálsko – Etiópia, ktoré sa uskutočnilo vo vedľajšom mestečku Pezinok, nás sprevádzali asi najviac scestovaní ľudia na Slovensku p. Ľuboš Fellner – zakladateľ Travel Agency Bubo a p. Milan Grell, ktorí nám svoje sprostredkovali zážitky a odovzdali skúsenosti, rady a odporúčania, čo v ktorej krajine si pozrieť a čoho sa radšej vyvarovať, aby ste sa mohli späť v bezpečí vrátiť domov. Množstvo nádherných fotografií doplnených zaujímavou prezentáciou nám ukázali náročnosť, a jednoduchosť ľudí z rôznych afrických kmeňov, zvyky a tradície jednotlivých kmeňov. Videli sme chudobu miestnych ľudí, ale s úsmevom na tvári, ktorí energiu čerpali z prekrásnej a nebezpečnej prírody, v ktorej je ťažko nájsť potravu a ešte ťažšie prežiť.
Výstava sa konala pod záštitou pani Silvie Gašparovičovej, manželky prezidenta Slovenskej republiky. Toto podujatie malo aj charitatívny charakter, kde vyzbierané peniaze pôjdu do detskej nemocnice deťom trpiacim HIV v Ugande.
Ak vás baví cestovanie a mali by ste záujem spoznávať kúty sveta pozývame Vás na obnovenú Cestomániu, ktorá sa koná o dva týždne, t. j. v utorok dňa 26.2.2013 o 18:30 hod. v Radnica cafe & restaurant s Martinom Navrátilom, sprievodcom CK Bubo, ktorý nám pútavým spôsobom pomôže spoznať a priblížiť exotické krajiny akými sú Jemen a Mali. A ak by Vám to časovo nevyšlo, dňa 12.03.2013 nás bude ďalší cestovateľ – Boris Baričič fotografiami a slovom sprevádzať po Filipínach.
