#autentickamila

[pohltena]

stojím na preplnenej ulici ktorá sa mi asi nikdy nezdala prázdnejšia. pri pocite zmoknutého šera marcovej soboty mi chrbát zalial ľadový pot. počujem len kŕdeľ vrán, mesto akoby od strachu zmĺklo. asi prichádza kráľ  

[pohltena]

Milá Kamila,

ako by som ťa len opísal.. bledá tvár, tmavá myseľ. oči plné snehu a farby gaštanov. vždy keď sa o ne oprie slnko svietia. dúfam že slnko ten tvoj sneh nikdy nerozpustí. 

[pohltena]

           Som naplnená domovom a prespatá pokojnými nocami. Možno preplnená, možno to málo oceňujem. Možno neviem.

           Ráno v mojom habitate som strávila na mramorovej parapete okna. Nemala som výhľad stvorený na východy, pozorovala som západnú oblohu. Ako sa v minútach menila z čiernej na vyšedivenú modrú. Fialové tóny zružoveli a oranžová preliala obzory. Pri týchto scenáriach sa mi môj čaj zdá byť silnejší a myseľ prázdnejšia.  Akoby sa stratilo mlieko a ostala len silná aróma čiernych lístkov. Chlad skorého marcového rána som pociťovala na celej koži. Striasalo ma pri zistení vonkajšej teploty, nepresahovala päťku. Na parapete s výhľadom ma zvyklo striasať pri uvedomovaní si vecí. Nie všedných, aktuálnych. Tých čo boli. Tých, čo mi nostalgia znovu štrikovala v hlave. Tých, čo ma ešte neopustili. 

          To, že už nič nie sme, som si uvedomila dnes ráno, keď ma striasla len zima marcového rána.

[pohltena]

202

Dvesto dvojka bola vždy plná. Vždy plná niečoho iného. Striedali sa stratené osobnosti, niekedy osoby, dusno s mrázom, smiechy radosti a zúfalstva . Vždy bola plná. Bezstarosti, ľahostajnosti, nestíhania a ponáhľania sa, pričom sme sa nikdy neponáhľali. Sami o sebe sme boli plní presvedčení, argumentov a únavy z nevyspatia. 

Bolo z čoho, stále bolo všetkého cez okraj. Tak prečo som sa cítila taká prázdna?

[pohltena]

kradol mi sny a s nimi snil o mne a o realite ktorú mu kradnem ja.

kg, zlodeji

[pohltena]

Je december a neviem či ma viac mrazí mínusová teplota alebo jeho slová.

december, kg.

[pohltena]

hrá sa s nami ako so snami a s myslami nikdy nie zmyslami no zmizla mi chuť lebo žiť slovami je skvost.

kg

[pohltena]

Premýšľam nad fikciami ktoré tvoria obrazy tak skutočné, že verím v ich realitu. Roztriešťujem moju osobnosť pochybami o stavoch prítomnosti ktoré sa menia ako Anglické počasie. Večne prší, občas ma prekvapuje slnečno.

priveľa, kg.