#nmi16: Prečo X a Y nerozumie Z?
Vieme v byznyse a marketingu využiť rozdiely medzi generáciami X, Y a Z? Aké rozdiely medzi nimi vôbec sú? A ako generácie X, Y a Z vlastne definovať?
Ambicióznych otázok na jeden sobotný deň nebolo práve málo. Na obmedzenej ploche a v obmedzenom čase sa však stretol zaujímavý mix rôznorodých prístupov, ktorých ústredným motívom bola viera v medzigeneračný dialóg – vzhľadom na povahu konferencie hlavne na marketingovej úrovni. Akademických vstupov bolo už tradične pomenej, aj napriek tomu, že sme sa prechádzali po akademickej pôde. Jakub Macek opäť predstavil svoj výskum, zameraný na post-televízne publiká a spôsob, akým sa dnes v českej spoločnosti konzumuje obsah. Skvelý výcuc i s číslami už vyšiel na Lupe. Ondřej Šteffl zo SCIO vzal akadémiu z druhého konca a zamyslel sa nad tým, ako by mal vyzerať školský systém, ktorý pripravuje dnešné deti na rok 2080. Nezabudol pritom intenzívne pripomínať, že jeho vízia už existuje vo forme dostupného produktu.
Ale ako sa vlastne baviť o generačných špecifikách, keď nevieme, o akých generáciách sa to vlastne bavíme? Organizátori akcie to vyriešili jednoducho a účastníkov akcie rozdelili i viditeľne na menovkách do X, Y a Z podľa roku narodenia. Medzi Y plnými života a mladučkými Z sa prechádzali i postarší ľudia označení čiernym krížikom, o ktorých sa dokonca na niektorých prednáškach hovorilo, akoby neboli prítomní. Stačí ale vek k tomu, aby sme našli rozdiely v kvalite?
Michal Charvát z Mindshare za pomoci Wikipedie a svojho ostrovtipu prišiel s najzaujímavejšou definíciou XYZ. A síce, že zatiaľ čo generácia X sa hrala v reálnom svete, generácia Y sa hrala vo virtuálnom svete, generácia Z už len sleduje iných ako sa hrajú vo virtuálnom svete. A vedome či nevedome, z tejto definície generácie Z vychádzalo mnoho ďalších prednášajúcich.
Retro koutek na #nmi16: Znají děti z generace Z hračky generace X?
#nmi16 sa totiž stal festivalom pokračujúcej fascinácie fenoménom YouTuberov. Z takmer každého príspevku aspoň na chvíľu vykukol YouTube či celebrity, ktoré nepozná nikto v kategórii 16+. Dlhodobé nepochopenie vlogujúcich superstars dráždi hlavne markeťákov, ktorí ešte stále nenašli spôsob, ako sa dostať k ich publikám.
A okrem nepochopenia toho zo sobotných diskusií veľa nevzišlo. Zaručený spôsob proste zatiaľ neexistuje! Lenka Krsová na najnatrieskanejšej prednáške predviedla grafy plné počtov zhliadnutí českých YouTuberov, ale v ich interpretácii nezašla o moc ďalej, ako za vysvetlenie formou „to je bizár”. Je to bizár, ale čo s tým? Petr Michl sa pokúsil ukázať, ako na product placement u YouTuberov, ale v zásade neukázal nič viac, ako na začiatku prednášky vysmievaný nábytok Jamall pretavený do produkcie YouTuberov.
A tie čísla, tie čísla. Opäť sme sa kochali zakrúžkovanými počtami zhliadnutí pod videami Jirku Krále. Lenže čo s tým? Vysokú sledovanosť môžeme konštatovať ako fakt, môžeme sa nad ňou kochať, môžeme ju nechápať, môžeme sa jej vysmievať, ale kým sa ju budeme pokúšať využiť tak, že YouTuberky necháme variť z bujónu, nečaká nás nič iné ako výsmech a nepochopenie, pre zmenu z druhej strany.
Lenže čo potom my, „staříci”? Nie je náhodou YouTube len pre mladých? I kvôli týmto otázkam bol vrcholom konferencie Rostislav Oboňa, aka @stary_mrzout, ktorý svoju fascináciu pretavil v skoro umelecký projekt. Podľa jeho vlastných slov na “jutube” nie je obsah pre starých… A tak sa ho rozhodol vytvoriť sám. Už od októbra každý deň ráno o piatej vysiela svoj Tak jde Zeit, resp. rannú šou “Snídaně s Novou”, ale bez Novy. Bezprostredný Ostravák stihol za 20 minút vysmiať naivné pokusy o skrotenie mladších YouTuberov a prišiel možno s najtvrdšími číslami z celej konferencie – nebál sa totiž ukázať, koľko mu „jutubering” „sype”. S hodinovkou 5,70 Kč uznal, že ho ešte čaká dlhá cesta a dal k dispozícii svoj reklamný priestor (za jednotnú cenu 500 Kč za banner na kotli v celom videu, no neberte to).
Najväčší blázon konferencie ale zároveň ukázal najrozumnejší prístup. U „tých mladých” sa predsa ukáže až časom, či to na niečo bolo. A že je fajn, že sú iní a skúšajú niečo nové. Generácia Z je tu a v plnej sile, nech už ju definujeme akokoľvek. Rozdiely medzi nami ale nemusia byť až také veľké, ako si myslíme a ako si nahovárame – všetci, bez ohľadu na to, či máme na prsiach pomyselný čierny krížik alebo iné písmená abecedy, sme vždy potrebovali a hľadali niekoho, s kým sa stotožniť. Jediné, čo sa zmenilo, sú kanály a možnosti. Ako povedal Jakub Macek, dnes už nemusíme na tajňačku kopírovať plagáty so Schwarzeneggerom, aby sme si otapetovali skriňu podobizňou svojho hrdinu. Stačí si zapnúť YouTube.
Buď sa pokúsime mať prst na tepe doby, prestaneme fňukať, udivovať sa a pokúsime sa to pochopiť, alebo budeme musieť uvoľniť miesto tým, pre ktorých sú nové formy komunikácie prirodzeným prostredím. Tak či tak sa o budúcnosť marketingu báť nemusíme. Dobré nápady si vždy nájdu cestu.
Tomáš Hrábek [Creative Strategist]
(Facebook | Twitter | LinkedIn)
