40-hodinový presun na opačnú stranu zemegule
Ako sa dostať na Zéland za nejaký rozumný peniaz? Keďže už mám dačo nalietané, s niekoľkomesačným predstihom som začal hľadať letenky. Hľadal som jednosmernú letenku na Zéland a teda som počítal s tým, že jej cena bude asi tak dve tretiny ceny spiatočnej letenky.
Kombináciou rôznych leteniek som sa vedel dostať na cenu 430 eur ale bolo by to komplikované kvôli tomu, že by som si pri každom prestupe musel znova check-ovať batožinu a tak som sa rozhodol, že letenku kúpim cez portál CzechKiwis, ktorí majú vyjednané lepšie ceny s Austrian Airlines a Air New Zealand a vedeli mi zohnať letenku za 500 eur.
Vďaka tomu som to mal na jednu rezerváciu a počas prestupov na letiskách som sa nemusel starať o batožinu a tiež som mal isté to, že aj keby niektorý z letov meškal, do cieľa sa dostanem bez zbytočných komplikácii.
Tak ako vidno na obrázku, letel som Praha, Viedeň, Šanghai, Auckland, Christchurch a od prvého odletu po posledný prílet aj s prestupmi to bolo 40 hodín 10 minút. Ak by som do toho ale zarátal aj cestu z Popradu a noc na pražskom letisku (pretože to bol najmenej komplikovaný spoj do Prahy tak aby som stíhal ranný odlet), cesta z Popradu do Christchurch mi trvala 56 hodín. Okrem toho, časový posun medzi Slovenskom a Zélandom bol v tom čase 11 hodín a teraz keď sa na Slovensku zmenil čas tak je to 12 hodín.
Povolenú váhu do lietadla som mal 23kg plus 7kg príručná batožina. Baliť sa na rok, 4 ročné obdobia a zahrnúť do toho turistickú výbavu aj normálnu “mestskú” výbavu dalo celkom zabrať. Ale to som ešte nevedel ako mi dá zabrať cesta z domu na popradskú vlakovú stanicu... :)
Na tejto fotke už stojím, ale nasadiť si ten batoh na chrbát... to bola celkom komédia :) Celé to teleso na mojom chrbte vážilo 30 kg a to by nebolo až tak hrozné, problém bol v tom, že keď 60-kilový človek nesie 30-kilový batoh zrazu sa z chôdze stáva riadne namáhavá činnosť, pri ktorej neustále hrozí strata rovnováhy... podobne som sa cítil keď som asi s 8-kilovým batohom zdolával himalájske sedlo Thorung La, ktoré ale bolo v nadmorskej výške 5400 m n.m. haha.
Po tom čo som prišiel na vlakovú stanicu a na lavičke ma skoro preklopilo na chrbát, pochopil som, že v Christchurch si asi (namiesto plánovanej 4-kilometrovej prechádzky z letiska na ubytko) radšej doprajem taxi. Neskôr som z finančných dôvodov uprednostnil mestskú hromadnú dopravu ($8.5 za bus vs. $50 za taxi).
V Šanghaji som počas 8-hodinového prestupu neplánoval opustiť letisko keďže som tu bol už minulý rok, ale stretol som na tom istom lete 2 Češky, ktoré chceli ísť pozrieť do mesta a hodil sa im niekto, kto to tam už trochu pozná. Jedna z nich mi zaplatila lístok na metro, nakoľko som nemal žiadnu menšiu hotovosť, ktorú by sa dalo zmeniť na čínske jeny... ale tých 1.8 eura za cestu metrom do centra Šanghaja aj späť - to sa dá :).
Väčšinu všetkých letov som prespal, pri jednom som dokonca zaspal už pred vzlietnutím, takže taký zaujímavý highlight boli asi len novozélandské vína, ktoré podávali na palube lietadla zo Šanghaja do Aucklandu. Boli vynikajúce! A celkovo služby Air New Zealand aj jedlo boli výborné.
Pri vstupe na územie Nového Zélandu na Working Holiday víza vám môžu skontrolovať, či máte požadovaných 4200 novozélandských dolárov na účte (jediná z tých “nepríjemných” podmienok víz). Ideálne riešenie je našetriť si tieto peniaze pred odletom, menej ideálne riešenie je požičať si peniaze od niekoho, kto vám ich pošle na účet a vy mu ich po prílete na Zéland vrátite... a niektorí to robia aj tak, že to risknú a dúfajú, že ich neskontrolujú... Tieto kontroly robia len občas, ale určite by som tú tretiu možnosť neskúšal, lebo v takom prípade vás pošlú domov prvým lietadlom.
Po prílete do Aucklandu som si musel vyzdvihnúť batožinu a prejsť cez novozélandskú biosecurity, kde zvykne byť problém hlavne špinavé turistické vybavenie a jedlo (snažia sa zabrániť tomu aby sa na ostrov dostali akékoľvek semená rastlín alebo nejaké iné veci, ktoré by sa tu mohli rozmnožiť...). Po krátkom vysvetlení, že všetky topánky som vyumýval, som cez skener prešiel bez toho aby som musel vybalovať veci z batohu a tak som sa rovno presunul na vnútroštátny terminál odkiaľ som už chytil svoje posledné lietadlo do najväčšieho mesta na južnom ostrove - Christchurch.
Oblaky sa rozplynuli až keď sme preleteli nad južný ostrov. A tie výhľady boli dychberúce. Bolo vidieť celé južné Alpy a aj najvyšší vrch tohto 500-kilometrového pohoria, Mount Cook 3724 m n. m.
Po pristátí potešilo príjemných jarných 19 stupňov a našťastie teda, aj ten autobus, ktorý ma doviezol neďaleko ubytka, ktoré som si rezervoval cez Airbnb na prvé 2 týždne.
Cesta to bola síce dlhá, ale už tie nádherné výhľady z lietadla ma uistili v tom, že som na správnom mieste :)
🡸 Naspäť