#slovak text

[sasankavmori]

14102015

Úplne ticho v byte. Tma. Pes spí, aj ja by som mala ale započúvala som sa do zvuku kvapiek dažďa a hluku ktorý robia autá keď prejdú po mokrej ceste. Je to neskutočne príjemné, po celom dni v hurhaji, si večer lahnúť, rozpustiť sa na posteľ, obalená paplónom a počúvať to ticho. Nie je nič upokojujúcejšie ako zvuk kvapky ktorá padne na parapetu. Už len jedna vec mi tu chýba. On.

[sasankavmori]

Always

„Harry to do poslednej chvíle nesmie vedieť, až kým to nebude nutné, ináč nebude mať silu urobiť to, čo musí urobiť.“ „Ale čo musí urobiť?“ „To je medzi Harrym a mnou. A teraz pozorne počúvaj, Severus. Príde čas – po mojej smrti – nehádaj sa, neprerušuj ma! Príde čas, keď sa lord Voldemort bude zrejme báť o život svojho hada.“ „O Nagini?“ Snape sa tváril prekvapene. „Presne tak. A keď príde ten čas a Voldemort prestane posielať hada, aby vykonával jeho príkazy, ale bude ho udržiavať v bezpečí vedľa seba pod magickou ochranou, potom, myslím, bude možné bez obáv to povedať Harrymu.“ „Povedať mu čo?“ Dumbledore sa zhlboka nadýchol a zavrel oči. „Povedať mu, že v tú noc, keď sa ho lord Voldemort pokúsil zabiť, Lily sa vrhla medzi nich ako štít, zabíjacie zaklínadlo sa odrazilo do lorda Voldemorta a odtrhlo úlomok Voldemortovej duše, ktorý sa pripojil k jedinej živej duši, čo zostala v rúcajúcej sa budove. Časť lorda Voldemorta žije v Harrym, a práve preto sa môže rozprávať s hadmi, preto existuje spojenie s mysľou lorda Voldemorta, ktoré nikdy nechápal. A kým tento kúsok duše, ktorý Voldemortovi nechýba, zostáva chránený v Harrym, lord Voldemort nemôže zomrieť.“ Harrymu sa zdalo, ako keby tých dvoch mužov sledoval z konca dlhého tunela, boli tak ďaleko od neho, ich hlasy sa čudne ozývali v jeho ušiach. „Takže ten chlapec… ten chlapec musí zomrieť?“ spýtal sa Snape celkom pokojne.

„A musí to urobiť Voldemort sám, Severus. To je dôležité.“ Ďalšie dlhé ticho. Potom Snape povedal: „Myslel som si… celé tie roky… že ho chránime kvôli nej. Pre Lily.“ „Chránili sme ho preto, lebo bolo dôležité učiť ho, vychovávať, dovoliť mu, aby si vyskúšal svoje sily,“ hovoril Dumbledore a oči mal stále pevne zavreté. „Medzitým spojenie medzi nimi silnie, parazitický rastie. Niekedy som si myslel, že Harry to sám tuší. Ak ho dobre poznám, zariadi veci tak, že ak sa vyberie v ústrety vlastnej smrti, bude to v skutočnosti znamenať aj koniec Voldemorta.“ Dumbledore otvoril oči. Snape sa tváril zdesene. „Udržiavali ste ho pri živote, len aby mohol zomrieť v správnom okamihu?“ „Nebuď šokovaný, Severus. Koľkých mužov a ženy si videl zomierať?“ „V poslednom čase iba tých, ktorých som nemohol zachrániť,“ vravel Snape. Vstal. „Využili ste ma.“ „Čo tým myslíš?“ „Špehoval som pre vás, klamal som kvôli vám, vystavil som sa pre vás smrteľnému nebezpečenstvu. A všetko to malo byť preto, aby som udržal v bezpečí syna Lily Potterovej. A teraz mi poviete, že ste ho vychovávali ako prasa pre jatky…“ „Ale toto je dojemné, Severus,“ vážne povedal Dumbledore. „Tak si si napokon zvykol starať sa o toho chlapca?“ „Oňho?“ vykríkol Snape. „Expecto patronum!“ Z jeho prútika vyskočila strieborná laň. Pristála na dlážke, prebehla cez kanceláriu a vyletela von oknom. Dumbledore hľadel, ako odlieta, a keď jej striebristá žiara vybledla, otočil sa k Snapovi a oči mal plné sĺz. „Po toľkom čase?“ „Vždy,“ prikývol Snape.