#slecnamikysova

[slecnatvori]

Po sto rokoch som vyvolala filmy z analógu. Niečo vyšlo a niečo nie. Je tam moja mefka Micka, ktorá je už v mačacom nebíčku, krojované z Hontianskej parády a všelijaké všednosti mojich dní. 

[slecnapise]

sa netvár, že ty nie

[slecnapise]

Dospelácky život

je príliš rýchly.

Akoby sme si už

bez lásky žiť zvykli.

Potom nechajte ma ešte

dozrievať. Ja chcem

o ňom, o tebe, o nás

môcť snívať.

Kam sa podeli prechádzky

a ten tvoj pohľad nesmelý,

kam sa podeli

naše dlhé rozhovory.

Kam sa podeli

naše úteky

do neviditeľných

postelí.

Zabudni, nič z toho

už sme

dospelí.

 Zrazu na to nie je čas.

Na pusu, na čelo, na líce,

na lavičkách, vo dverách.

Zrazu sme si zvykli

nakrátko sa v sebe nájsť

a nechať ísť.

Nemyslieť na to

či to malo ešte

dozrievať

ďalej v nás.

Dáš mi pusu,

podáš mi ruku

aj bez toho krátkeho

výletu do môjho lona?

Lebo ja už nechcem byť

len tá.

Ona.

 Chcem byť konečne

raz niekoho

jediná a svoja.

Chcem byť samozrejmosť

o ktorú chceš

každý deň bojovať.

Chcem byť ľad

čo sa netopí.

Chcem byť skrat,

chémia v tvojej hlave.

Chcem byt tvoje

impulzívne správanie

spontánne konanie.