Dokonalý život.
Minule som si sama pre seba povedala, že mám skutočne dokonalý život.
A nie, vôbec sa nechcem chváliť. Nemám ho perfektný, ani ultra jednoduchý, ani nemám na účte milión eur, nie som modelka, nemám dokonalú pleť a skvelý zadok a ani nie som génius.
A aj tak si myslím, že mám dokonalý život. Chodím do školy, do práce, varím si, upratujem domácnosť a trávim čas s ľuďmi ktorých mám rada. NORMAL STUFF.
Teším sa z maličkostí. Teším sa z rannej kávy a voňavého bylinkového čaju. Teším sa, keď si ráno popri raňajkách stihnem vypočuť podcast s novinkami zo sveta. Teším sa, keď mi slnko svieti cestou do školy do tváre. Teším sa, keď mi môj drahý napíše, že ma miluje. A v tom pre mňa spočíva krása a dokonalosť môjho života.
True story of my lajf je, že som bola na dne. Ale že úplne. V 20tke som zažila psychické zrútenie. Dlho trvalo, kým som sa z toho pozbierala. V momente, keď mi môj život začal dávať opäť zmysel mi bola uštedrená ďalšia rana na srdci. Už som sa tak nezrútila, ale liečenie bolo snáď ešte dlhšie a bolestivejšie ako predtým.
Well, vec sa má tak, že o mojom blogu takmer nikto nevie, takže je veľmi málo ľudí, čo si to prečíta. A vlastne je mi to jedno. Čítam si ho totižto s odstupom času ja sama a vidím ako sa vyvíjam. A je pre mňa pekné vidieť svoje vlastné myšlienky, takže toto si tu ukladám.
