Body dysmorphia
musím sa prestať na seba pozerať očami iných, no bojím sa dní keď sa na seba pozerám ja. vtedy je každá chyba až príliš veľká a každý nedostatok je až príliš dostatočný.
často som smutná, hlavne v takéto dni. je pekné počuť kompliment, no je ťažké ho žiť a každý deň ho prekonávať
je ťažké počuť že by som mala pribrať, a potom sledovať každu malú zmenu na svojom tele a len sa báť momentu keď si niekto všimne to jedno kilo naviac. kamarátom hovorím, že sa snažím pribrať, len aby som ich nejak pripravila na ten moment keď sa to stane. vraj som narcis lebo sa na seba priveľa pozerám. a ja slepá hľadám na sebe aj tú najmenšiu nedokonalosť pri každom pohľade do zrkadla.
nájsť na sebe niečo čo sa mi páči je takmer nereálne no aj tak sa viem tváriť, že sa milujem. “vážim sa lebo si sledujem váhu aby som príliš neschudla” aj sebe som takto chcela klamať. vážim sa aby som vedela, ako mám v ten deň jesť. aby som nepribrala a zároveň aby som neschudla priveľa.
dokonalosť je cieľ aj keby som mala stratiť rozum.
