Zmienil som sa?

O zmene ?

[kristabohagrupac]

bahebeck - molina lucero

Text : Samovražda inak (K.Grupač) Hudba : Stano / Pilate https://www.instagram.com/stanorcs/ Original artwork : Lukáš Škorvánek https://www.behance.net/Pjubak

[kristabohagrupac]

Neviem už

Už niečo tuším Je krátko pred búrkou  A sídlisko sa zviera  V zlovestnom kŕči

Vtáky letia dnes podozrivo vysoko Aj napriek tomu že od rána  vytrvalo prší

[kristabohagrupac]

Pod obraz

Vzácny kvet Lupienok samí jed Smäd Črta  V zrkadle Miesto tváre Vred Nenávisť Smútok Pachuť Črep

Rozliate víno kvapká zo stola

a pod stolom rastie malá červená mláčka rovno vedľa nehybného tela 

Pod obrazom božím 

spolu s rohom kozím  cvála náčrt bezmocnosti tichúčko vloženej do žíl

[kristabohagrupac]

Žiadne nabudúce

Zapálili sme obzor túžba po tvojom zamate drtí moje kosti  V ušiach mi škrípe železo na perách ti svieti žihadlo moje jazvy splývajú s prúdom 

a to je všetko

čím sme sa mohli

stať

a nestali

[kristabohagrupac]

Periodicky

Keď spadne slnko za hory cítiť dážď a kroky v nás

každý zboha deň

[kristabohagrupac]

Čiastky mojej mŕtvej noci

Mesiac zasvietil na červeno a ľudia nespia Mesiac zasvietil na červeno a ty si bežná Mesiac presvietil tuhé oblaky a v nás to akosi plešatie

Nevadí skúsime to ešte nabudúce ústami plocho na oblohu a hlavne bez vášne

[kristabohagrupac]

Ohryzok

Až po case začneme vnímať Že zakázané ovocie Neznie ako ľúbostná pieseň O vetre A že vzplanutie je len Slabosť našej zúfalstvom pomätenej fantázie

Prežúvame zlosť Prehrabávame odpadky Derieme zubné kefky A Bojíme sa pravdy Jej dotyku a zápachu Pretože pravda nie je človečia A neprínaleží nám vidieť Ju nahú

Ale naďalej veríme Ilúzia prvotnej myšlienky Je rigídna Silná No často mäkká A krehká Ako obité jablko A my do nej hryzieme Až pokým z nej neostane Bezduchý horký ohryzok

Hlt za hltom Až k holej podstate Čo najďalej od pravdy No stále bližšie k latentnému poznaniu

[kristabohagrupac]

Oči

Cnie sa mi za každou druhou strunou vo vetre odškriepila si mi tvár a ukryla sa vo vráske

Zbieram to čo ostalo nie je toho moc potôčik krve steká po líci

drtí ma spomienka na oči

[kristabohagrupac]

Choré ruže II.

Vraciam sa naspäť Vidím kroky a nespočet Snov zmáčaných v zvetranom pive Cítim rosu padať Na miesto Kde sme sa nikdy nestretli Vždy pred polnocou Drkoceš zubami akoby ťa strach Hladil po slabinách ostrou čepeľou Bojíš sa že kdesi za oponou Číha chlapík v čiernom kabáte s krvou na dlaniach A mysľou jasnejšou Ako surový dotyk zimnej krajiny Ale nie je tam Ostal zapadnutý Kdesi na pol ceste V tebe Hladný a zmočený tvojím rozmarom

[kristabohagrupac]

Duši, čo si to urobil?

Zasnezilo ulice A ja som naspäť doma Vrátil som sa do bloku Kde úsmev neznamená veľa Takmer Nič Behom večera odznela hrubá struna Cerus No tak už som zase doma Nútim sa na to nemyslieť Zasnežilo ulice jeseň je preč myhnutím oka mráz náhle a bez slova vyfarbil našu bolesť Bezmocne a do šeda

[kristabohagrupac]

Zvesť

Skončilo besnenie Zavreli klietky A v nás to definitívne utíchlo Smiešne ako naraz Zrútil sa na mňa Všetok ten maras A Vlečúce sa dni Bez teplých obedov a večere Je Najvyšší čas Stanoviť si istoty Zviazať si nohy do uzla Odkrojiť krajec dreveného chleba A vykryť ďalšiu ranu JEB Na duši svieti monokel V tvare obrovskej burgyne Ranu som nevykryl A tak aspoň utopím ju vo víne Poznám chlapíka čo každú ranu s istotou vykryje Je to kokot Takáto zvesť o ňom koluje...

[kristabohagrupac]

Skratkou cez les

Ťažký dážd Zmočil oceľ V mojich kruhoch Neviem kde zložím hlavu Kam ukryjem Svoj nesmelý a vlažný smútok Vtáky škriekajú ostrým drôtom V hrdle Žalostné tykanie nástenných hodín V noci i vo dne Zhodne i vo mne Späť Nevrátili sme sa spolu Na pol ceste lesom Odlúpil som zo stromu kôru V želaní že nájdem pokoj Našiel som len lepkavú Smolu Tak už to vraj chodí Čo už

[kristabohagrupac]

Dvojitá druhá strana

V čase keď slnko Vylieza na opačnom konci Vídať po celom sídlisku Tiene obalené dymom Nemé siluety Postávajú medzi panelákmi vychutnávajúc si  dúšky tabakového opojenia a vzácne chvíle rýdzej samoty Ich Vízie do tajomna sa držia vo vzduchu ešte dlho potom ako odídu preč     A na druhej strane v dni takom horúcom že aj pomyslenie naň páchne ostrým potom ľudia pochovávajú bratov obracajúc ruky a oči k nebu v naivnom presvedčení že na opačnom konci je už postarané  o duševný blahobyt a permanentnú  nehu   Pred druhou stranou musíme byť v strehu veru treba byť pozorný nedať na slepú vieru a za rozumnú cenu mieru spoznať  jej rozumnú  mieru

[kristabohagrupac]

V hlave

Hlas v mojej hlave znie hlbokým a desivým basom Dĺžka jeho životnosti naberá spolu s časom je nevyhnutné obviazať mi krk lasom vystaviť ma na námestí a spustiť na mňa čepeľ čo presekne moju obežnú dráhu ako nôž maslo   Sme generácia čo si nevystačí s farárkovou kázňou Naše životy neviažu sľuby odmenené večnou spásou a náš čas beží tak rýchlo že mŕtvi dostávajú pomazanie bravčovou masťou   SEK ! hlava sa kotúľa po pódiu s desivou grimasou...   Dav síce buráca no hlas tam je stále ...a bude tam na veky   Odpustil som nám naše hriechy 

a zmizol som

Amen

[kristabohagrupac]

Cveng

Chladné dotyky stratili sme smer chlapík čo prežúva ľudské srdcia zápalisto demonštruje za svetový mier

Sme štvaná zver schovavajúca sa za humánnosť ako za rozvetvený ker

...v ktorom (mimochodom ) serie celý bezdomovecký gang

[kristabohagrupac]

Bagdad

Žijem v meste kde sa buzíci nesmú držať za ruky Kde nevkusná fontána strieka priamo na ľudí

Z tých uličiek kde zopár diamantov vytesali priamo zo sŕdc panelov A mená tých ďalších ostali vtesané len na náhrobných kameňoch

Stuchnutý zápach panelákových pivníc Chlapci s prvým fúzom sú ostrí ako vidly

Všade okolo len prach a šeď krčmy dym automaty a neuhasiteľný smäd

Pochádzam z mesta čo má písmen päť Z mesta v ktorom zvädne Všetko i umelý kvet

Prejt

[kristabohagrupac]

Samovražda inak

Stratil som vieru v tento svet v seba i vo vás   Pani v oddelení reklamácii je zjavne nadšená zo svojej práce vyreklamovala už stovky  rozbitých a naštrbených životov   No s tým mojím je to horšie vraj už nie som v záručnej lehote do 30 dní sa môžem buď odvolať alebo prestať písať zahorklé verše   Starý spotený pán za mnou nervózne škrípe protézou poťahuje mäsité sople a jeho horúci dych  mi ovieva krk   Ostávam chvíľu nehybne sedieť po chvíli do rúk beriem  pero zo stola a rýchlym švihom ho zabodávam  priamo do krčnej tepny starčeka   Krv strieka po predajni všetci sa tvária  akoby nič vylízané tváre zaujíma len jalový  gýč     Pani z oddelenia reklamácii mi zmierlivo podáva papierový obrúsok  ,,Ešte sa vám na to pozriem, snáď sa bude dať s tým čosi urobiť"  

Utrel som si z tváre starcovu krv spokojne sa usmial a rozlúčil sa   Starec sa na zemi agonicky drkotal a chrčal pri odchode mi adresoval zdvihnutý palec  a priateľsky na mňa žmurkol   Tvárou a očami ktoré patrili Mne samému