Po tom, čo som naposledy vydržala nefajčiť celé dva týždne, podľahla som pod vplyvom vodky a naliehaniam Riki – mojej akožekamarátky, ktorej bolo asi ľúto, že sa zbavujem rovnakého zlozvyku, ktorý trápi aj ju.
Po 14-ich útrpných dňoch som si nakoniec predsa len podľahla a potiahla si :(
Neviem, či by som túto chybu zopakovala- netuším to, pretože v tej chvíli bola chuť omnoho silnejšia než vôľa prestať a viera v to, že to tentoraz naozaj dokážem… najhoršie však prišlo až ráno, keď som sa neochotne priznala Rossovi. Sklamanie v jeho očiach a hlase ma prinútilo zamyslieť sa nad tým “prečo som so to vlastne ja krava spravila?”. Pocit zlyhania sa prehupol do beznádeje a absolútnej rezignácie. So slzami v očiach som sa odplazila do kúpeľne.
Myslela som len na to, že ak som to nezvládla po 2 týždňoch, ako to chcem vydržať niekoľko rokov???
Živo si pamätám ten pocit, ked mi voda začala stekať po vlasoch a chrbte a mne to došlo…
… 14 DNÍ!
Nikdy v živote som nedokázala vydržať bez cigarety viac ako 48 hodín!
Skúšala som to posledné 3 roky takmer nonstop, no bezvýsledne. Po 48. hodinách som to vždy vzdala, skôr či neskôr :(
Bola som sa na seba pyšná ako nikdy predtým- nie na to, že som sa nechala ovplyvniť a že som to zase vzdala, že som zabudla na to, čo od života chcem a prečo to robím…
…bola som pyšná na to, že i keď som znova na začiatku, nie som na nule!
Z vane som vyliezla ako nový človek. Sklamanie v Rossových očiach ma síce naozaj úprimne mrzelo, v mojich očiach sa však zmenilo na odhodlanie :) Je to také zvláštne, keď človek pochopí, že prehra či zlyhanie môže byť vlastne víťazstvom.
“Možno som len na začiatku svojej cesty
a možno ešte veľa krát spadnem,
no teraz už viem,
že mám dosť síl znova vstať
a ísť ďalej za svojim cieľom.”