V minulých dieloch ste (ne)videli...
Takže...dlhšie (ehmm) som sa neozvala, ale mám na to vysvetlenie! Bolo toho jednoducho veľa. Najprv sa život v raji (haha, tak to nazval jeden z vás) stal až nepríjemnou rutinou - pláž začala byť otravnou, teplo a starí Nemci s vojnovými zraneniami neznesiteľní, dokonca aj ten melón mi išiel ušami!
Potom prišiel stres, prekladaný depresiou z dalšieho životného rozhodnutia - predĺžiť, či utekať kade ľahšie? Všetko sa riešilo takmer dva mesiace v predstihu, takže som nemala tušenie čo sa v marci stane, či nájdem niečo iné. Nakoniec som našla šalamúnske riešenie - predĺžim a ak príde niečo lepšie, oznámim to mesiac dopredu.
No a samozrejme, niekde medzi tým všetkým boli ešte rôzne stupne únavy až vyčerpania, takže bolo celkom náročné písať :)
Takže, čo sa vlastne udialo, kým som bola offline?
- prišiel Tomáš. Našiel si job snov na nemeckej klinike, mesiac ho vyskúšal a keď zistil, že obnáša príliš veľa nemčiny, španielčiny a je to príliš veľká zodpovednosť, rozhodol sa vrátiť na rodnú hrudu. Kúpil si prvú možnú letenku a nechal ma tu napospas Afrikáncom, Marokáncom a Annike.
- ochorela som (asi 38-krát) a v praxi si overila ako funguje španielske-kanárske zdravotníctvo. Zistila som, že NEFUNGUJE! Diagnózu som dostala po vyše 3 týždňoch vyšetrení (rozumej snahe dostať sa na vyšetrenie) a to doma, na Slovensku!
- aby toho nebolo málo, zrazilo ma auto. Na prechode! Zachránil ma retardér a môj vypracovaný stehenný sval, takže som (vdaka Bohu/Diovi) neskončila v nemocnici.
- po šiestich mesiacoch som navštívila rodnú hrudu a tiež Maďarsko, Poľsko a Rakúsko - kvôli letiskám a novému školeniu. Bolo to naozaj vítané zimné osvieženie.
- (krvou) som podpísala nový kontrakt (známy aj ako zmluva s diablom), s opciou zostať tu naveky! Hahahaha....
- a konečne - narodili sa nám dva somáriky! Zatiaľ ich nikto neuniesol a sú rozkošné - check nové fotky.
Zatiaľ toľko, ale stay tunned, dalšie články a vzrušujúce novinky už čoskoro!