Povaha: Prvá myšlienka po zistení faktu, že je mrtva a už sa zo Stonebury nikdy nedostane, bola, ak nerátame zdesenie, že sa pokúsi napraviť svoje správanie k ľudom. To znamená pomáhať, byť milá, ochotná a ústretová, životný štýl musela opustiť nedobrovoľne, po smrti všetky závislosti po návykových látkach zmizli (našťastie ako našťastie, tak rada by si dala aspoň jednu dávku a na všetko zabudla, lenže to sa nedá, nič necíti). Toto nadšenie vydržalo tak maximálne mesiac, potom sa z nej zase stala tá mrcha ktoré nenávidí všetko živé. Za necelých 7 rokov spoznala Hillcrest tak ako nikto iný z pacientov, vie o každom detaile diania a každej miestnosti čo sa tu nachádza. Znie to síce zaujímavo, ale to ešte neznamená, že má o zábavu postarané. O to horšie, je tým všetkým znudená. Striedajú sa u nej stavy depresií kedy je ochotná rozrezať si brucho šprtať vo vlastných vnútornostiach, počkať niekoľko minút a zase odznova, alebo sa od samého nadšenia pokúsiť niekoho podpáliť, strčiť zo schodov, vyhodiť z balkóna a podobne. Inak má ale ľudí celkom rada, hlavne ked ich môže ponižovať, ešte viac deptať alebo strašiť.
História: Hoci sa to zdal ako typický detský sen typu "ked raz budem veľká, chcem byť princezná", poprípade niečo reálnejšie, veterinárka, Emma si za tým svojím išla celý život. Od približne desiatich rokov, odkedy začala naplno vnímať realitu a skazený svet ktorý sa riadi pravidlom, že ich bezchybní ľudia môžu niečo dokázať, mala predstavu o tom, že raz bude slávna. Ako, bolo najskôr nepodstatné, jednoducho závidela všetkým tým krásnym modelkám, herečkám a speváčkam ich bezstarostný život v žiari reflektorov, obrovské vily, možnosť mať všetko čo si zažiadajú a zástupy fanúšikov ochotných položiť za svoje obľúbené celebrity život aj ked ich poznajú maximálne z fotiek. Všetci si mysleli, že ju tento nápad časom opustí, ale ona si tvrdila svoje, vystrihovala fotky z časopisov, čítala pomerne úbohé návody "Ako byť obľúbená" , chodila na dramatický krúžok a robila všetko pre to, aby sa približovala svojmu snu. Postupne sa už musela zamerať čo bude tým hlavným zmyslom a na základe vylučovacej metódy sa jednoznačne rozhodla pre modelku. Spievať nevie, hudobné nástroje ju nebavia a na herectvo nemá talent, s tým sa musí človek narodiť. Na pomerne nízke, pribraté obyčajné dievčatko by na ňu iba málokto povedal Topmodelku alebo podobnú Kráľovnú krásy, ale ked si raz niečo vezme do hlavy, tak ľahko sa toho nevzdá. A povahovo bola náhodou vždy ideálnou kandidátkou na prácu medzi ľudmi, s komunikáciou a zoznamovaním nemala problém, s každým si hned padla do reči a ani sa nemusela snažiť. Ako menšia mala dokonca prezývku slniečko, neustále sa iba usmievala a kde prišla, tam akoby rozjasnila deň a pomohla všetkým k lepšej nálade. Prvé problémy nastali počas dospievania, začala si uvedomovať svoj vzhľad, že nie je práve perfektný. Podstúpila drastické diéty (raňajky: polovica grepfruitu, desiata: ružová tabletka, obed: nič, olovrant: nič, večera: modrá tabletka a k tomu komentár ako veľmi je na seba hrdá) a tak začala váha ukazovať čoraz menšie a menšie číselka. Práve prestupovala na strednú takže sa mohla vyhovoriť na stres z novej školy, ale aj tak jej to rodičia neverili, vedeli, že za tým stojí Emmiina túžba po dokonalosti. Kvôli prístupu ktorý nasledoval, to znamená "Zožer to inak sa môžeš rozlúčiť so slobodou" prišlo namiesto pokory ešte horšie rebelujúce obdobie. Obliekať sa začala že šaty viac ukazovali ako zahaľovali, od známeho dala spraviť niekoľko tetovaní a piercingov a čo je pre milujúcich rodičov asi najhoršie, stala sa z nej feťáčka, alkoholička a prípadná zlodejka. Odmietala sa riadiť pravidlami až si raz povedala "Dosť" a utiekla z domu. Považovala to za významný krok vpred čo sa týka kariéry, konečne sa môže osamostatniť, začať svoj život a robiť to, čo ju baví. Do školy sa už nemienila vrátiť aj ked mala odštudované iba 2 roky takže bez maturity. Ved čo, ked raz bude slávna, titul si môže kúpiť aj bez toho aby zabila niekoľko rokov života v takej diere. Ibaže to si predstavovala príliš jednoducho, stala sa z nej bezdomovkyňa ktorá márne dúfala, že ju cez žobranie objaví najsamlepší agent modelingovej agentúry ktorý sa za jedno fotenie postará o to, aby zarábala ťažké peniaze. V tej dobe mala iba 17 rokov, nikto ju nechcel zamestnať ani v tých najpodradnejších prácach ako predávať šalát v Rybe, vykladať tovar alebo robiť upratovačku. A občas sa jej pošťastilo na brigádu, ale to si skoro nič nezarobila a všetko aj tak minule na veci, ktoré síce vôbec nepotrebuje, ale už si na ne vytvorila závislosť. Peniaze potrebovala až zúfalo nutne no k svojim rodičom sa aj tak nevrátila, na to má hrdosť. Môže skončiť ako totálna chudera, nikdy neprizná, že mali pravdu. Co je na tom najzvláštnejšie, spravila vec, kvôli ktorej prišla o to posledné sebavedomie a úctu k sebe ktorú mala. Zamestnala sa ako striptérka so službami navyše. Hnusilo sa jej to, ani si neviete predstaviť ako, ale namala na výber. Ked už aj dovršila dospelosť a mala viac príležitostí, bola na tom tak hrozne, že inú prácu by aj tak nezvládala. Pohľad na upotených tučných chlapíkov nie je práve príjemný, o to horšie je "urobiť ich šťastnými", takže bolo iba otázkou času kedy sa z toho Emma zrúti. Teda, zrúti nie je to správe slovo, ona sa s tým vyrovnávala po svojom. Pri svojich zákazníkoch začala aplikovať o niečo drsnejšie sexuálne praktiky, niežeby si sťažovali, ale občas to zachádzalo do menších extrémov: uhryznutia do krvi, rôzne rany, dúhovo farebné modriny , odtlačky po škrtení atd. Raz, nebol to ani nikto veľmi výnimočný, iba jeden z mnohých úchylov, ale Emma pre neho výnimočná určite bola. Odvtedy. Nebola to náhoda že mala len kúsok od ruky nožík, aj ked s ním neplánovala to čo stalo. Dokonca ani vtedy ked mu ním prechádzalo po hrudi nemyslela na to, že sa ho čoskoro pokúsi zabiť. Bol to jednoducho impulz, pritlačila a spravila ním vyše 20 centimetrovú, poriadne hlbokú ranu. Jej prvá reakcia bol úsmev, tak žiarivý a plný radosti, jeho výkrik že to počuli aj o 2 ulice dalej. A potom ho zase bodla. A smiala sa. A zase. Chlapík prežil, ale aj tak si kvôli tomu prešla mnohými výsluchmi, súdnymi pojednávaniami až ju vyhlásili za nepríčetnú a poslala do Stonebury. Clovek by povedal, že stály domov s denným prísunom jedla a možným odpočinkom bude to najideálnejšie miesto pre socku ako je Emma, ved aj bolo, ale to by sa nemusela stýkavať s tými ostatnými pacientmi. Zivot pre ňu nemal zmysel, obesila sa.