#biela noc

[incredibleperson]

Košice 2019

[ckknirsch]

Biela noc 2019: Bratislava žiarila celý weekend

Kto bol tiež???

Uplynulý weekend vytiahol Najväčší medzinárodný festival súčasného umenia na Slovensku, Biela Noc, množstvo ľudí do ulíc a nemohli sme ani my chýbať. Však túto akciu navštevujeme už od 1. ročníka v Bratislave (2015). A už môžeme dopredu prezradiť, že to bol asi zatiaľ najlepší zvládnutý ročník, aj keď stále sa dá vylepšovať.

(more…)

View On WordPress

[archievents-blog]

BIELA NOC 2017

7.10. 2017 / od 19:00 / Bratislava https://www.facebook.com/events/170110126893899/

[ckknirsch]

Z Bratislavy je Viedeň vzdialené približne iba 70km, ale aj tak naposledy sme tu boli kedysi v roku 2003. Asi je to tým, že to čo máme takmer pod nosom, navštevujeme minimálne.

Vždy sme iba v okolí Viedne prebehli pokračujúc smerom ďalej a akosi to nevychádzalo sa tam zastaviť a pozrieť čo nám môže toto mesto ponúknuť. Náhodou sme, ale objavili akciu “ORF Lange Nacht der Museen” a bolo rozhodnuté.

K zakúpeným lístkom dostanete aj hrubú brožúru so všetkými potrebnými informáciami a prehľadom všetkých múzeí

Asi to aj bola prezieravosť, pretože sa nám táto udalosť prekrývala s akciou “Biela Noc” a keď čítame, že koľko národa bolo v Bratislave, sme radi, že sme nakoniec do Viedne vyrazili.

Cesta do Viedne

Spojenie je vynikajúce a z Bratislavy sa máte možnosť dostať do hlavného mesta Rakúska viacerými spôsobmi. Autom, autobusom, vlakom, loďou alebo športovejšie zdatní jedinci i na bicykli. My sme zvolili radšej osvedčenejší spôsob, vlastným autom, pretože návrat domov sme plánovali v neskorých nočných hodinách a to už žiadna doprava nám nepremávala.

Bezplatné parkovanie

Poriadne sme sa vopred nevedeli dopátrať k informácii, ako to je s parkovaním vo Viedni v sobotu. V nedeľu je takmer všade bezplatné. Mali sme záložný plán, zaparkovať v P+R Erdberg s celodenným parkovaním za 3.40,- €, keby sme nič nenašli. Inak stačí dobre čítať značky. Našim prvým cieľom bol Naschmarkt a tam niekde odstaviť aj naše presúvadlo. Tesne popri Naschmarkt-e, je aj v sobotu spoplatnené parkovanie, ale stačí zájsť do bočných uličiek a určite nejaké miesto s bezplatným parkovaním nájdete. Väčšinou je platené parkovanie iba od Pondelka do Piatka, ale nie cez weekend. Ale preistotu si to overte na mieste, na ktorom zaparkujete. Môže sa to líšiť miesto od miesta.

Doprava vo Viedni

Možno sa niekomu zdá komplikovaná, ale v dobe smartphonov s neustálym pripojením k internetu (keď už aj v EÚ sú dáta za domácu cenu) je to úplne jednoduché. Nepotrebujete k tomu ani žiadnu špeciálnu aplikáciu, ale len Google Maps. Zvolíte si cieľ, zmeníte možnosť presunu pomocou verejnej dopravy a ihneď viete akou linkou, koľko zástavok máte ísť, prípadne kde prestúpiť.

Lístky zakúpené na akciu Lange Nacht der Museen boli platné neobmedzene aj na miestnu verejnú dopravu. Takto sme vôbec neriešili vôbec cenu lístkov a ľubovoľne sme sa presúvali, ako sme potrebovali.

Lange Nacht der Museen

Samotná dlhá noc múzeí začínala až o 18:00 s trvaním do 01:00 nasledujúceho dňa. Máte teda 7 hodín na návštevu múzeí a je dobré si rozmyslieť, ktoré chcete navštíviť. Keď predbehneme udalosti, tak vieme povedať, že lepšie urobíte keď si vytipujete menšie múzeá, ako nejaké veľké. Pretože vo veľkých kľudne strávite aj celý vyhradený čas a lístok zbytočne preplatíte. Zas v tých exkluzívnych a populárnych budete stáť v rade neúmerne dlhý čas.

Prieskum terénu

Aj keď akcia začínala až večer, vyrazili sme skôr. Úlohou bolo nájsť dobré parkovacie miesto, zakúpiť vopred lístky a užiť si mesto ešte počas dňa. Parkovacie miesto sa nám podarilo nájsť v blízkosti Naschmarkt a odtiaľ hneď vyraziť na tento známy trh.

Naschmarkt

Je to presne jedno z tých miest, ktoré si nesmiete nechať ujsť, pokiaľ radi nakupujete a ochutnávate všetky možné kulinárske dobroty. Trh či tržnica na tomto mieste pôsobí už od roku 1780. Preto je tento trh veľmi vyhľadávaný domácimi aj turistami. Nájdete tu všetky možné potraviny na ktoré si spomeniete. Prevažujú tú arabskí či slovanskí obchodníci so svojimi kuchyňami, ale aj áziu tu nájdete. Dokonca na naše prekvapenie tu nájdete aj čerstvý Durian. Ak ste o ňom ešte nepočuli, stačí si prečítať na wikipédii.

V sobotu je tento trh spojený navyše aj s burzou nepotrebných vecí, ktorá nás síce veľmi nezaujímala, ale pre niekoho to možno bude dobrá informácia. Nás skôr zaujal obchod s indickými potravinami. V tomto obchode nájdete všetko pre indickú kuchyňu. Niekoľko desiatok druhov ryže, nepreberné množstvo korenín ale aj obľúbený chai masalla. Nemôžeme odolať a kupujeme si aj čerstvú samosu. Samosa je trojuholníková taštička z cesta plnená zemiakmi, hráškom a zmesou korenia a to je celé vysmažené v oleji. Mojim spolucestovateľom z toľkého korenia vyhŕkli slzy, ale na druhej strane to bolo vynikajúce ako keby som bol znova v Indii.

Ešte ochutnávame nejaké rakúske špeciality a obdivujeme ponuku čerstvých rýb a ovocia. Tu je určite radosť nakupovať. Za pár euro doplna najedený pripravený vyraziť ďalej.

Námestie Márie Terézie a okolie

Len pár minút chôdze od Naschmarktu a ste priamo v centre mesta. To je obklopené takmer navlas identickými budovami (Naturhistorisches Museum Wien a Kunsthistorisches Museum). Uprostred námestia už prebieha predaj lístkov na večernú akciu ku ktorej dostávame aj brožúru v angličtine so zoznamom múzeí zapojených do tejto akcie. Tá obsahuje všetky potrebné informácie aj s mapami a doplnkovými informáciami.

Ak sa postavíte doprostred námestia Márie Terézia, budete mať oproti sebe dve identické budovy. Toto je konkrétne prírodovedné múzeum.

Smerujeme ešte viac do centra okolo Neue Burg, kde rozdávajú kávu zdarma a ideme sa oboznámiť s polohou jedného nášho večerného cieľa – Schmetterlinghaus (k tomu neskôr). Do večera máme ešte času habadej a okolo Viedenskej radnice a návštevy Dómu svätého Štefana narážame na malú cukráreň Demel.

Demel

Toto je hádam najznámejšia cukráreň v Rakúsku. Tá tu pôsobí už od roku 1786. Svoje meno má po tovarišovi ktorý ju kúpil v roku 1857 a odvtedy si zachováva svoje pravidlá aj postupy, aj keď nevieme či úplne všetky. Rozhodne je to miesto, ktoré vás vráti do minulosti.

Práve v minulosti, v dobe rakúskeho mocnárstva, sa o tejto cukrárni hovorilo, že nie každý tu je vítaní. Platilo, že oni si vyberajú zákaznika a nie naopak. Chceli si zachovať svoju exkluzivitu a schádzala sa tu predovšetkým šlachta a vysoko postavení ľudia.

Zo začiatku budete prekvapení vysokými cenami. To je preto, že všetko v cukrárni Demel beží podľa jasne daných pravidiel a vo všetkom panuje precíznosť. Radikálne zmenz v tomto podniku nemajú veľkú šancu, prvoradé sú staré tradície, ktoré musia ostať zachované. A to platí aj pre servírky!

Servírkou môže byť iba žena a v žiadnom prípade muž. Keď už niekoho prijali, najprv sa riešilo jej meno. Bolo neprípustné aby tu pracovali dve alebo viac žien s rovnakým krstným menom (Toto nevieme či platí aj dodnes). Pokaľ už nejakú prijali a mala identické meno, musela si ho zmeniť. Čašníčky boli i dobre zaplatené, pretože sa od nich žiadalo, aby svoj život zasvätili tejto cisárskej cukrárni. Vyznačovali sa predovšetkým netypickými, ba priamo až podivnými uniformami. Tento štýl uniforiem sa dodnes nezmenil a stále sú rovnaké: dlhé čierne šaty a okolo krku biely límec.

No niektoré staré tradície sú zachované dodnes a budete prekvapení ak vás začnú oslovovať v tretej osobe. Zatiaľ čo sa vás v podnikoch obvykle opýtajú “Čo ste si vybrali?”, v tejto cukrárni sa môžete pripraviť na otázku “Oni si už vybrali?”

A ešte tu platí jedna svätá zásada a dúfame, že ešte dlho bude: “Nepoužívajte stroj, pokiaľ to môžete urobiť ručne.” I dodnes tu všetky sladkosti vznikajú poctivou ručnou prácou. Dokonca aj všetky bonbóny sa v konečnej fáze balia – ako inak – ručne.

Na vlastné oči sme mohli vidieť výrobu Sacher torty. Ale tajomstvo výroby je v použitých surovinách a správnom pomere.

V čase Lange Nacht der Museen pripravovali cukrári maličké sacherky vonku pred cukrárňou. Toľko ľudí, čo mali záujem by sa nezmestilo dovnútra. Navyše sme sa nemali ani šancu sa večer dostať do múzea. Vlastne mali, ale čakať vyše dvoch hodín v rade sa nám vôbec nechcelo.

Josephinum

Keď už sa blížil čas spustenia Dlhej Noci múzeí, naše kroky viedli do budovy Josephinum. Táto budova bola pôvodne ako lekársko-chirurgická vojenská akadémia a dnes vystavuje zbierku lekárskej univerzity vo Viedni.

Škoda, že sa nemohlo fotiť, pretože na výstave sme videli anatomické voskové modely z 18. storočia, ale aj množstvo detailov na svalstvo jednotlivých končatín, miechu, chrbticu, vnútornosti či prierez lebkou. K tomu si prirátajte historickú zbierku lekárskych nástrojov aj s vysvetlením a o zážitok bolo postarané.

Okrem vyššie spomenutej stálej expozície prebiehala aj špeciálna výstava “Umelé srdce – most pre prežitie”. Tu sme si mohli vyskúšať, aké to je pumpovať do obehu dostatočné množstvo krvi, pozrieť si akú silu má naše srdce a množstvo ďalších zaujímavosti. Ak vás to veľmi zaujíma, táto výstava bude trvať do 11. februára 2018 a vstupné je iba 8,- €, čo je lacnejšie ako prebiehajúca výstava “Body the Exhibition” a možno i poučnejšie.

Schmetterlinghaus

Teplota vonku klesala a my sme sa radšej šli ohriať do chýrneho domu motýľov. Teplota sa tu pohybuje celoročne na úrovni 26 °C s 80 % vlhkosťou vzduchu. Táto “ZOO” je vlastne tropickou záhradou v skleníku Kráľovského paláca Hofburg. Pôvodne súkromný majetok cisára Františka Jozefa a Sissi je teraz otvorený pre širokú verejnosť.

Aj keď vonku bola asi 40m dlhá rada, pohybovala sa veľmi rýchlo a do nejakých 15 minút sme boli vo vnútri. Hneď na začiatku prehliadky je umiestnený inkubátor, kde, ak máte šťastie, môžete vidieť vyliahnutie motýľa. Inak celý priestor je takmer do posledného miesta prerastený tropickými rastlinami, kde pomedzi ne sú umiestnené krmítka s pohostením. Nie však pre návštevníkov, ale pre motýle. Ak ste nepochopili z vyššie uvedeného, tak motýle tu voľne poletujú.

Ak ste fotograf, tak tu si dôjdete na svoje. Len je lepšie si zobrať nejaký svetelný objektív a aj tele objektív sa vám zíde. K fotografovaniu máte k dispozícii približne 500 voľne poletujúcich motýľov. Stačí sa dobre obzerať a na každom kroku ich uvidíte. Len ich naozaj treba hľadať. Šťastím bude aj pozorovanie liahnucích motýľov v inkubátore, ktorý sa nachádza priamo pri vchode.

This slideshow requires JavaScript.

Schmetterlinghaus je inak otvorený celoročne každý deň a cena vstupného vás nezruinuje.

Naturhistorisches Museum

Našou poslednou zástavkou bolo prírodovedné múzeum na námestí Márie Terézie. Toto múzeum patrí k najväčším múzeám na vete a má niekoľko naj. Je tu najväčšia a najstaršia meteoritová zbierka na svete, nachádza sa tu 25 000 rokov stará Willendorfská venuša či kytica kvetov vytvorená z 2100 diamantov a 761 drahokamov ktorú venovala Mária Terézia svojmu manželovi.

Celé múzeum je umiestenené v 39 sálach, ktoré majú celkovú rozlohu 8700 metrov štvorcových a spolu ponúkajú 20 miliónov exponátov. To je asi 10x viac ak Prírodovedné múzeum v Bratislave. Už pri prečítaní týchto faktov si treba uvedomiť, že na toto múzeum si treba vyhradiť celý deň.

Ako z rýchlika sme si pozreli asi ¼ jedného poschodia a mali sme dosť. Naozaj je na čo sa pozerať a určite sa sem vrátime.

Aj na oddych je tu priestor. Na druhom poschodí nájdete štýlovú kaviareň, kde si môžete niečo zahryznúť ak ste veľmi unavení alebo si vychutnať kávu a pokochať sa prostredím.

Z toho mála, čo sme stihli pozrieť, nás veľmi zaujal podmorský svet spolu s vypreparovanými morskými živočíchmi rôznych tvarov. Ale ak si chcete pozrieť živé, približne 1.5km sa nachádza Haus Des Meeres (Dom morí). Na desiatich poschodiach 47 metrov vysokej budovy si užijete života habadej. Unikátom je aj akvárium, ktoré zaberá až dve podlažia, alebo voľne pustené papagáje a opice. Určite vás zaujme aj to, že na poslednom poschodí je krásna vyhliadka na celú Viedeň.

Koniec výletu

Aby sme stihli aj platnosť lístkov s využitím na MHD, končíme výlet niekedy tesne po pol noci. Prázdne cesty smerom do Bratislavy zaručili rýchly presun, aby sme sa čo najskôr ocitli v posteli s nachodenými viac ako 16 kilometrami. Ale určite sa ešte niekedy vrátime. Napríklad 26. októbra je v Rakúsku štátny sviatok a do veľa múzeí je vstup zadarmo alebo zlacnený.

Viedeň opúšťame pohľadom na úplne ľudoprázdny Naschmarkt, iba kde tu prebehne potkan.

Ako keby sme tušili, že Biela Noc v Bratislave bude preplnená a radšej sme zamierili do Viedne. Z Bratislavy je Viedeň vzdialené približne iba 70km, ale aj tak naposledy sme tu boli kedysi v roku 2003.

[mmmphotommm]

Biela Noc Bratislava 2016 in “live pictures”

[alexdawnblog]

Biela Noc (Bratislava, 08.10.2016)

The night of the lights. The night of the art in the streets. Second year of this spectacular event brought people not only from Slovakia, but also from other countries of EU. First couple of hours I felt that it was not as good as everyone was saying - but the other half of my stay there changed my mind completely.

The official start was at 18:30 on Tyršovo Nábrežie between the bridges. I could not get there on time, because at that time I was just getting off the train and I still had to get my wristband. Thanks god I bought it two days ago online, because then I would have to stand in a loooong queue on the Old Market Square in BA, where they were given out. 

Afterwards I walked down to the Main Square, where was the first installation called “The EVENT” by slovak artists Peter Vrábeľ & Braňo Bernár. I do not have a proper photo of this one, but basically there were lights (front, back, and roof) of the police cars, arranged in a sort-of-circle shape. 

When I walked more down to Danube, I had a great view on our monumental UFO on the Bridge of SNP. There were reflectors in the windows, shining lights to every direction. When you got the right moment, you could see all of them lighten. (Lights were set up by BN Label at this installation was called “The Lighthouse”.)

From there I walked down the shore to the other bridge called The Old Bridge. This one was a monument itself that night. Once again, it was a work of a slovak artist Ondrej Maksi & BN Label, called Harmony. It was great passing that bridge lighten that way. It was not just a post-war building anymore, but it looked more modern.

Well, the whole point of walking that way was to get to the park near Aupark. There was supposed to be something superb, and I am making you sure it was. It was, once again, by Braňo Bernár and it was called “The Drops”.

This installation made you watch where you are stepping. :D Because of the water fountains everywhere, there were a lot of muddy places no one wanted to end up in. So what was so special about tens of small water fountains? There was a laser lightening them up in one imaginary plane, so when the drops fell through this lasery surface it looked like there are some sort of red or orange coloured vortexes above the ground. It was very magical.

I walked back to the city via the SNP Bridge, passing below the UFO. There was a great view on The Old Bridge with its “harmony” installation.

Next thing I was about to see was something near the Church of St. Martin. I got there, there was nothing from the front nor from the sides... so I walked to the back and I found the most popular attraction of that year - a bulb cloud. This installation was called just “The Cloud” and it was by canadian artists Caitlind R. C. Brown & Wayne Garrett. It was interactive, because we could switch on and off the bulbs inside to make the cloud lighten or darken. I think this was my third favourite of this festival.

And now I am getting to something that made me feel so weird, so uncomfortable and out of this world like nothing before. It took place in a concert hall Klarisky (an old church redone to a concert hall). I had to queue for about 25 minutes but it was all worth it. 

Basically what was inside was a sheet of black fabric or paper with a little holes in the middle, forming a circle or a square, not sure, but the most probable was the circle. The light behind the sheet lightened the holes in a repetitive manner according to the “music” (or rather sounds) playing from the speakers. The music was played on such a high volume that some of the people needed to go out because they felt sick. It was very hypnotising, like travelling through the time and space, entering another dimensions - especially one moment, when all of the small holes were lighten and we all felt like entering some sort of gate for interdimensional jump. So fucking amazing and unsettling at the same time. This one was called Timeé and it was by a french artist Guillaume Marmin. This was definitelly my second favourite.

Then I realised I did not have enough time until I have to go on my train home, so I went to check the Old Market Square again, now with opened inside to the public. There was just a “levitating” ring inside a big hall. This one was by a french artist Vincent Leroy, but it was not as spectacular as the previous one (Name: Boreal Halo).

While walking to Grassalkovichova Garden I popped up to a small gallery with an installation by Esther Stocker (Austria) called From the Future. There were black frames all of the room, stuck to different parts of the walls and it depended on what direction were you looking at so you could see different things emerging from the (on the first gaze) chaotic black frames.

The penultimate thing I saw was a installation in the previously mentioned garden called Light Sowers by a french and canadian co-production MAOTIK. This was my most favourite one. I stood there about 5-10 minutes, just to take photos, and after that time I finally got what it was all about. Basically, there was a tree and int front of the tree were upside-down bulbs stuck on long and thin metal bars. They were representing soldiers defending the tree. The last aspect, I presume human”s ability to destroy everything, was shown in a very cool way. There were some sort of laser-cannons and they were shooting the laser-bullets on the tree and “soldiers” underneath it. I think it completely got my heart for the sort of computer-game-logic. Just amazing, I want it in my garden.

The last thing I have seen was a balloon-installation on the side of our inverted pyramid building of Slovak National Radio. There was nothing spectacular about it this year. I liked how it looked on the photos from the last year, more vivid and eye-catching. I do not know where were the artists from, but their names were Sabina Lang & Daniel Baumann. This installation was called Comfort  #14.

Overall, I rate this night as a great way how could I spend my time. There were a lot of people and Bratislava looked completely else while having all the nightlife in the streets and art embracing almost all the main places. If I am on Slovakia next year at this time, I will be certainly going. And I hope you will try it out too!

[videomapping]

Tesselate

by Joanie Lemercier

Tesselate is a completely scalable and adaptable installation, for an indoor as well as an outdoor space.
 The main idea is to create each time a new polygonal shape and use the anamorphosis “hot spot” to give the public the impression it is coming out of the wall / building.
 The flat 3D volume can be printed on cheap laser printer and then glue pasted onto a wall or can be drawn with sharpy pens directly on the wall. The result comes to life thanks to projection.

For this edition of Kosice' Biela noc, Joanie Lemercier will make an in situ version of one of his Tesselate as each of them is unique.

Credits : Original concept and visuals : Joanie Lemercier 
Production : Juliette Bibasse Video production : Woont Studio Košice Art director of White Night festival Slovakia: Zuzana Pacakova Technical support: Braňo Bernár and SHOWMEDIA

joanielemercier.com/

[tejosaurus]

Video from my boyfriend made in Bratislava about 2 weeks ago. It´s about our trip to town at action which was called Biela noc (in slovakia language) / White night.