Hon na nedovlastencov
Ponurý text od novinára Arkadija Babčenka, ktorého v tieto dni rozdupávajú na najvyšších miestach, v novinách. Takto sa kedysi "travili" napr. Pasternak, Sacharov, Achmatovova ai.
Chcete vedieť, čo je to hon na inak zmýšľajúcich ľudí v putinskom Rusku, tzv. „travľa“? Porozprávam vám o ňom. Na svojom príklade. Hon na mňa už bol i predtým, ale teraz je ten výpad silný ako nikdy predtým.
Pred niekoľkými týždňami spadlo ruské vojenské prepravné lietadlo s vojenským zborom, ktorý letel do Sýrie vystupovať pred ruskými pilotmi, ktorí bombardovali Aleppo. Napísal som o tom post na Facebooku. Neutrálny. Neboli v ňom žiadne výzvy, ani urážky. Iba som pripomenul, že ruská armáda bombarduje Aleppo bez ohľadu na to, kde je civilné a kde necivilné obyvateľstvo, že tam hynú po desiatkoch deti, že fotografie tých detských úmrtí obleteli celý svet, že Rusko je agresorská krajina, ktorá anektovala Krym, okupovala časť Ukrajiny, čím začala uzurpátorskú vojnu, ktorá priviedla k úmrtiu minimálne desiatich tisícov ľudí. Dovtedy okupovala časť Gruzínska a bombardovala mestá tam. A ja, po všetkých tých vojnách a úmrtiach, pociťujem pri smrti predstaviteľov okupačnej armády iba jedno – ľahostajnosť.
A niekomu sa tento post – podotýkam, že nie novinový článok, nie televízny príspevok, ale obyčajný post na Facebooku! – zdal byť nedostatočne vlasteneckým. A spustilo sa.
Ako prvý vystúpil poslanec Štátnej dumy Vitalij Milonov – známy homofób a tmár, iniciátor zákonov, obmedzujúcich práva sexuálnych menšín, človek, ktorý sa osobne zúčastnil na útokoch na predstaviteľov a predstaviteľky LGBT. Milonov vyzval na odobranie občianstva mne a Božene Rynskej – ešte jednu novinárku, ktorá, ako sa mu zdalo, tiež napísala post s nedostatočnou úrovňou vlastenectva – odobrať občianstvo, vyhostiť z krajiny a skonfiškovať majetok.
Potom sa ozval senátor Franc Klincievič, ktorý vyzval verejnosť k tomu, aby sa s nami vysporiadalo „podľa zákona“ a ktorý veril, že „reakcia sa dostaví“. A hon sa na nás následne zosypal ako lavína.
K tomu prizvali všetky sily propagandistickej mašinérie. Prvý kanál – najväčší štátny televízny kanál v Rusku – vyzval na vytvoreniu petície za to, aby nám odobrali občianstvo a vyhostili z krajiny. Za jeden deň tú petíciu podpísalo stotridsaťtisíc ľudí. Ďalšia propagandistická agentúra „Life“ sa podujala na služobný trestný čin a za pomoci služby policajných komisárov mi vyfabrikovala administratívnu pokutu – údajne za cestovanie načierno v autobuse – pričom ja, vojnový veterán, mám cestovanie zadarmo. Ide o obyčajnú prax v Rusku, robí sa preto, aby človeku zobrali možnosť odísť z krajiny za dlhy. Aby som proste nezdupkal.
Vymysleli aj počítačovú hru v žánri beat’em up, v ktorej sú výzvy ako „vyrovnaj sa s nepriateľmi Vlasti vlastnými päsťami a čižmami.“ Tých nepriateľov „bude treba biť, až kým sa neohnú.“ Biť, kým sa neohne, vyzývajú mňa. Ja som postava tej hry.
Post Boženy Rynski teraz preveruje Generálna prokuratúra. Prax ukazuje, že výsledkom takejto previerky bude trestné stíhanie – čo znamená až päť rokov odňatia slobody. Všimnite si, že sa Generálna prokuratúra nezaoberá vyšetrovaním príčin leteckej katastrofy, ale vyšetrovaním postu na Facebooku. A pri dome Boženu vyčkávajú provládne červené gardy, ktoré sa z času na čas snažia dostať do jej bytu. Oblievanie inak zmýšľajúcich ľudí zeleným dezinfekčným prípravkom (zeľonka) alebo fekáliami je v Rusku taktiež obyčajnou praxou. Nedávno bola za svoje články obliata fekáliami novinárka Julija Latynina. A „zeľonkou“ mnohonásobne obliali aj mojich aktivistických kamarátov, napríklad Marka Gaľperina – za to, že vyšiel na ulicu s protivojnovými plagátmi. Vlastenci napadli človeka za to, že protestoval proti vojne – čo je to, ak nie stopercentná analógia s Remarqueovými románmi?
Na internete je zverejnená adresa môjho domu s výzvami „prísť na návštevu“. Správy s hrozbami vyúčtovaním si to so mnou a mojou rodinou mi teraz prichádzajú v tisíckach – na poštu, na Facebook, aj telefonicky. Útoky na inak zmýšľajúcich ľudí v Rusku sa používajú už dávno, číslo takýchto prípadov sa ráta už na stovky. Pri takýchto útokoch sa používajú basebalové palice, kovové tyčky a aj sklené fľaše. Posledný takýto prípad bol celkom nedávno – neznámi zaútočili na môjho priateľa novinára Grigorija Pasko, ktorého zmlátili. A nato ho ešte aj vyšetrovacia komisia obvinila z terorizmu a teraz sa ho snaží poslať za mreže. A to všetko pri tom, že si Pasko už odsedel štyri roky za údajnú „špionáž“.
Provládny tmársko-patriotický televízny kanál „Cargrad“ dáva dokopy TOP 100 najzúrivejších rusofóbov, kde som na 10. mieste. Ja, človek, ktorý bol dvakrát na vojne ako vojak tejto krajiny.
Ďalej je to ešte lepšie. Jedny z najpopulárnejších ruských novín píše článok s titulkom „Neľudskej hávedi, ktorá sa teší z katastrofy, treba odobrať občianstvo“. Pri tom sa z tej katastrofy, opakujem, nikto vlastne ani netešil, ani nebol škodoradostný.
Ten článok je napísaný v takom štýle, že ho nevyhnutne treba citovať: „Dokedy budeme tolerovať tých, ktorí sa v sociálnych sieťach tešia z tragédií v Rusku? Tešia sa naschvál, otvorene a vyjadrujú sa pritom urážlivo. Práve dnes, a to obzvlášť ostro, sa žiada takýchto bohaprázdnych ľudí zobrať na zodpovednosť a potrestať za špinavé slová spravodlivou odplatou. A začať proti tým Rusom, ktorí sa dnes otvorene škodoradostne tešia, procedúru zbavenia občianstva. Vojna dnes nie je iba v Sýrii, kam letelo naše vojenské lietadlo s civilmi. Vojna je dnes aj v Rusku, aj keď len informačná, ale vojna. A chrániť sa musíme podľa zákonov vojenských čias. Nie je načase, aby sa v tejto súvislosti ukázal na svet zákon „O neprípustnosti vyjadrovania jasavých reakcií pri udalostiach tragických pre Rusko“?
Hej-hej, dobre ste počuli. Navrhujú prijať zákon „O neprípustnosti vyjadrovania jasotu“. Okrem toho túto iniciatívu už chvália aj niektorí zákonodarci! Myslím, že ten zákon schvália. Vtedy bude podľa neho možné nedostatočne žialiacich ľudí posielať do väzenia zákonne.
Celkovo sa tento článok štylistikou vôbec nelíši od článkov stalinských novín 30. rokov – z čias Veľkého teroru – keď „nepriateľov ľudu“ vyzývali „vystrieľať ako besné psy“. Mimochodom, „vystrieľať“ sa v tomto článku spomína tiež – navrhujú vrátiť trest smrti. Kolegovia neodišli ďaleko od čias represií, keď v stalinských lágroch zmizli milióny občanov. A možno, že je to naopak – vracajú sa k ním sedemmíľovými krokmi.
Tie isté noviny spravili pod článkom aj anketu „Čo si myslíte o Rusoch, ktorí sa škodoradostne tešia z katastrofy“ a prvý bod v nej znie takto: „Je to neľudská háveď, takým treba odobrať občianstvo“. Štyridsať percent ľudí, ktorí hlasovali, si myslí, že my inak zmýšľajúci ľudia sme „neľudská háveď“.
Druhé najpopulárnejšie noviny – tiež provládne – píšu v rovnakom štýle: „nechutný pľuvanec“, „jurodiví“, „päť rokov v ženskej kolónii“. Oficiálna predstaviteľka Ministerstva zahraničia (!) Marija Zacharova používa termíny „sviniari, vydriduchovia, špina“. No a čerešnička na torte je tlačový tajomník Prezidenta Ruska (!) Dmitrij Peskov, ktorý si myslí, že sú to „odporné prejavy šialenstva“.
Nerobím si srandu. Tlačový tajomník Ministerstva zahraničia a tlačový tajomník Prezidenta Ruska nazývajú mňa a takých ako ja dobytkom, špinou a odpornými šialencami.
A to vám teraz hovorím iba o najviditeľnejších prípadoch. V hone sa totiž podľa mňa vyznamenali všetky štátne médiá. A sú ich desiatky. To je neuveriteľný prúd dehumanizácie a vulgarizácie, ktorému sa nedá vzdorovať. Propaganda a „boj s nepriateľmi“ je v putinskom Rusku prioritným štátnym kurzom a vydeľujú sa na ne gigantické prostriedky.
Hon na nepriateľov je veľmi účinný nástroj. Človeka totiž strašne vysiľuje. Za niekoľko dní ho dovádza do mentálneho vyčerpania. V KGB vedia, ako na to. Majú totiž dobrých učiteľov.
Čakali ste už niekedy na to, že vás zatknú? Nedaj boh vám spoznať, čo to je. Čakanie na zatknutie alebo domovú prehliadku, podhodené drogy, obvinenia z pedofílie (to je tiež iba obyčajná prax, práve tak nedávno zatkli hlavu kareľského oddelenia mimovládky „Memorial“ Jurija Dmitrijeva, práve takúto provokáciu sa snažili urobiť s disidentom Vladimirom Bukovským, ktorý bol dvakrát vyhostený z Ruska), bitky pri vchode do domu, útoky na ulici, výstrely do chrbtice.
Je to ťažké. Je to skutočne ťažké. A je to najmä hrozné. Hrozné, čo sa deje s krajnou. Do akej priepasti sa valí. A do čoho sa môže dovaliť.
V škole, keď som sa učil dejiny, som nijako nedokázal pochopiť, ako sa Nemecko, celá krajina, mohla pomiasť. Ako mohla celá krajina začať hon na Židov, robiť pogromy, vyháňať, zabíjať v prielukách medzi domami a nakoniec dôjsť k spaľovaniu ľudí v exterminačných lágroch. Nedokázal som pochopiť, ako sa ZSSR, celá krajina, mohol pomiasť. Ako v ňom milióny mohli začať písať udania, hubiť ľudí na základe triedy, ohlasovať celé národy za nepriateľov a deportovať ich. Bol som si istý, že tie časy sa už nevrátia. Nikdy.
Teraz mám možnosť tento proces pomätenia mysle pozorovať naživo. Na vlastnej koži. Do lágrov ešte nedošlo, ale všetko ostatné už v putinskom Rusku je.
Arkadij Babčenko pre Aftenposten