Lost friendships ..
All these days
Trying to find myself
In all my friends
Which just left me alone
Because I am not worth to be a friend
When all of them are searching for love instead

roma★
Misplaced Lens Cap
Show & Tell

No title available
Cosmic Funnies

Love Begins
hello vonnie
PUT YOUR BEARD IN MY MOUTH
styofa doing anything
Peter Solarz

tannertan36
Jules of Nature
Keni

Discoholic 🪩

Kiana Khansmith
No title available
$LAYYYTER
Game of Thrones Daily
NASA
he wasn't even looking at me and he found me
seen from Uruguay
seen from United States
seen from Singapore
seen from United States

seen from United States

seen from United States
seen from Germany

seen from United States
seen from United Arab Emirates
seen from United Arab Emirates

seen from United Arab Emirates

seen from Indonesia
seen from United States

seen from Türkiye

seen from Spain
seen from Peru

seen from Italy
seen from Romania

seen from Lithuania
seen from United States
@1cika
Lost friendships ..
All these days
Trying to find myself
In all my friends
Which just left me alone
Because I am not worth to be a friend
When all of them are searching for love instead
Po rokoch
Zvláštne
Opäť používať diakritiku a stráviť minútu života hľadaním “ä”
Zmenilo sa toho toľko a predsa všetko ostalo rovnaké
Myšlienky v hlave víria neustále
Dotvárajú osobnosť
Občas zmätenú
Častokrát výbušnú
Kedy sa zmenila? Je lepšia, či horšia?
Rozumnejšia?
Obrnená vysokým múrom či prístupnejšia?
Každým dňom, mesiacom či rokom sme si k sebe bližší
Alebo sa svetelnými rokmi vzďaľujeme tomu, čo v nás bolo najlepšie,
Ďieťaťu, ktoré nepoznalo nezaplatené účty, či deadline v práci
Nikdy už svet nebude taký jednoduchý ako vtedy
Ale stále môže byť krajší
Nič nechutí lepšie ako Jack zadarmo
Sedela som pri bare a pila svojho mnou zaplateného Jacka s colou
Dnes večer som si povedala, že viac ako dvoch si nezaplatím
Ale piť som chcela
Čakajúc na teba, na vás, som po dúškoch odpíjala
A zabávala sa na všetkch navôkol
Niekedy po polnoci v snahe "zachrániť" jeden opitý, krajine neprosperujúci život
Som v sebe mala už minimálne šiestich a tri koly
Postávajúc nad "nebohým" a škodoradostne sa zabávajúc čakajúc na ujov saniťákov
Mi hlavou prebleslo, že som šťastná
Nie kvôli Jackovi zadarmo, ale kvôli priateľom a všetkej tej zábave
Ktorá sa, aspoň na malú veľkú chvíľu, všetká všetučičká zhmotnila práve vôkol mňa
Ukončený večer na benzínke
A slastný návrat domov s pocitom, že život je nádherný
Možno sa v ten večer niekto zabával práve na mne
V jedno krásne popoludnie
Vstala som o pol jedenástej. Za iných okolností by mi to nevadilo, avšak len pár hodín dozadu som si ľahla spať.
Tak po troch hodinách spánku, som sa rozhodla, že pôjdem domov. Po rýchlej sprche a nevydarených palacinkách som nahádzala zopár vecí do tašky a vybrala sa na zastávku.
Mesiace som sa modlila ani neviem ku komu pre krajšie počasie, no ten týpek hore musí mať riadny zmysel pre humor, keď mi zaslal toľkú dávku slnka práve v tú najnevhodnejšiu chvíľu.
Po opici Vám vadí aj jeden jediný lúč presvitajúci cez zatiahnuté žalúzie a nie to ak ešte máte na obed vychádzať von.
Tak som vyhrabala tie najväčšie okuliare s najtmavšími sklami a vydala sa naprieč svojmu osudu.
Bus neprišiel.
Navzdory svojmu nadpriemernému IQ som akosi pozabudla na časový posun a neuvedomila si, že už je víkend. To spôsobilo, že autobus meškal.
Tak som tam sedela na lavičke ako Forest Gump. Akurát bez bonboniéry.
Zmeškala som bus na stanicu a to v mojom prípade znamenalo (keďže všade chodievam na poslednú chvíľu) aj zmeškanie vlaku.
Dostala som sa pomaly na stanicu a napriek tomu, že sa mi tam veľmi príjemne sedelo, nastúpila som na bus smerujúci do najbližšej dediny k môjmu cieľu.
Pán šofér, celkom milý a flegmatický chlapík, mi tesne pred tým, než som v tom zhone vystúpila, povedal :
- Načo sa ponáhľať alebo trápiť? Veď to škodí zdraviu. Ja sa nikdy netrápim. Pokazí sa autobus, tak sa pokazí. A čo?
Niektoré slová Vás zarmútia. Iné zas potešia, či dokonca dodajú nádej.
A niektoré slová Vám ostanú v pamäti aj napriek tomu, že sú úplne jednoduché a ničím zvláštne.
Občas si nie sme vedomí, že pomáhame
Počúval si Beyonce
A každých desať minút sa zobudil na to
Ako ti v polospánku
Padá hlava na rameno
Neviem čím to je, no z celej cesty si pamätám len teba
Možno tým, ako bezstarostne si pôsobil
Podarilo sa ti všetky moje starosti a obavy
Naložiť na plachetnicu a cez atlantik ju odfúknuť
Niekam do okolia Bermudského trojuholníka
A celý svet, aj keď sychravý a pochmúrny, bol hneď o čosi krajší
Čo ak sa tento vlak vykoľají a ja nestihnem pozbierať prádlo?
Idúc zas a znova
Tam, kam vždy
Pozorujúc koníky, jazierka
Prírodu
V mojich predstavách o čosi krajšiu
Ale nebuďme kritici
Aj to čo stvoril Boh celkom ujde
Premýšľajúc o všetkom a o ničom
Ak o ničom, potom dobre
Ak o všetkom, kto potom pozbiera prádlo z môjho balkóna?
Syndróm stáda oviec
Moja utopická predstava:
Otvoria sa dvere električky a ja z nej slobodne vystupujem a usmievam sa na starenku s tvárou posiatou čiarkami radostí, smútku a starostí, ktorá stojí na dláždenom chodníčku, na hŕstku tínedžerov húliacich svoje prvé cigarety a kašľajúcich a mračiacich sa pri každom výdychu dymu menej a menej. Usmievam sa na slniečko a na štebotajúce vtáčiky, na Radnicu Starého mesta, a vôbec na celý celučký svet.
Ale, je to vcelku len predstava.
V skutočnosti ma zakaždým čaká to isté.Dvere električky sa síce otvoria rovnako ako v mojich predstavách, ale namiesto úsmevu mi len stúpa hladina adrenalínu.
Napríklad dnes. Nastúpim do briky, pohodlne a rýchle sa odveziem na Námestie osloboditeľov, stlačím zelený gombíček pre otvorenie dverí a len čo sa to stane, obrovský nával ľudí drásajúcich sa dnu ma temer udupe.
To sú ľudia vážne tak sprostí?
Či už azda prestávame byť ľuďmi a správame sa ako zvieratá, netolerujúce akékoľvek zásady morálky?
Dnes som si všimla, ...
... Že so šatami je to ako s mužmi
Máš doma dvojo, no aj tak si kúpiš tretie
Audrey Hepburn - "Nothing is impossible, the word itself says 'I'm possible'!"
Si môj prvá
Zarosené zrkadlo
A po pokožke stekajú milióny kvapôčiek vody
Chýbal si mi včera
Chýbaš mi dnes a budeš i zajtra
Prešli už dni
Týždne
Mesiace
Z malej tuby s obrovskou reklamou
Sľubujúcou to čo nikdy nebudeme mať
Vytláčam bielu hmotu
Ktorá aj tak o pár milisekúnd padne do umývadla
A poputuje dlhou a špinavou cestou
Už dobelela
Tak ako my