Koncepcia víkendového domu predstavuje jednoduchý montovaný objekt, chatku, ktorá slúži ako prechodné bývanie na záhrade. Nachádza sa v záhradkárskej oblasti v okrajovej časti mesta.
Dom je osadený do zadnej časti záhrady, pri jej juhovýchodnom okraji. Jeho hmota bude počas letných mesiacov vytvárať tieň na terase, orientovanej smerom do záhradky. Presklená časť priečelia chatky je zapustená a tým vzniká prestrešenie hlavného vstupu a čiastočne aj terasy.
Dispozícia reaguje na bezprostrednú blízkosť hlavnej cesty. Kúpeľňa a sklad záhradnej techniky na prízemí a šatníková skriňa na poschodí chatky sú otočené smerom k ceste, čím od nej vytvárajú hlukový filter. Interiér obytnej časti chatky tvorí jeden monopriestor, rozdelený na dennú časť na prízemí a nočnú časť na poschodí. Celková úžitková plocha je približne 66 m2.
Neohlásený kontrólny deň na stavbe dopadol dobre. Od včera ma ale trápi dilema či nakoniec nenechať tie oceľové I-čka priznané; nezotvoriť ich do podhľadu, ale len natrieť a podhľad ukončiť nad nimi. Skomplikuje to detaily izolácie v dvoch miestach, kde sa oceľový profil napája na obvodovú stenu... ale inak nič.
Kniha je k dispozícii bezplatne na stiahnutie. Obsah knihy vznikol prevažne na pôde Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry FA STU v Bratislave; v podstate je téma tejto knihy odrazom našej pedagogickej aj vedeckovýskumnej agendy už od počiatkov tohto pracoviska.
Editormi knihy sú kolegovia Robert Špaček a Henrich Pifko. Graficky to perfektne zvládol (ako vždy) Karol Trnovský. Knihu vydala Slovenská komora architektov. Mne pripadla (už tradične) všeobecná, skôr teoretická agenda udržateľnosti. Na túto tému sa rozpisujem v štyroch kapitolách, napríklad ...
“Pojem udržatelnosť pochádza z anglického sustainability. Podľa anglickej
slovníkovej definície sustainability znamená ability to be continued, teda udržatelnosť je vlastnosť alebo schopnosť pokračovať (Procter, 1995, s. 1472). Všetko udržatelné si zachováva možnosť dalšieho pokračovania, snáď aj rozvoja. V súvislosti s ekológiou je pojem interpretovaný ako spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý nespôsobuje environmentálne škody.“
“Udržateľná architektúra nie je definovaná prostredníctvom svojho výrazu
a formy ako napríklad moderná architektúra, ale prostredníctvom zmeny filozofickej, paradigmatickej, axiologickej či etickej roviny výstavby. Dopad týchto zmien na architektonický výraz nie je prvoradý; je však možné, že povedie k vzniku novej estetickej paradigmy v architektúre.”
“Pojem ekológia je odvodený od gréckeho slova oikos, ktoré znamená pôvodne dom, domácnosť alebo obydlie. Cieľom ekologickej architektúry je hľadanie optimálneho vzťahu medzi umelým (architektonickým) a prírodným (prirodzeným) prostredím či ekosystémom. Ekologická architektúra vychádza z konceptu udržateľnosti, resp. udržateľného rozvoja a je do veľkej miery otázkou etiky.”
Spolu s profesorom Špačkom sme si zase raz prelúskali základné tézy či autenticitu udržateľnej architektúry z mojej dizertačky a opäť sme raz vysvetľovali, že trvalo udržateľný rozvoj je blud.
“Najjednoduchšia forma obydlia je taká, ktorá v sebe umožňuje vykonávať procesy, spoločne nazývané bývanie, a zároveň vytvára bariéru, ktorá tieto procesy oddeľuje a chráni pred okolitým prostredím.”
Nedávno som na starých CD-čkách našiel tento projekt, ktorý som robil v 5.ročníku na fakulte. Myslím, že zo všetkých školských projektov ma tento bavil najviac. S odstupom presne 10 rokov ... stále je ten koncept akceptovateľný. Tuším sa k tejto téme opäť vrátim; aspoň zadaniami študentom v ateliéri na ÚEEA.
Fotografie starých modelov, ktoré som robil ešte ako študent na FA... ah, čo by sme vtedy dali za cnc frézu alebo 3D tlač. Ako starý ABC-čkár som najradšej vyrábal vystrihovačky z bieleho papiera. Dnes je to out; trvalo to veľmi dlho, ale aspoň som si prelúskal deskriptívnu geometriu.
Manifesty modernizmu vyzývajú zbúrať staré a postaviť nové. V priestore strednej Európy sme túto výzvu realizovali doslovne a opakovane. Stredná Európa nikdy nebola pokojným miestom na stavanie. Naše mestách boli súčasťou Monarchie, Československa, fašistického Slovenska, socialistického Československa, federálneho Československa, Slovenska a ešte môžeme pridať aj Slovensko v Európskej únii. 100 rokov od začiatku 1. svetovej vojny, viac ako 100 rokov od Marinettiho …a my sme potrebovali prepísať naše dejiny najmenej päťkrát. Naša spoločná pamäť nepretrváva ani jednu generáciu a to nie je povzbudzujúce. Zabúdame rýchlo a úplne.
Potrebujeme zachrániť základné elementy našej histórie, základné stavebné kamene identity spoločnosti. Architektúra je politická a preto je skvelým barometrom spoločnosti. Keď sa obzrieme späť, tak vidíme skôr ruiny ako diela. Je jednoduchšie označiť chyby ako významné míľniky. Je načase absorbovať búranie do myslenia a stavanie do ľudskosti, pretože myslenie a ľudskosť boli dôvodom manifestov modernizmu. Dnes pokračujeme v búraní a čistení mesta od vrstiev dejín, vrstiev urbanizmu a architektúry. Znovu sa viac búra ako myslí. Horizontalita myslenia a konania prevládla.
Je možné pozrieť sa do hĺbky a odhaliť vrstvy tam dolu, pod povrchom súčasnosti? Máme odvahu hľadať kontinuitu, odvahu odhaľovať príbehy miest, budov a výnimočných ľudí? Pomenujme naše klenoty… búrajme horizontalitu v myslení, vstúpme do hĺbky.
Fakulta architektúry STU podpísala v Marci 2014 Memorandum o spolupráci s významnou kultúrnou inštitúciou La Biennale di Venezia, ktoré nám umožnilo aktívne sa zúčastniť podujatia Biennale Sessions 2014. Tento edukačne ladený program poskytuje zúčastneným univerzitám priestor pre zorganizovanie seminára či prezentácie vo vlastnej réžii univerzít v dĺžke 2 hodín. Tieto prezentácie sú zaradená do oficiálneho programu bienále a sú prístupné všetkým návštevníkom výstavy. Získali sme tak cenný priestor na prezentáciu našej fakulty na jednom z najvýznamnejších medzinárodných kultúrnych podujatí na svete. Program nášho vystúpenia sme pripravili v spolupráci so študentmi v rámci série letných workshopov. Letnú školu viedol tím pedagógov: Lukáš Šíp, Katarína Boháčová, Martin Uhrík, Martin Šichman a Michala Lipková. Prezentácia Fakulty na benátskom bienále sa uskutočnila v termíne 19.9.2014 od 14:00 v priestoroch Sale d’Armi v Arsenale. Finančné krytie projektu sme zabezpečili cez grant Ministerstva kultúry so spoluúčasťou Fakulty architektúry.
Projekt študentov FA reaguje na tému národných pavilónov “Absorbing modernity 1914-2014”. Výstupom z projektu je komiks, séria pohľadníc s fotografiami významných modernistických stavieb a inštalácia, ktorá predstavuje videoprojekciu na objekt – zjednodušený model – budovy Slovenského rozhlasu. Tieto „nearchitektonické“ výstupy sú vhodným médiom na prezentáciu vlastných postojov a názorov študentov na riešenú tému. Názorov, ktoré nie sú zaťažené vlastnou minulosťou, nostalgiou či osobnou angažovanosťou vo vzťahu k tejto architektúre. Podobne ako inštalácie v národných pavilónoch, aj projekt študentov FA analyzuje spôsob nášho vysporiadavania sa s vlastnou architektonickou minulosťou.
Súčasťou našej prezentácie bolo aj krátke video o Fakulte architektúry a inštalácia kolektívu autorov – pedagógov, ktorí workshop viedli v spolupráci s výtvarníčkou, „šperkárkou“ Andreou Ďurianovou. Inštalácia prezentuje vyabstrahované formy významných diel slovenskej architektonickej moderny v podobe šperkov – kolekcie brošní – ako výnimočných objektov na tvári mesta Bratislava. Projekt reflektuje ústrednú tému tohtoročného bienále “Fundamentals”.
Dnes podvečer prebehlo oficiálne odovzdanie cyklovoc-u jeho majiteľovi, samozrejme v Starej tržnici - našej najobľúbenejšej stavbe v meste. Študenti z ateliéru GreenOps, ktorý funguje už druhý rok na ÚEEA Fakulty architektúry STU, na tom poriadne zamakali. Od klikania nárezových plánov drevených debničiek pre cnc-frézu až po zváranie rámu na Orave. Komplet všetko. Sme na nich s Martinom vážne hrdí. Vlastne je to prvá väčšia realizácia ateliéru.
V deň svojich narodenín som si bol odfotiť aktuálny stav projektu RDS v Stupave; ako darček. Ide to pomaly, ale dobre. Štúdiu som začal robiť v decembri 2010, dokončenie vrátane interiéru vidím reálne na júl 2016. Šesť rokov ... ale o to viac sa na dokončenie toho domu teším.
Systém zvislého závesu pre dataprojektor na konferenciu Public Spaces 2014 sme s Martinom Šichmanom zbúchali v Cvernovke za pol hodinu, ale vešali sme ho traja dve hodiny. Fungoval.
Premietanie na model zhora sa u nás akosi rozšírilo, odkedy toho boli plné Benátky počas bienále v 2014-tom.
Krst knihy ESA sa vydaril parádne. Inštalácia “objektu” výstavy v prázdnom priestore Kasární/Kulturpark bola špičková; bravó Atrium studio.
Ápropos Kasárne/Kulturpark. To je na naše súčasné spoločensko-politické pomery polozázrak! Revitalizácia historického areálu pre kultúrne účely... hm, len to porovnajme s osudom kabloviek, gumoniek a iných industriálnych objektov v Bratislave. Michal Lalinský o projekte napísal:
“... Vo svojej veľkorysosti, komplexnosti a dôslednosti predstavuje zriedkavý (nasledovaniahodný) model konverzívnych architektonických aj mimoarchitektonických aktivít, motivovaných katalizačnými účinkami na lokálnu kultúrnu scénu. Koncepcia rekonštrukcie, revitalizácie a animácie areálu nepoužívaných kasární (vybudovaných na prelome 19. a 20. storočia na dnes pomerne atraktívnom mieste v dotyku s historickým centrom) a jeho adaptácia na viacúčelové kultúrne zariadenie sa rozvíja v autorsky zrelej, veľkorysej a pritom prenikavo pokornej podobe ...”
príprava projektu v ateliéri na Fakulte architektúry STU v auguste 2014. Oficiálna správa k projektu bola publikovaná v časopise Atrium:
Edukačne ladený program Biennale Sessions 2014 je zameraný na univerzity, akadémie umenia a iné výskumné a vzdelávacie inštitúcie v oblasti architektúry a vizuálneho umenia. Cieľom programu je zapojiť tieto inštitúcie, ich pedagógov a študentov, do diania na bienále. Školy, ktoré sa do programu zapoja, získajú možnosť usporiadať na bienále seminár, workshop či inú aktivitu a prezentovať sa pred odbornou verejnosťou z celého sveta.
Fakulta architektúry STU v Bratislave pripravuje program svojho semináru pre benátske bienále formou letného workshopu pre študentov. Workshop vedie tím pedagógov FA, ktorý tvorí Lukáš Šíp, Katka Boháčová, Martin Uhrík, Martin Šichman a Michala Lipková. Podobne ako inštalácie v národných pavilónoch, aj projekt študentov FA analyzuje fenomén vstrebávania architektonickej moderny na Slovensku, či všeobecne spôsob nášho vysporiadavania sa s vlastnou architektonickou minulosťou.
Namiesto postupného vrstvenia stavebných nánosov u nás prevažujú situácie, pri ktorých nová výstavba bola podmienená likvidáciou všetkých objektov na tvári miesta. Architektonická a urbanistická kvalita týchto historických, industriálnych či moderných stavieb nie je argumentom pre ich revitalizáciu. Ak existuje univerzálny spôsob vstrebávania minulej architektúry, pre Slovensko charakteristický, tak je to jej asanácia v merítku samostatného objektu či celej mestskej štvrte.
Stratifikácia architektonickej kvality nemá v slovenskej realite dlhodobo svoje miesto. Každých tridsať rokov riešime rovnaký problém s “nepohodlnou architektúrou” a vždy je výsledkom rovnaká hrubá čiara, ktorú za ňou urobíme. Historiografiu týchto miest je možné zachytiť nanajvýš surrealistickou kompozíciou minulého, súčasného a vysnívaného stavu. Výsledkom týchto procesov sú chyby. Príspevok chce poukázať aj na viaceré bizarnosti vo vzťahu architektonickej moderny a slovenskej stavebnej (ne)kultúry.
Vďaka finančnej podpore “startérov” je kniha o 4182 krokov bližšie k pultom kníhkupectiev. Ďakujeme.
“Ťažiskom publikácie je výber štyroch desiatok architektonických realizácií, ktoré vznikli prevažne v prvej dekáde nového milénia. Selekcia sa neusiluje o extrakt regionálnych špecifík a nehľadá lokálne ukotvenú identitu. Hlavný obsah knihy treba vnímať ako vecný dokument o súčasnej kondícii architektúry na východe Slovenska ...” (zdroj: startovac.cz)
