In my head

Príjemné, ale aj absurdné. Možné aj neuveriteľné. Vtipné, depresívne, urážlivé, ale aj citlivé a nežné.

[1cika]

Lost friendships ..

All these days

Trying to find myself

In all my friends

Which just left me alone

Because I am not worth to be a friend

When all of them are searching for love instead

[1cika]

Po rokoch

Zvláštne

Opäť používať diakritiku a stráviť minútu života hľadaním “ä”

Zmenilo sa toho toľko a predsa všetko ostalo rovnaké

Myšlienky v hlave víria neustále

Dotvárajú osobnosť

Občas zmätenú

Častokrát výbušnú

Kedy sa zmenila? Je lepšia, či horšia?

Rozumnejšia?

Obrnená vysokým múrom či prístupnejšia?

Každým dňom, mesiacom či rokom sme si k sebe bližší

Alebo sa svetelnými rokmi vzďaľujeme tomu, čo v nás bolo najlepšie,

Ďieťaťu, ktoré nepoznalo nezaplatené účty, či deadline v práci

Nikdy už svet nebude taký jednoduchý ako vtedy

Ale stále môže byť krajší

[1cika]

Nič nechutí lepšie ako Jack zadarmo

Sedela som pri bare a pila svojho mnou zaplateného Jacka s colou

Dnes večer som si povedala, že viac ako dvoch si nezaplatím

Ale piť som chcela

Čakajúc na teba, na vás, som po dúškoch odpíjala 

A zabávala sa na všetkch navôkol

Niekedy po polnoci v snahe "zachrániť" jeden opitý, krajine neprosperujúci život

Som v sebe mala už minimálne šiestich a tri koly

Postávajúc nad "nebohým" a škodoradostne sa zabávajúc čakajúc na ujov saniťákov

Mi hlavou prebleslo, že som šťastná

Nie kvôli Jackovi zadarmo, ale kvôli priateľom a všetkej tej zábave

Ktorá sa, aspoň na malú veľkú chvíľu, všetká všetučičká zhmotnila práve vôkol mňa

Ukončený večer na benzínke

A slastný návrat domov s pocitom, že život je nádherný

Možno sa v ten večer niekto zabával práve na mne

[1cika]

V jedno krásne popoludnie

Vstala som o pol jedenástej. Za iných okolností by mi to nevadilo, avšak len pár hodín dozadu som si ľahla spať.

Tak po troch hodinách spánku, som sa rozhodla, že pôjdem domov. Po rýchlej sprche a nevydarených palacinkách som nahádzala zopár vecí do tašky a vybrala sa na zastávku.

Mesiace som sa modlila ani neviem ku komu pre krajšie počasie, no ten týpek hore musí mať riadny zmysel pre humor, keď mi zaslal toľkú dávku slnka práve v tú najnevhodnejšiu chvíľu.

Po opici Vám vadí aj jeden jediný lúč presvitajúci cez zatiahnuté žalúzie a nie to ak ešte máte na obed vychádzať von.

Tak som vyhrabala tie najväčšie okuliare s najtmavšími sklami a vydala sa naprieč svojmu osudu.

Bus neprišiel. 

Navzdory svojmu nadpriemernému IQ som akosi pozabudla na časový posun a neuvedomila si, že už je víkend. To spôsobilo, že autobus meškal. 

Tak som tam sedela na lavičke ako Forest Gump. Akurát bez bonboniéry.

Zmeškala som bus na stanicu a to v mojom prípade znamenalo (keďže všade chodievam na poslednú chvíľu) aj zmeškanie vlaku.

Dostala som sa pomaly na stanicu a napriek tomu, že sa mi tam veľmi príjemne sedelo, nastúpila som na bus smerujúci do najbližšej dediny k môjmu cieľu.

Pán šofér, celkom milý a flegmatický chlapík, mi tesne pred tým, než som v tom zhone vystúpila, povedal : 

- Načo sa ponáhľať alebo trápiť? Veď to škodí zdraviu. Ja sa nikdy netrápim. Pokazí sa autobus, tak sa pokazí. A čo?

Niektoré slová Vás zarmútia. Iné zas potešia, či dokonca dodajú nádej. 

A niektoré slová Vám ostanú v pamäti aj napriek tomu, že sú úplne jednoduché a ničím zvláštne.

[1cika]

Občas si nie sme vedomí, že pomáhame

Počúval si Beyonce

A každých desať minút sa zobudil na to

Ako ti v polospánku

Padá hlava na rameno

Neviem čím to je, no z celej cesty si pamätám len teba

Možno tým, ako bezstarostne si pôsobil

Podarilo sa ti všetky moje starosti a obavy 

Naložiť na plachetnicu a cez atlantik ju odfúknuť

Niekam do okolia Bermudského trojuholníka

A celý svet, aj keď sychravý a pochmúrny, bol hneď o čosi krajší

[1cika]

Čo ak sa tento vlak vykoľají a ja nestihnem pozbierať prádlo?

Idúc zas a znova

Tam, kam vždy

Pozorujúc koníky, jazierka

Prírodu

V mojich predstavách o čosi krajšiu

Ale nebuďme kritici

Aj to čo stvoril Boh celkom ujde

Premýšľajúc o všetkom a o ničom

Ak o ničom, potom dobre

Ak o všetkom, kto potom pozbiera prádlo z môjho balkóna?

[1cika]

Syndróm stáda oviec

Moja utopická predstava:

Otvoria sa dvere električky a ja z nej slobodne vystupujem a usmievam sa na starenku s tvárou posiatou čiarkami radostí, smútku a starostí, ktorá stojí na dláždenom chodníčku, na hŕstku tínedžerov húliacich svoje prvé cigarety a kašľajúcich a mračiacich sa pri každom výdychu dymu menej a menej. Usmievam sa na slniečko a na štebotajúce vtáčiky, na Radnicu Starého mesta, a vôbec na celý celučký svet.

Ale, je to vcelku len predstava.

V skutočnosti ma zakaždým čaká to isté.Dvere električky sa síce otvoria rovnako ako v mojich predstavách, ale namiesto úsmevu mi len stúpa hladina adrenalínu.

Napríklad dnes. Nastúpim do briky, pohodlne a rýchle sa odveziem na Námestie osloboditeľov, stlačím zelený gombíček pre otvorenie dverí a len čo sa to stane, obrovský nával ľudí drásajúcich sa dnu ma temer udupe.

To sú ľudia vážne tak sprostí?

Či už azda prestávame byť ľuďmi a správame sa ako zvieratá, netolerujúce akékoľvek zásady morálky?

[1cika]

Dnes som si všimla, ...

... Že so šatami je to ako s mužmi

Máš doma dvojo, no aj tak si kúpiš tretie

[1cika]

Audrey Hepburn - "Nothing is impossible, the word itself says 'I'm possible'!"

[1cika]

Si môj prvá

Zarosené zrkadlo

A po pokožke stekajú milióny kvapôčiek vody

Chýbal si mi včera

Chýbaš mi dnes a budeš i zajtra

Prešli už dni

Týždne 

Mesiace

Z malej tuby s obrovskou reklamou

Sľubujúcou to čo nikdy nebudeme mať

Vytláčam bielu hmotu 

Ktorá aj tak o pár milisekúnd padne do umývadla 

A poputuje dlhou a špinavou cestou

Už dobelela

Tak ako my