Eslovenia??? Soy de Eslovaquia!
Hneď na úvod som dostala množstvo voľna, takže som mala čas zabývať sa, spoznať okolie, spraviť si pár predražených nákupov, obhliadnuť obchody, širokánsku a dychberúcu pláž, okúpať sa v (nie tak studenom) oceáne, stretnúť množstvo zvieratiek a nadobudnúť pocit, že mi tu bude skvele!
Potom sa už začala tvrdá práca. Spočiatku celkom nenápadne - začala som chodiť na hodiny mojej šéfky Anniky, až toho bicyklovania a hýrenia vody v bazéne, bolo už celkom dosť. Na konci prvého týždňa ma to zmohlo a chytila som celkom slušné prechladnutie. Ešte že si nosím nejaké tie lieky so sebou, lebo kúpa vitamínu C za 10 eur, ma teda šokovala :)
Po dvoch dňoch intenzívneho liečenia som sa vrátila k tréningom. Stále len ako hosť, lebo sa čakalo na moje NIE číslo, ktoré ma malo oficiálne zaradiť do španielskeho systému. Išla som si ho vybaviť sama do hlavného mesta, vyzbrojená len odhodlaním, 5 screenshotmi z googlemaps, potrebnými papiermi a niekoľkými španielskymi frázami. Lebo na policajnej stanici sa proste dorozumiete len španielsky. A dala som to! Na prvý pokus. (aj keď prizávam, že ten milý úradník/policajt hovoril trošku anglicky.) Aj keď asi nie až tak dobre, lebo sa ma opýtal, či Janigova je mesto, kde som sa narodila.
Nič to, vyplnila som tlačivá vzorne po španielsky a čakala na svoje numero. Keď som ho konečne dostala, pekne po španielsky som si prečítala - rodisko: Ružomberok, Eslovenia (Slovinsko), národnosť: Eslovenia (slovinská). Neviem, kde soudruzi urobili chybu, lebo som jasne napísala - Eslovaquia. No, proste Španieli! :D
Ako oficiálny platiteľ odvodov a trabajador de Espaňa, som teda po vyše týždni mohla začať naostro. A bolo to veselé...