Vietor rýchlo pofukuje oblaky
V Škótsku som zatiaľ veľmi šťastná, neverili by ste čo všetko sa dokáže udiať za tak krátky čas. Neverím tomu ani ja. Úryvky z filmov, ktoré chcete aby sa vám stali sa dejú na daily basis. Nečakane. Škóti sa ku mne na ulici prihovárajú s ich chrapľavou škótštinou. Vyzerajú nasrane a pritom sa usmievajú. Prajú pekný deň a snažia sa pomôcť. Rozprávajú sexy a harsh. Tak ako to mám rada. Škótsko je vo mne predsa len zaryté. Príde mi, akoby som sa vrátila, domov.
Stalo sa mi to prvý krát. Že niekto blízky a zároveň nie nepríjemne vzdialený sa už nikdy nevráti. Situácie sa už nikdy nezopakujú a nové nenastanú. Jeho osobnosť sa postupne vytratí a zostanú teplé spomienky na užasného človeka, ktorého všetci niekedy poznali a potom sa stratil.
Snažím sa naučiť sa, spracovať túto situáciu. Ako sa vysporiadať s osobou, ktorá bude už navždy iba blednúť v mojej mysli. Uvedomujem si aké strašné to je. Aké ťažké pre všetkých čo ho poznali, pre tých naozaj okolo, neprispôsobiteľné.
No jeho personalita. Spomienka na spôsob akým pomáhal a choval sa, ma napĺňa pokojom. Že bol v poriadku. Že robil veľa. Že sa zaslúžil. Spravil všetko čo mohol. Že toto celé je v poriadku, lebo on bol v poriadku. Je mi potreba zaznamenávať momenty. Aj ich žiť. A on tomu rozumel.
Je dobré, že sme z toho smutný. Je dobre.
To je to, čo mi v hlave ostáva vždy keď naňho myslím.
Príde mi že on (by) to zvládol, a práve preto to zvládneme aj my.
Včera večer som sa ocitla v Dundee na totálne Brnenskej party. Svetlá, club, hipsters, DJ-I a Vj-ing. Techno hralo kludne a zarývalo sa mi do hlavy. Vj-ing napĺňal svetlom dym ktorý púšťali do miestnosti.
Vj-ing, ktorý ma Rišo mal vždycky naučiť. Téma numbr.1., vďaka ktorej sme sa dostali do reči.
A v tomto momente, len pár dni na to ako zomrel. Som stála v známej situácii, niekde uprostred Škótska. S neznámymi ľuďmi v neznámom bare a zároveň v tak správnom čase na tom správnom mieste.
Na plátne Vj premietal hory, ktoré mi pripomínali tie Ljublanske, ktoré sme fotili a sledovali z okna couchsurferky. Spolu.
Hory, rovnako Slovinské ako tie z ktorých spadol. A čas sa scvrkol do sekúnd.
Momenty.
Na plátne na horách sa objavili svetielka, ktoré neustále dookola padali z hor.
Svetielko ktoré padá z hory. To podstatné.
Množstvo svetielok, ktoré kedy padlo z hor. Vizualizované aby sme nezabudli, že v tom nie sme samy. Že sa to deje. No predsa len sú tak krásne pokojné.
Ožarujúce. Rozsvetlujúce ďalšie časti. Čas sa hýbal v hudbe a svetlo sa zapisovalo do histórie. Vypustili obrovský červený kúdoľ dymu a ja som sa cítila obklopená.
Bol tu znova a nikdy neodíde. Zostane s nami. Vo všetkých týchto častiach. Vo všetkých spomienkach, ktoré dokážeme reflektovať do budúcnosti.
S medziľudskými vzťahmi sa snažíme vysporiadat každý deň a nikdy ich nedokážeme dostať na tú najvrchnejšiu poličku s nápisom "úplne v poriadku". No jeho prístup mi dáva pocit, že aj keď veci niesú v poriadku, je to fajn.
Poznala som ho (relatívne) krátko, no zmenil (vo mne) veľa. Nesmierne ďakujem, že bol aký bol, a naivne verím pocitu že je v poriadku. Že chce, aby sme aj my mali pocit že je to v poriadku.
a vždy keď si na neho spomeniem(e), pri horách, fotkách, vj-ingu, robení, úsmevoch a plakaní od radosti. Máme byt v poriadku. Nebáť sa, a tešiť, že tu bol s nami, a spravil zmenu.
a ja nesmierne Ďakujem za tento pocit.
a úprimne si prajem aby bol "úplne v poriadku".
origamiaround
kaledo-art
stormborns
jacobvanloon
andulkaphoto
