#denník

[alexanderplencner]

Bábika

Srdce je červená ruka, teplý rubín, ktorý mizne v tvojom náhlom, splašenom dychu. Nechytaj koňa za jeho tieň. Si bábika uhryznutá vetrom. Zapri démona, ktorý tancuje v krátkej chodbe, vráť sa k svojmu vlastnému pohybu. Máš intuitívny pohľad bielej mačky.

[tvojadestrukcia]

Možno naozaj len potrebujem nejaký ten čas na to, aby som mohla v kľude sedieť a revať.

[smutna-slzicka-blog]

Nechcem byť súdená za to, kým   n i e    s o m .

[pohlad-skrz]

Zlozvyky a plač

Mám veľa zlých zlozvykov. Veľmi veľa. Ľudia mi idú dávať kázne o tom, ako fajčenie zabíja. Ako by som mala prestať. A pritom to je môj najmenší zlozvyk. Najmenej mi ubližuje. Emocionálne sa prejedám, hlavne keď som nešťastná. Až kým mi je zle a bolí ma žalúdok. Naschvál zvraciam, či už po prejedení alebo len tak, keď už nezvládam svoj život. Odkladám dôležité veci až na poslednú chvíľu. Veľakrát práve kvôli tomu som si vybudovala iné zlozvyky.

A ubližujem si. Fyzicky. Keď už tá psychická bolesť, to všetko okolo nezvládam, ubližujem si. Keď cítim fyzickú bolesť, cítim úľavu na duši. Som obrovský masochista. Režem sa tupými predmetmi lebo to viac bolí. Strihám si kusy pokožky na bruchu lebo to nikto nevidí. S ihlou si prepichávam kusy pokožky a šijem si obrazce. Bijem sa s boxerom po stehnách až kým sa mi neurobia obrovské modriny.

Som rozbitá.

A potom mi niekto dáva kázeň o tom, ako si fajčením ubližujem.

Je mi z toho zle. A zároveň mi to je na smiech.

Som blázon! POCHOPTE TO. Nie som normálna, nikdy som nebola a nikdy ani nebudem. Hulím keď môžem, beriem si kolesá, ktoré mi na moje stavy teda nepomáhajú, ale bože, aspoň na 5 hodín sa cítim šťastná a normálna.

Plačem.

Neverím, že sa dožijem dlho, ak to takto bude pokračovať.

Viem, že musím urobiť zmenu.

Ale nemyslím si, že ju zvládnem sama.

Ale nechcem umrieť.

Ale čo mám robiť...

Nahodiť falošný úsmev?

Už ani to nezvládam.

Vypustím tie všetky emócie medzi týmito riadkami.

A stanem sa zase telom bez duše.

[pohlad-skrz]

Chcem sa s tebou stretnúť. Sedieť pri vode, fajčiť cigarety alebo brká (aj keď ani jedno nerobíš), pozorovať hladinu a čakať kým sa zotmie. Rozprávať sa s tebou o živote. O smútku. O radosti. O smrti. O bolesti. O všetkom, čo ma trápi. Čo teba trápi. O svete. Plakať. Chcem, aby si ma spoznal do hĺbky. Ale nemyslím si, že to je možné. Kvôli tomu aký si. Kvôli tomu aká som ja.

[pohlad-skrz]

Zobudila som sa po troch hodinách spánku, stále zdrogovaná (ako tomu ja rada hovorím keď som mimo sveta vďaka drogám). Bolo asi 8:20, bola som dezorientovaná. Ležala som na posteli, schúlená v prikrývke a netušila som, kde začínam, kde končím, kde začína prikrývka, kde končí. Bola som všade a nikde, necítila som pod sebou posteľ. Mala som pocit, že sa vznášam a zároveň som na posteli. Netušila som, kde sa nachádzam. Mala som pocit, že sa rozplyniem a už sa nikdy nedám dokopy. Bála som sa. Ale zároveň som to prijala. Potrebovala som sa k niekomu schúliť, aby ma objal a aby som vedela, že nie som sama. Ale nemám nikoho. A tak som sa schúlila k studenej stene a spala ďalej, so slzami v očiach a bez pocitu bezpečia.

[pohlad-skrz]

V minulosti som nechápala tumblr stránky, kde bol len text. O živote, myšlienky, pocity. Myslela som, že tumblr slúži hlavne na zdieľanie fotiek a aby si človek vytvoril vlastnú “esteticky korektnú” stránku. A stala som sa jednou z nich. Text, text, text. Stal sa z toho môj osobný denníček.

[pohlad-skrz]

Ako prestať fajčiť v jednom kroku:

1. Vybuduj si sociálnu fóbiu tak, že nebudeš môcť vyjsť z bytu.

Done. Hotovo. Budeš totiž tak vystrašený ísť von, že radšej nebudeš fajčiť.