Jay Park
Jméno postavy: Jay Park Přezdívka: —– Skupina: —— Věk: 30 Postavení v gangu + Gang*: Pasák + Munjeong Sexuální orientace: Gay Povaha postavy: Patrí k ľuďom, ktorí sa dokážu veľmi rýchlo, ľahko a nepríčetne vytočiť. Stačí mu málo k tomu, aby začal po niekom kričať či niekoho udrel. Vie byť pomerne násilný a zlý, no dáva si pozor na to, aby všetko z jeho pozície šlo tak ako má. Často býva sarkastický, neprajný a škodoradostný. Málokedy hovorí o svojom detstve či minulosti. Nesnaží sa nikoho si obľúbiť a ak sa k niekomu správa milo, je to len z čisto vypočítavých dôvodov. K jeho zlozvykom je, že mnohokrát chodí bez trička a smeje sa na veciach, ktoré vtipné nie sú. Síce je na pozícii pasáka, no Jay-ovou záľubou je ľuďom spôsobovať bolesť a trápiť ich. Väčšinou si však dáva pozor na to s kým čo robí, s kým sa zhovára a stýka. Nemá dobrý vzťah k zvieratám. Příběh postavy: Nikdy nebol človekom, za ktorého ho ľudia mali. Mysleli si o ňom, že to je milý chlapec, ktorý má len problémy s dodržiavaním pokynov a pravidiel. Vraj sú to veci, ktorými prechádza každý tínedžer. “Netreba sa ničím znepokojovať, sme si istí, že tieto veci ho čoskoro prejdú.” hovorievali školskí psychológovia a učitelia. S týmito slovami sa dokázala jeho matka a otec vždy uchlácholiť a nechať veci tak ako sú. Stačilo im pár rozhovorov s kvázi odborníkmi, ktorí ich utvrdili v tom, že Jay je celkom úplne v poriadku. Robili to len preto, lebo nemali chuť sa zaoberať ďalším nepodareným chlapčiskom. Mladý Park bol však omnoho viac ako len nepodarené decko. Jeho výkyvy nálad, zmeny správania a sklony k násiliu sa začali prejavovať už keď bol malé dieťa. Keď mal deväť rokov, jeho mladšia sestra dostala na narodeniny mačku. Volala sa Lily a mala krásnu snehobielu srsť, ktorá sa leskla, keď na ňu dopadalo svetlo. Zakaždým, keď dostávala najesť, kývala chvostom do strán akoby to bola nejaká jej rituálna súčasť toho, čo práve robila. Jaya to vždycky fascinovalo a sledoval ju popritom, ako to robila. Nie len preto, že mu pripadala niečím krásna, no takisto ho priťahovalo to, ako sa jej srsť vlnila. Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Mladšia sestra bola s kamarátkami vonku a Jaya nebavilo sledovať, ako Lily chodí okolo, šuchtá sa mu popod nohy a obtiera sa chvostom o jeho telo. Bola hladná a on sa rozhodol, že jej otvorí jednu z konzerv, ktorú doma mali. Obyčajný ochutený tuniak predpripravený pre mačky. Pomaly jej obsah konzervy vylial do misky, no Lila bola tak nedočkavá, že začala do plechovky štúchať nosom až nakoniec Jaya od hravosti uhryzla. V tom okamihu sa mu pred očami obrátil celý svet. Nešlo o to, že ho to bolelo -v skutočnosti to takmer vôbec necítil- ale išlo o to, že si to vôbec dovolila. Hnev, ktorý v ňom narástol sa natoľko stupňoval až sa stalo niečo úplne mimo toho, čo normálne deti robia. Keď sa domov vrátila Jayova sestra a hľadala Lily, nikde ju nedokázala nájsť. Zvyčajne sa jej mačka šúchala okamžite o nohy, no teraz jej nikde nebolo. Začínala byť znepokojená, no Jay mlčal a nič nehovoril. Bol zavretý u seba v izbe, aby ho nikto nerušil. Jeho sestra bola čoraz viac zúfalá a tak vlietla do jeho detskej izby. Pohľad, ktorý sa naskytol sedemročnému dievčatku sa jej zaryl do pamäte úplne navždy. Malý, deväťročný Jay stál s krvavými rukami, tričkom a nohavicami pred stenou, na ktorej bolo pribité mačacie telo. Krv bola úplne všade. Z jej úst sa vydral odporný, bolestivý krik, nehovoriac o tom, keď si všimla, čo má mačka v ústach. V mačacích ústach bola pripevnená ostrá plechovka. Jay sa na svoju sestru len nechápavo pozrel s nevinným výrazom očiach, ktorý ju vydesil viac ako samotný akt. “Bola hladná, tak som jej dal najesť.” povedal pokojným hlasom. Roky ubiehali a jeho správanie sa nijako nemenilo. So sestrou nemal v žiadnom prípade dobrý vzťah, to isté platilo o rodičoch. Každý člen jeho rodiny sa ho viacmenej bál. Jay sa zaplietol s partiou chlapcou, ktorí nepatrili zrovna k najlepším ľuďom v širokom okolí. Drogy, alkohol, sex.. to všetko a ešte viac bolo pre nich úplne normálnymi pôžitkami. Zvrátenosť, ktorou oplýval bola nenormálna. Stupňovalo sa to do takých koľají, kedy sa nad sebou on sám viac už nezamýšľal. Chvíľu chcel pomoc, ale potom si povedal, že to nemá žiaden zmysel. Vyhľadával obete, ktorým mohol spôsobiť bolesť. Zbožňoval pohľad na krv, na spotené telá ľudí či vystrašené tváre. To všetko ho dokázalo vzrušiť a on vedel, že to je to, čo ho napĺňa. Niekto musel byť v meste ten blázon. A v tomto prípade to bol on. Svet sa však veľmi rýchlo zmenil. Technológia nastupovala do popredia takou rýchlosťou, že ľudia nestačili poňať všetko, čo sa naokolo dialo. Popravde, ani vojnu niektorí nezaregistrovali. Do samotného konca ju pár ľudí považovalo za výmysel, za niečo, čo nie je možné. Každý si myslel, že ľudská rasa je natoľko vyspelá, že veciam akými sú vojny a utrpenie sa vyhne veľkým oblúkom. Jay je však toho živou výnimkou. A ako sa hovorí..výnimka potvrdzuje pravidlo. Počas vojny stratil celú svoju rodinu a väčšiu časť partie, s ktorou sa stretával. Stávalo sa mu, že nevedel čo si počne ďalej. Obzvlášť v prostredí, ktoré bolo kompletne zničené. Nemal prakticky žiaden domov, nikoho, kto by ho podržal. Bol natoľko schopný, že si rýchlo pripomenul jednu vec. On nepotrebuje, aby ho niekto podržal. Seoulom sa túlal niekoľko dní. Prehrabával rôzne časti spadnutých domov, aby našiel jedlo. Najviac ho zostalo v skladoch supermarketoch, ale tie boli vyrabované tak rýchlo, že človek by tam nenašiel ani prázdny plastový pohár od jogurtu. Každý chcel prežiť, no nie každý na to dostal právo. To právo ležalo v rukách dvoch skupín, dvoch gangov a Jay vedel, že do jedného z nich sa musí dostať. Jeho schopnosti pracovať s ľudmi boli dosť presvedčivé a vedel na akú pozíciu sa hodí úplne presne. Po nejakom čase sa skutočne dostal do jedného z gangov a tým bol práve Munjeong, kde začal pracovať ako pasák. Staranie sa a výcvik prostitutiek či už mužských alebo ženských mu šlo s úžasnou ľahkosťou. Napĺňalo ho to, pretože v tom bol dobrý predsa aj predtým. Gang bol miesto, kde naozaj patril, kde sa mohol prejaviť a kde mohol získať ľudí, ktorí ho budú aspoň trochu chápať. Vedel však, že aj tu niektorým bude naháňať strac. No to ho zaujímalo zo všetkého najmenej.