Mlieko, med, krv a soľ
((súborné vydanie) Bivoj - Válečník, kapitola 4, strana 436-7)
Jedna z mojich najobľúbenejších scén.
Do čela sa napokon postaví Přemysl, ktorý sa po víťazstve nad Zličanmi a Avarmi s Libušou ožení, ale že je autoritou i sama o sebe, dokazuje celé dve knihy. Dotrhaná a upachtená ušla zo zajatia za pomoci muža, ktorého pochybnosti nahlodala natoľko, že prebehol k nej. Len aby zistila, že jednu jej sestru medzitým posadla a odviedla Zličsko-Avarská čarodejnica. Má so sebou iba pol tucta spojencov a aj tak neklesá na duchu. Vymyslí s nimi záchrannú akciu a získa k nej práve tú besniacu silu, ktorú do kraja vypustilo plienenie nepriateľa. Krotkí domovici premenení zničením domovov a zabitím ich domácich na slepo krvilačných raráškov sú skazonosní pre celé okolie. Ako keď rabovanie roznáša choroby a z preživších robí zvlčilých tulákov. A ona ich skrotila a pekne organizovane obrátila proti útočníkom, čo sa bezstarostne dmuli pýchou, ako sa na miestnych vyvŕšili a ich zem si vzali pre seba. Nevzali. Libuše naďalej velí ľuďom, vie ako znova naklásť základné kamene civilizácie a usmerniť, využiť nadprirodzené sily po vzore jej otca Kroka pred ňou. Libuše ostáva kňažnou aj na úteku a vracia úder.












