#experimentalny

[milencimoji]

eXPERIMENTÁLNY zmrzlina

V strede mesta o polnoci mám na hlave indickú šatku, ktorú mu podarovala jeho ex, vo flitrovanej riflovej bunde spievam Knocking on heavens door a kričím, že som Axel Rose. ‘Nie nie, si skôr Jack Sparrow’, hovorí zachrípnuto Sofia, ktorá stratila hlas niekde pri Gangsters Paradise. On ma fotí a strašne sa smeje. ‘My sme deti 90tych rokov’, povie a pritiahne ma k sebe, keď Britney Spears začne spievať Oh baby baby how was I supposed to know… Hovoria nám hippie a operná speváčka a závidia slobodu akou sa máme v ten okamih radi. Mám rada tú polnoc. Je naša posledná. O polnoci sa môžeme hrať na lásku. Keby sme mali o 5 rokov menej bola by to šialená láska. Láska, ktorú si teraz dovolíme len o polnoci, aby sme cez deň opäť boli cool umelci, čo sa stretávajú akože náhodne v rôznych mestách, aby sa inšpirovali a milovali a odchádzali. Ukradol dve zmrzliny. Na moste nad jazerom sme zosadli z bicyklov. Zmrzlina nám stekala po prstoch a perách, oblizovali sme tie sladké bozky a bozkávali polnoc, moja noha prehodená cez neho a jeho ruky zaborené do tmy mojich vlasov, letný moment, čo by nemal nikdy odísť. Letná polnoc čo odbila. Za chvíľu je preč je preč je preč.

[milencimoji]

eXPERIMENTÁLNY - je späť :o

po všetkých týchto citových výlevoch som sa musela niekoľko krát prejsť a zjesť kilo čokolády. Asi do polnoci som čítala Kunderovu Nesmrteľnosť, keď už ma premohla totálna fyzická a psychická únava. Píp. Mesendžer. Experimentálny. Po štyroch mesiacoch. 

O pol jednej sa dovalil s batohom, saxofónom a bicyklom. Blond vlásky a riflová bundička. Bola som vo vyťahanom pyžame a všetko mi bolo jedno. “Musím poznamenať, že tvoje cesty do mojej izby sú vždy veľmi originálne.”, povedala som mu, keď som otvárala bosá dvere. “Ach Marína, ďakujem, ďakujem, že tu môžem ostať.” - “Môžeš, ale budeš ticho.”

Na čiernom tričku mal bieleho vlka. Ja som mala na bielom tričku čierneho vlka. Pousmiali sme sa. Napokon ostal tri dni. A ticho nebol.

Prvá noc

Ležíme vedľa seba. Bola som tak mimo, že som ani nevedela o čom sme sa dve hodiny rozprávali. Spomínam si na... “Bol som v Indii...bola farebná a čarovná. Mala by si tam ísť.” - “Nie ďakujem. Vieš, kto bol inšpirovaný Indiou? Schopenhauer. Povedal, ťe všetko je utrpenie a šťastím nazývame momenty, keď netrpíme...” - “Mno hmmm” - “Spoznaj polnočnú Marínu. V roku 1887 zabil Nietzche Boha. Sto rokov pred mojím narodením.” Začal sa smiať. “Ty si úplne crazy.” Pobozkal ma. Tričká s vlkmi spadli z našich tiel. Posteľ na vratkých nohách sa zlomila a my sme boli bližšie k zemi. 

Druhá noc

“Nemôžem uveriť, že tvoja posteľ stála až doteraz na takých vratkých nohách”, hovorí mi. “To je neuveriteľné”, strašne sa mi smeje. Pustili sme si dokument o Schopenhauerovi. Okno bolo otvorené a do noci sa prerezával náš smiech nad filozofovými strnulými prechádzkami.

Tretia noc

S kamarátkami sme pili litrovú whiskey. Pol fľaše bolo v ťahu, keď prišiel o jedenástej z nahrávania. - “Dievčatá dievčatá, pičujete na mužov?” pýta sa medzi dverami, “O čom sa rozprávate?” Sofia sa začne smiať. “Práve sme sa bavili o tom, že všetci muži tejto krajiny sú drzí a hanbliví zároveň, ťahajú nás za vlasy a oblizujú nám nohy.”  - “No pekne.”, poznamenal a sadol si ku mne. Naliala som mu za pohár. Whiskey zapíjal šampanským. 

Asi o druhej sme vybehli von pod okná. Ťahala som za sebou obrovský sakel a kričala do noci “Toto je moje zvieratko Alík. Alík sadni!” Sofia sa sklonila k tomuto imaginárnemu zvieratku, ktorého telo bolo z plastu. “Tak ho nakŕmime!” a položila pred neho pohár. Z podzemia vyšiel Raul. Raul je vyše päťdesiat ročný obyvateľ nášej pivnice, hudobník z New Yorku. Je ako charakter z knihy. Prišiel k nám a začal nám rozprávať svoje príhody. Oči zatvorené, stratený v spomienkach, svojou zvláštnou prítomnosťou menil skutočnosť v polosen. Sofia odišla. V mojej izbe sme počúvali Led Zeppelin a spievali do štvrtej do rána. Bolo už svetlo, keď sma padli v objatí na posteľ.

Celé noci ma drží v náruči a hladí ma po vlasoch. 

Už je zas preč.  

[milencimoji]

eXPERIMENTÁLNY a iná žena

Facebook je prekliatie súčasnosti. K večeri vám prihodí čiernobiele nedoostrené (lebo sme ťažkí umelci) fotečky vášho milenca, ako nahý leží v jarnom svitaní. Fotku zdiela nejaká Júlia - “with Tobias”, 5 hours ago, “somewhere in the world”. 

Však sme si nič nesľúbili. Je nespútaný ako hudba, ktorej sa oddáva, jeho babička je gypsy, vykračuje si svetom v červenom saku, vernosť som ozaj nečakala. Ale vyhadzovať mi to na Facebook k večeri považujem za neakceptovateľné. Kde sa podeli časy, keď sme mali milencov a milenky v diskrétnosti?

Tobias Tobias… raz ležíš na mne a rozprávaš mi o svojich rozvedených rodičoch a raz ležíš na Júlii a určite šepkáš niečo o jej hlbokých očiach. Brunetka za brunetkou. Raz držíš gitaru, raz saxofón, potom brnkáš na piáno a do toho trochu podivne spievaš, však už si vyber kristepane. “Viem všetko trochu a nič poriadne”, povedal si a zasmial si sa. “Renesančný človek”, pozdvihla som k tebe pohár s jednorožcom.

Júlia z New Yorku. Zaklapla som počítač a zakričala som niečo ako “Ježíííš, to je kokóóót”. Otvorila som počítač, usmiala sa a dala na tvoju polonahú posteľnú fotku srdiečko.

Veď som ti napísala nech sa “bavíš”. Ja anjelik tiež nebudem. Som zvedavá, či sa ešte niekedy chytíme. 

[milencimoji]

eXPERIMENTÁLNY - je zas preč

keby som spočítala koľko hodín sme spolu strávili, bolo by to menej ako dvanásť. Keď sa vrátil z dvojtýždňového turné po Európe, povedal, ležiaci vedľa mňa v mojej čiernej posteli: “Mne sa vôbec nezdalo, že by sme boli od seba dlho preč, pretože sme tak nejako ostali v mysli spolu.”

Pochádza z iného kúta Európy, jeho materský jazyk je môjmu vzdialený, jeho vlasy sú mojim farebným kontrastom, je o 4 roky mladší, žil iný život… Na našom prvom rande som naňho so smiechom z dverí zakričala: “Ty chceš ísť ku mne? Veď ťa vôbec nepoznám.” Pozrel sa mi do očí: “Myslím si, že ma poznáš veľmi dobre, Marína.”

Poznám ho vskutku menej ako 12 hodín. Avšak tieto hodiny mali hodnotu žitia. 

V jeho bielej posteli. Hladkám ho po zlatých vlasoch. Dýcha ešte rýchlo. “Ja mám vždy stres, že sa ťa dotknem tou mojou ľadovou nohou”, vravím. Prekvapene na mňa pozrie: “To snáď nemyslíš vážne!”. “Naozaj. Vieš prečo mám také studené nôžky? Pretože sú strašne dlhé a moje srdce je príliš malé.” Začne smiať. Smeje sa dlho do mojich tmavých vlasov… Jeho dlaň skĺzne po mojej hrudi a zastaví sa na mieste môjho srdca. “Určite neucítiš môj tep. Také malé je moje srdce”. “To nie je možné, Marína.” povie a prikladá si ucho k mojej hrudi, “ja ho počujem.”

Tobias mi leží na srdci. 

[milencimoji]

eXPERIMENTÁLNY  - bed talk

On: Čo keby sme si spolu dali raňajky

Ja: briliantný nápad

On: čo raňajkuješ

Ja: kašu s nutellou

On: ako môj 9 ročný bratranec

Zase prišiel v tej svojej fialovej mikinke. 

Ja: Do čoho ti mám tu kašu naliať?

On: haha do misky? Ako ju ty jedávaš?

Ja: Z taniera

On: Ja ju chcem jesť presne ako ty

Sklonený nad mojím mini skleneným stolom sype si na kašu zmrazené maliny. Mikinka už leží na zemi, šedá retro košielka mu svedčí. Blond vlasy mu padajú do modrých očí.

On: a prečo nespravíš nejakú underground trash operu

Ja: kam by si dal orchester

On: ho zredukuješ, dvoje huslí, dvoje viol, jedno čelo…

Ja: a triangel! 

On: pusti mi Šostakoviča…

Usadil sa na mojej posteli, piesne Šostakoviča hrajú v pozadí. Mladý polo Nór polo Nemec, krásny vo svojej prirodzenej nenútenosti. V strede mojej tretej vety ma pobozkal. Jeho oči žiaria, akoby toto bolo jediné miesto na svete, kde má práve teraz byť. 

Ležím na chrbte a on v mojom náručí, ako John Lennon a Yoko Ono. Pozerá sa smerom k môjmu popraskanému zrkadlu.

On: v tom zrkadle sa človek vidí rozložený na fragmenty. Je to filozofické zrkadlo. 

Ja: nosíš obrúčky,  si ženatý a zasnúbený?

On: Áno. Som ženatý s kráľovnou južného pólu a zasnúbený s nubijskou princeznou. a ty si vydatá?

Ja: áno, za kráľa neznámej zeme… 

On: a čo som ja?

Ja: môj milenec

Pobozká ma. Smejem sa, keď sa na mňa zas vrhá.

On: Ako vyzerá slovenské temno?

Ja: ako poznanie, že čokoľvek spravíš, nič sa nezmení. bezmocnosť a frustrácia sa držia za ruky.  Ako vyzerá nórske temno?

On: Hm… Ako veľký tmavý les stojaci v šere a samote.

[milencimoji]

Už vás niekedy niekto pozval na platne Bacha a čaj?