Sebastian Carmichail

Ilseong - 3.B 

[yoursebastianthings-blog1]

[yoursebastianthings-blog1]

09.01.2020

za posledné tri roky som si zvykol na to, že sa Natova matka príliš nezaujímala o to čo s ním je. aspoň nie natoľko, aby ho prišla osobne navštíviť. vždy, keď sa jej zažiadalo vidieť ho, vybavila si to cez videohovor, kde sa s ním zopár minút porozprávala a nakoniec hovor ukončila s tým, že už musí ísť. všetci sme si na to zvykli, boli sme s tým zmierení. dokonca aj Nate sa časom prestal pýtať prečo ostatní jeho kamaráti zo škôlky s mamami trávia viac času, chodia po nich do škôlky, vidia ich aj normálne, nie len cez obrazovku telefónu. trvalo to dlho, no zvykol si. tak potom prečo ... prečo to všetko musela pokaziť svojim návratom? prečo sa zrazu zaujíma a dáva mu nádej, že s ním zostane a bude ju vidieť častejšie? možno to v pláne má, možno si myslí, že to zvládne - aby som jej nekrivdil. ale čo bude ak to nezvládne? čo ak si zas rozmyslí, že to je na ňu veľa a že chce žiť svoj život bez Nata? ako mu potom vysvetlím, že jeho matka o neho prosto nemá záujem, že síce povedala, že s ním zostane, no nezostane. naozaj mala radšej ostať tam kde bola doteraz. koniec koncov, svojím návratom a následným odchodom - na ktorý určite čoskoro dôjde - narobí robotu len mne. 

[yoursebastianthings-blog1]

[yoursebastianthings-blog1]

[yoursebastianthings-blog1]

druhý deň v škole po prázdninách a už nezvládam svoj život 

[yoursebastianthings-blog1]