Natty au pair in the USA @nattytravelusa - Tumblr Blog

Máj - Berna bday, Au pair cruise, Atlantic City a Memorial day..what a busy month for me

Máj sa mi začal riadne busy a každý víkend som mala čo robiť. Ani sa mi nechce veriť že už je máj a že za dva mesiace opustím môj Rockville Centre a budem žiť na úplne odlišnom mieste. Tým odlišným miestom myslím o veľa o veľa tichšie miesto, nie ako RVC. Milujem to tu lebo tu mám veľa kamarátok, moju Eleni a najlepšie piatkové a sobotné večeri v bare aké si môžem priať. Plus blízko je Long beach a oceánu čo je úplne svetové miesto.

Prvú májovú sobotu sme s babami boli už dlho dohodnuté, že pôjdeme na párty do NYC a objednáme si limuzínu, pretože Berna (Poľsko) oslavovala narodeniny a Mel (Nemecko) mala rozlúčku, pretože odchádzala po dvoch rokoch domov. V sobotu sme sa zišli u Giselle (South Africa). Doniesli sme si veci, nachystali sme sa a vyrazili na vlak. Všetci po nás pozerali keď sme boli nahodené ako keby v živote nevideli ženy, ale pri tých Američankách sa im ani nečudujem :D Všetky baby čiže Ja, Eleni (Mexico), Berna (Poľsko), Julia (Poľsko), Giselle (South Africa), Mel (Nemecko) a Diana (Kolumbia). Išli sme do PHD Terrace na rooftop party. Bola to Latino party a bolo tam super. Potom sme išli na Herald Sq. odkiaľ nám mala ísť limuzína. V limo sedeli už nejaké baby (samozrejme au pair) :D a tak sme čakali kým sa nazbierame všetky. Sedeli sme v limo asi tak 20 minút a potom sme sa konečne pohli. Promotér vytiahol nejakú úplne lacnú vodku, ktorá okolo vodky ani nešla. Hrala hudba, mali sme sa fajn, ale zastavovali sme na každom ,,kroku´´ a stáli sme viac ako sme tou limuzínou jazdili. Potom nás zobral do klubu Haus a tam zomrel pes. Tak sme to s babami zabalili už okolo 1:30 am a vydali sme sa na Penn Station smer domov. S Eleni chodíme spolu vždy pešo, ale boli sme neskutočne unavené a tak sme si zobrali taxík zo stanice. Nastúpili sme a v taxíku boli dvaja chalani a ešte nastúpili dve strašne opité baby. Taxikár sa nás pýtal na adresy a chalan za mnou býval na tej istej ulici ako Eleni a tak sme sa dali všetci do reči. Boli teda pod parou, ale bola sranda. Chalan pri mne si na mna vypýtal číslo a tak som mu ho napísala do mobilu. (Kedy sa už naučím dávať zlé číslo?) Dva x sa ma spýtal či s ním pôjdem na rande takým nezrozumiteľným spôsobom, že to bolo až smiešne :D. Odpálkovala som ho, že už mám plány a vystúpila som z taxíka. No a tak som získala nového amerického (suseda a kamaráta) v jednom.

Btw promoter si od každého zacvakal 25 usd a bol spokojný no my sme neboli. Určite odporúčam limo ride, ale nie promotéra Simona.

V nedeľu sme boli s babami dohodnuté, že sa ešte rozlúčime spolu s Mel u Giselle doma. S Elleni sme boli vyvolať fotky pre Mel a kúpiť ešte nejaký darček Berne. Vonku bolo krásne a tak sme sedeli na terase a rozprávali sa a veru, že nám padli aj slzy. Berne sme zaspievali Happy Bday a bol to super deň no zároveň smutný lebo Mel nám bude chýbať. Každá sme iná a každá dodávame tej našej grupe niečo čo iná nemá a preto každá nám bude chýbať. Verím, že aj ja im. Večer som išla ešte s Denou na Long Beach kde sme si dali menšiu večeru

Ďalšiu sobotu som išla na au pair disco cruise spolu s Diana (Kolumbia), Giselle (South Africa) a Eleni (Mexico). Keď sme prišli na miesto odkiaľ loď odchádzala, stáli sme tam ešte tak hodinu a pol kým sme sa na ňu dostali. Vyrážali sme z pier medzi 11 av a 12 av a prešli sme okolo Sochy slobody, Brooklyn Bridge atd. Bolo to úžasné a asi pôjdem aj ďalší rok. Na lodi bolo cca 500 au pairs. Stretla som aj nejaké baby z Čiech. Zabavali sme sa, tancovali a potom domov takže žiadna divoká party sa potom nekonala, lebo Eleni musela večer pracovať a ja som ostávať v City sama nechcela.

V nedeľu som nemala plány, ale samozrejme, že som dlho spať nemohla pretože ako každý víkend ma zobudili deti. No nielen tie, ale aj viac hlasov a tak som sa dala do poriadku, obliekla a dolu som zistila, že mojej host matky sesternica má u nás v dome baby shower. Nechápem prečo všetky oslavy sa konajú v tomto dome no ale budiž. Bolo tu asi 50 žien samozrejme, že mne neznámych. Bola som dolu asi tak 10 minút lebo som na to nemala nervy. Neznášam oslavy v našom dome, pretože vždy tu príde 1000 ľudí a aj tak tu nikoho nepoznám takže sa nemám s kým rozprávať a pripadám si ako taký dement.

S Denou sme sa dohodli, že niečo vymyslíme a tak ma vyzdvihla a išli sme do mallu a potom sme šli do Queens do Slovenskej reštaurácie. Boli sme hladné ako vlci a tak sme si najprv dali slepačí vývar, potom sme si objednali pirohy s bryndzou a vyprážaný syr s oblohou. Fučali sme jak lokomotívy a nejak sme nedomysleli, že sme si objednali tie najsýtejšie jedlá aké sme mohli. Vedľa pri stole nám na záver jeden Slovák objednal pudingový pohár a to sme sa už kotúlali. Po 7mich mesiacoch som konečne mohla ochutnať naše slovenské jedlo a bola som šťastná jak malé decko. Keď som prišla domov, party už bola u konca takže som prišla vhod :D.

Tretí piatok v mesiaci sme boli s mojimi babami (Šárka, Terka a Dominika) dohodnuté, že pôjdeme do Atlantic City na celý víkend. Domnika v piatok dostala nejaký vírus a tak s nami nemohla ísť. V piatok som bola s host mom dohodnutá, že môžem skončiť skôr a že prídu jej rodičia. Vonku bolo krásne a nevedela som sa dočkať víkendu. Deti som prenechala starým rodičom a ja som išla na vlak do NYC. Z NYC som si zobrala vlak ku Terke do NJ a odtiaľ sme išli jej autom do Atlantic City. Do AC sme prišli okolo polnoci. Ubytovali sme sa a išli sme do mesta. Išli sme si obzrieť kasína a potom sme skončili na drinku v jednom bare. Bar bol narvaní samými čudnými ľuďmi a tak sme to tam zabalili a išli sme sa vyspať. Keď sme prišli na motel chceli sme si otvoriť ale karta nám nefungovala a tak sme išli na recepciu nech nám dajú inú. Druhá karta tiež nefungovala a to už nám dochádzala trpezlivosť. Navyše izba bol hnusná, smrdela, vyzeralo to ako by tam moc neupratovali a našli sme joint pod posteľou. Zavŕšilo to psie hovno na schodoch. Ráno sme sa boli sťažovať a tak nám vymenili izbu v inej časti motela. Bol to tiež des, ale lepšia izba ako pred tým.

Ráno sme sa prebudili do daždivého počasia a tak sme z toho boli celkom otrávené. Kráčali sme až na pláž a po boardwalku a začalo riadne liať tak sme si museli kúpiť aj dáždniky. Bola dosť zima a nevyzeralo to tam najlepšie. Atlantic City som si predstavovala oveľa oveľa lepšie. S babami sme boli hladné a tak sme sa išli najesť do Hard Rock cafe a dali sme si burger. Cestou naspäť sme vyskúšali ešte falafell ale bol dosť sladký. Potom sme si zobrali uber do downtown a išli sme obzrieť nejaké obchody. Po nákupoch sme sa išli chystať a večer. Kúpili sme si víno, ale nejak sme pozabudli, že nemáme vývrtku na štupeľ a tak sme googlili akým spôsobom tú fľašu vína otvoríme. Hútali sme nad tým dobrú hodinu a skúšali asi všetko od položenia fľaše do topánky a následným búchaním o stenu pričom sme skoro rozbili omietku a skoro aj tú fľašu až po zapichnutie manikúrových nožničiek do korku, ktorými sa nám nakoniec podarilo fľašu otvoriť.

Dali sme si vínečko a potom sme si zavolali uber. Išli sme do klubu kde mal hrať v ten večer Don Diablo. Stretli sme tam nejakého Slovaka a ja už trošku pod parou som sa s ním ani neviem prečo rozprávala po anglicky celý čas :D okolo tretej sme si zobrali uber. Uberista bol v práci asi prvýkrát lebo jednak nevedel kde ideme pričom AC neni veľké a jednak bol vyplašený jak orol :D Ráno Šárka musela vstávať a musela si zobrať bus lebo o 12stej musela ísť do práce a my s Terkou sme spali do cca 10tej. Ráno sme išli na tie ich kontinentálne raňajky a jediné čo mali boli jeden druh cereálií a mlieko, ktoré samotné nepijem. Na stole mravce a všetko špinavé takže boli sme aj tak hladné lebo waflovač veľmi nefungoval a urobili sme si naveľa len jednu waflu. Pobalili sme sa a vyrazili sme domov. Ja som si z NJ potom zobrala vlak a domov som prišla o cca 3pm. S Denou sme ešte vyrazili na večeru na Long Beach a môj víkend bol fuč.

Štvrtý víkend v mesiaci bol predĺžený víkend, pretože v pondelok bol Memorial day. V sobotu prišla do NYC Sabina a tak sme sa stretli a išli sme do Soha, Little Italy a Chinatown. V Queens v slovensko-českej reštike sa konal Slovenský festival a tak sme tam s babami išli. Mala som pocit, že tam bolo viac Amíkov než našich ale bolo to tam plné. S babami sme si dali chleba a klobásku, po ktorej sa hneď zaprášilo. Potom sme išli naspäť do City a dali sme si v Starsbuck kávu kde ma premenovali na Tatália :D raz nepochopim jak to tí zamestnanci robia, ale hold marketing je marketing. Ešte som sa mala stretnúť so Šárkou a Terezou a tak som prišla za nimi do Madison park pri ,,žehličke´´. Sedeli sme na deke a bolo strašne teplo.

V nedeľu ma Dena vyzdvihla a večer sme plánovali niekde vyraziť. Najprv sme sa išli najesť lebo Dena mala nejaký kupón z grupónu a tak sme sa najedli až tak, že sme zas fučali a skoro kotúľali. Prezliekla som sa v aute a keďže sa blížil Memorial day mysleli sme si, že v RVC budú bary plné no to sme sa mýlili. Nikto nikde nebol a tak sme sa išli pozrieť do Freeportu. Síce to tam žilo a bary boli preplnené, ale za parking chceli 20 dolárov a za vstup cca 20-30 čo sme si povedali, že sa asi zbláznili. Nasadli sme opäť do auta a išli sme smer našej obľúbenej Long Beach. Tam to žilo tiež a bary boli plné. Zaplatili sme cca 10 usd a bavili sme sa. Bolo super, ale ráno na Memorial Day sme chceli ísť s Denou do City. Plán bol jasný a to Rainbow Bagel vo Williamsburgu. V noci pršalo a tak sme dúfali, že ďalší deň bude pekné počasie a pôjdeme do mesta. Ráno bolo krásne a tak okolo 11 sme vyrazili. Dena si vo vlaku spomenula, že nemá nabíjačku a tak sme išli na hodinu do Starsbucku a nabiť telefón. Potom sme si zobrali metro do Williamsburgu a našli sme Rainbow bagel store. Dnu bolo strašné teplo a nedalo sa tam ani dýchať. Mali tam rôzne príchute a rozne farebné bagels. Ja som si dala Rainbow bagel s nutelovým cream cheese a Dena si dala Rainbow bagel so dried tomatoes cream cheese. Zobrali sme si bagels a išli sme si sadnúť k Williamsburg bridge. Potom sme si všimli, že tam premáva Ferry a tak sme si kúpili lístok a o pár minút sme sa už viezli na Ferry (prevážacia loď). Išli sme do Brooklyn Bridge parku, keďže som vedela, že je tam stojan s nabíjačkami a Denin mobil už zas potreboval šťavu. Išli sme popod Manhattan Bridge aj Brooklyn Bridge a bola to príjemná zmena, pretože vždy sa presúvam metrom. V BB parku sme zistili, že na nabíjanie je potrebný kábel a tak sme s nabíjaním skončili :D

Prešli sme Brooklynský most, ktorým sme sa dostali do Downtown a začali sme byť hladné tak sme chceli niečo nájsť na groupon. Nakoniec sme sa zhodli, že pôjdeme naspäť domov a v Rockville Centre si dáme večeru. A tak sme dovŕšili Memorial day vynikajúcim americkým burgerom.

x.o.x.o

Caribbean

Konečne nastala moja dovolenka. V sobotu ráno som sa zobudila okolo 6tej, urobila som zo seba človeka a zavolala som si taxi lebo s kufrom na stanicu sa mi fakt nechcelo. Vlakom som išla do NYC a keď som vyšla z Penn Station samozrejme, že začalo totálne liať. Chytro som teda kráčala na 11 až 12 ave kde busi stoja a odtiaľ som išla do D.C za Hankou. Dokonca ma autobusár zobral skôr a celkom už nebolo miesto v buse tak som si sadla za vodiča a nemohla som urobiť lepšie lebo ľudia z hora sa sťažovali, že tam majú zimu ako v iglu. Fakt nechápem zmýšľanie Američanov, prečo zapínajú klímu keď ju netreba a na taký stupeň, že sa z človeka stane ľadovec. V D.C ma vyzdvihla Hanka s jej kamoškami a tie nás odviezli až na letisko do Baltimore.

Let do Fort Lauderdale bol v pohode, ale v lietadle s nami cestovala nejaká veľká grupa latino ľudí a niekto z nich oslavoval narodeniny tak ak nespievali Happy b day 300 x tak ani raz :D Do FL sme prišli niečo po 8.30 večer. Keď sme vyšli z letiska oblial nás neskutočný hic. Zavolali sme si uber a vyrazili sme smer Miami. Boli sme ubytované v hosteli a Žanet a Sabina tam už boli ubytované.

International hostel je fakt party hostel, ale mne sa páčil. Dolu bol bar a zároveň to slúžilo ráno ako miesto kde sa človek môže naraňajkovať a izbu sme zdieľali len ,,my´´ baby takže nik cudzí s nami nespal. Izba bola malá, ale na deň to stačilo. V cene je aj odvoz z Miami letiska a raňajky takže myslím, že sa to oplatí. Navyše je to hneď kúsok od South Beach čo je super poloha.

Večer sme sa išli s Hankou prejsť a baby sme nejak stratili. Išli sme na pláž, ale tam bola dosť tma a tak sme potom prešli cez celú South beach promenádu, kde to žije od rána do večera. Po nejakej hodinke sme sa vrátili na izbu a išli sme spať.

Ráno o 8 mej sme si dali ,,fancy´´ hotelové raňajky a.k.a wafle, kavu a banán, odcheckovali sme sa, nechali sme si kufor vzadu a vyrazili sme do ulíc. Išli sme si kúpiť nejaké tekuté na cruise a preliali sme vodku do mojej šampónovej flašky, ktorú som niesla na tento účel až na Miami :D Dali sme si niečo na jedenie a vyrazili sme na Port.

Keď sme došli na port, prešli sme cez kontrolu batožiny a boarding pass a nalodili sme sa. Chceli sme niečo vybaviť na informáciach, ale vzdali sme to lebo tam bola dlhá rada a tak sme sa išli všetky ubytovať. Izba bola bez okna, ale vôbec nám to nevadilo, pretože sme tam len spali a chystali sa na večeru. Kúpeľňa bola čistá a mali sme dve rozkladacie postele hore a dve postele dolu. Po príchode sme sa museli zúčastniť cvičenia prvej pomoci. Stali sme v rade nastupení a počúvali inštrukcie čo v prípade ak sa niečo stane. Trvalo to tak 30 minút a potom sme sa rozpŕchli a išli sme si popozerať loď a okúpať sa do bazénu. Keď som bola na mojej prvej plavbe (s MSC) bázeny boli väčšie a na tejto lodi na to koľko sa tam zmestí ľudí boli bazény malinké, ale aj tak to bolo fajn. Poobede animátori robili program pre hosťov a tancovali tam nejaké tance. Okoo 18 tej sme s babami išli na izbu pripraviť sa na večer. Každý večer sme mali večeru v reštaurácií a patrilo sa aj patrične obliecť, aj keď mnohokrát ľudia prišli na večeru v šiltovkách, žabkách, kratasoch čo som teda nepochopila, lebo aspoň trochu slušnosti by mohli mať keď sa káže elegantné oblečenie.

Žabacie stehienka, sushi, slimáky, lobster a aligátor :)

V prvý večer nás usadili k stolu pre 6tich a hneď k nám prišiel hlavný časník menom Gusti – otec 5tich detí z toho 4čatá (uf). Bol z Indonézie a bol to najmilší a najláskavejší človek akého sme stretli. Sršala z neho dobrota, pokora a oddanosť a bol strašne milý. Áno viem, je to v náplni ich práce, ale neviem si predstaviť na Slovensku, že by ma obsluhoval človek ako on. Úplne bolo vidno, akí sú ľudia z Indonézie. Pokorní, pracovití, milí a vďační. Pod Gustim pracoval Gedi – ten nám väčšinou nalieval vodu, kavu alebo doniesol pečivo. Vyzeral tak na 20 rokov a mal nejak 32, ženu a deti, ale to bol ďalší človiečik, ktorému by som dala milión za to ako sa choval k nam J . Potom tu bol aj Wolodomir z Ukrajiny. Neskutočne pekný chlap, ale obsluhoval iné stoly. Vždy večer sa nám aspoň pozdravil a spýtal sa čo sme robili, alebo kde sme boli. Samozrejme, že my klebetnice sme sa o ňom rozprávali a keďže k stolu usádzajú Rusky, rozumeli nám keď sme spomenuli jeho meno a začali sa smiať, pretože im došlo, že sa nám páči no bol to fakt kus a každá sme na ňom mohli oči nechať každý večer. Mal však prstienok a tak sme robili dohady či to musia nosiť (lebo prstienky mali fakt skoro všetci) alebo je fakt ženatý :D

Keď sme sa s babami rozprávali čo si dáme na jedenie, išiel okolo časník a spýtal sa: Vy ste z Česka? A ja že ty si Čech? Tak sme sa začali rozprávať so Samuelom, ktorý tam robí zopár mesiacov. Večere boli geniálne a konečne som jedla zdravšie veci ako ,,doma´´ polotovari a všetko mrazené. Bola som v siedmom nebi, že môžem jesť niečo iné ako tu. Po večeri sme sa išli pozrieť na stand up comedy show s jedným černochom a bol fakt dobrí. Celá sála sa išla rozpučiť od smiechu. Po stan dup sme išli do nightclubu, ale tam skapal pes a tak sme išli spať na izbu.

V pondelok sme priplávali na Bahamy – Half Moon Cay a s Hankou sme si chceli zaplatiť Jet ski teda vodné skútre. Predtým sme si išli pozrieť ešte pláž a keď sme sa chystali si kúpiť výlet, Jet ski boli vypredané. No nemusím hovoriť aká som bola naštvaná lebo som to fakt chcela skúsiť. Aby sme len tak nesedeli na pláži, zaplatili sme si snorcheling s rybami. O 12.30 sme nasadli na loď a zaviedli nás na miesto, ktoré bolo najlepšie na potápanie. Vyfasovala som zlé potápačské okuliare a trubicu a vobec mi to nedržalo. Vodu som mala raz v očiach a potom v nose a v ústach a topila som sa a pila vodu jak z vodovodu tak som si musela vymeniť okuliare a potom to už išlo. Snorcheling bol fajn, ale nebola som z toho unesená, pretože som zažila už aj lepšie. Bolo tam zopár rýb, ale nič čo by som už nevidela. Stálo to okolo 60 usd a myslím, že cena za to bola trochu prehnaná. Stačilo by kľudne 35 usd, ale čo už. Po šnorchlovaní som išla s Hankou na pláž a trochu sme sa fotili a užívali tú nádhernú vodu. Musím povedať, že voda bola neskutočná, azúrová a strašne čistá. Half Moon Cay sa mi páčil viac ako Nassau kde som bola v roku 2014, ale Bahamy sú strašne malé a taký ostrov stačí naozaj na pol dňa. Môj sen je ešte navštíviť Exhumu, kde môže človek vidieť prasiatka vo vode a kŕmiť ich a tiež vidieť hotel Atlantis, ale inak z Bahám by to bolo asi tak všetko.

Okolo 18tej sme sa s babami išli trochu najesť do bufetu a potom pripraviť na večeru. Zas sme hodili očkom na Wolodomira, ale dali sme mu prezývku Ivan, aby nevedeli, že sa o ňom bavíme :D Na večeru som si dala lobstera a bolo to fajn. Po večeri sme sa zas išli pozrieť na stan dup comedy a potom nightclub a potom spať :D

V utorok sme boli celý deň na lodi a tak sme s babami len jedli a jedli, opaľovali sa, jedli, plávali v bazéne a jedli :D Večer sme robili zas to isté. Pekne sme sa s babami obliekli a vyrazili na večeru. Na večeru som si dala pastu so seafood a na druhý deň som sa pekne vyhádzala. Pravdepodobne z mušieľ, pretože tie moc často nejem a po krevetách to byť nemohlo. Po večeri sme sa pozerali na živú kapelu a boli neskutoční. Po nich sme zas išli pozrieť stand up comedy show, nightlub a späť.

V stredu sme doplávali do St. Thomas a najprv sme s babami prešli nejaké gift shopy a pokúpili magnetky a somariny a potom sme si na informáciach zaplatili plávanie s korytnačkami. Žanet išla na zippling, medzi ktorým som sa tiež rozhodovala lebo to muselo byť super, ale plávanie s korytnačkami ma lákalo tiež. S babami sme sa nalodili na motorovú lod. Na lodi s nami bolo cca 15 ľudí, námorník a jeho pomocníčka. Upozornili nás, aby sme si dali tašky, mobili a všetko čo nechcem stratiť do vnútra kajuty. Nechápala som prečo no keď sme sa začali húpať pochopila som hneď. Kázali nám, aby sme si všetci sadli na jednu stranu. Začali sme sa strašne kolísať a išli sme tak asi hodinu. Keď sme konečne boli na mieste, kde sme mali plávať s korytnačkami boli sme s babami ticho. Vôbec sme sa nerozprávali lebo každá sme mali pocit, že ak prehovoríme, budeme zvracať do vody. Bolo mi tak strašne zle ako nikdy. To kolísanie ma zabíjalo každým pohybom. Sedela som na lodi a modlila som sa, aby som si neurobila hanbu. Na lodi nám dali plutvy a okuliare so šnorchlom. Vo vode sme najprv nevideli žiadnu korytnačku no po chvíli sme zbadali jednu, ktorá žrala len korále na dne mora. Čakal som, že to bude miesto kde bude veľa korytnačiek, ale za celú hodinu a pol šnorchlovania som videla len tri, ktoré neustále žrali korále na dne a boli lenivé plávať. Bolo to samozrejme lepšie ako šnorchlovanie na Bahamách a určite to bolo zážitok vidieť ich na živo a plávať pri nich. Jedna dokonca bola odo mna asi pol metra a trochu som sa aj bála, aby ma nepohrýzla. Mali sme zákaz dotýkať sa korálov a samozrejme aj korytnačiek.

Kamoš mi dal zľavu na kokos s rumom a ešte ma aj nosil na rukách :D

Cesta naspäť bola oveľa lepšia. Išli sme pomali a vôbec sme sa nehúpali...teda aspoň nie tak ako keď sme išli smer tam. Na lodi nás ponúkli praclíkmi a punčom..resp. nejakým džúsom okolo, ktorého ten rum ani nešiel. Keď sme sa vylodili išli sme s babami okolo jedného Černoška a ponúkal kokos za 6 usd a kokos s rumom za 12. Nikdy som nepila kokosovú vodu a tak som to chcela skúsiť, ale mala som pri sebe už len 7 usd a tak som ich išla skryť a odísť, ale Černoško ma videla a spýtal sa či chcem kokos. Povedala som mu, že hej ale nemám toľko a tak mi povedal nech mu dám koľko mám. Rozmlátil kokos a dal mi tam dokonca rum :D Povedala som Sabi nech ma s tým kokosom odfotí. On prišiel ku mne a ja som si myslela, že sa teda chce som ňou odfotiť. Povedal mi, aby som zobrala kokos oboma rukami. Chalanisko ma zdvihol a vznikla z toho super fotka. Ľutovala som ho chudáka keď ma držal tých 10 sekúnd na fotku, lebo ho začalo triasť a ja som sa cítila jak slonica. No, ale vydržal to chlapec :D

Potom sme už nemali čas a tak sme išli späť na loď.

Vo štvrtok sme si zaplatili kurz surfovania a autobusom sme sa doviezli do Marriott hotel. Prešli sme cez reštauráciu a cez halu a dostali sme sa k privátnej pláži kde už na piesku boli položené surfi. Odložili sme si veci a išli k surfom. Mali sme najprv si ľahnúť na surf a hrabať rukami akože pádlujeme a postaviť sa na dosku. Ja som v piesku pádlovala na toľko, že som si okolo seba urobila skoro hrad z piesku a s babami sme sa smiali, že som ako korytnačka. Po asi 5 minútach cvičenia na neostro sme išli do vody na ostro. Vo vode boli asi traja surferi a tí nás vždy potláčali zo zadu a odrážali, aby sme chytili vlnu. O tom, že to boli fešáci ani nemusí byť reč. Akurát, že zo mňa fešanda vo vode teda nebola. Vodu som mala nonstop v každom otvore, ústach, nose a toľko koľko som sa napila slanej vody ako v Puerto Ricu som sa nenapila asi za celý život. Vlny boli obrovské a tak keď som sa dostala už k surferovi, aby som si vyšla na dosku a potom ma odrazil prišla vlna a zmietla ma na začiatok. Bolo to fakt unavujúce, ale nechcela som s tým skončiť. Na dosku som sa postavila a zviezla som sa na vlne asi tak tri či štyri krát a bol to neskutočný pocit. Surfovali sme asi tri hodiny a moje prsia a zadok videla asi celá pláž, lebo vlny mi vkuse zmietali plavky a nedalo sa tomu ubrániť :D Potom sme sa s chalanmi ešte odfotili a s jedným surférom sme si vymenili fb lebo vraj chodí do NYC a tak či dáme stretko. Potom sme nastúpili do autobusu a ten nás zas odviezol k Portu, ale mali sme ešte dve hodiny času a tak sme sa chceli aspoň poobzerať ako San Juan vyzerá. Musím povedať, že toto mesto sa mi strašne páčilo pre farebné domčeky a tú atmosféru. Mestečko hýri farbami a je tam fakt krásne. Urobili sme si prechádzku po okolí a keď sme išli okolo každý len čumel ako keby v živote nevideli ženy.

V piatok sme si kúpili výlet na štvorkolkach. Autobusom sme sa odviezli na súkromnú pláž, kde sme sa odfotili s opicou, dali sme si kokos a chvíľu sme sa opaľovali a potom sme išli na štvorkolky. Bol to brutálny zážitok a neskutočný adrenalín. Vozili sme sa asi hodinu a pol a zastavili sme sa aj v typickom dominikánskom dome kde bývala jedna stará tetuška a ochutnali sme kávu a ukázali nám ako vyzerá typicky dom s vybavením. Bol to prales a domy boli od seba strašne ďaleko. Boli tam len stromy, mangovníky a deti sa vozili na somároch. Ešte sme sa išli povoziť na pláž, kde nebolo ani živej duše a nemohla som uveriť aké mám v živote šťastie, že som mohla vidieť už toľko miest a že mám možnosť cestovať. Bol to neskutočný zážitok a jedna z mojich najlepších dovoleniek.

V sobotu sme sa plavili celý deň na lodi a nerobili sme nič iné len, ležali opaľovali sa a kúpali v bazéne a spúšťali sme sa na tobogáne ako deti. O 1 pm sme sa zapísali na nejaké kozmetické procedúry a tak sme išli do SPA. Samozrejme, že sme to zas nevedeli nájsť a meškali sme asi tak 15 minút. Nakoniec sme to našli a miestnosť bola plná starých žien, ktoré si už zabrali svoje stoličky a tak nám neostávalo nič iné len stáť. Dávali nám tam na prsty nejaké krémy a patlali sme si to na ksicht. Trvalo to asi tak 30 minút a potom sme sa zas presunuli na lehátka. Zas sme sa samozrejme spálili do červena ako inak. So Sabi sme išli vyskúšať šmýkačky pre deti a ako sa šplhala do ,,domčeka´´ hodila taký pupkáč, že sme dostali záchvat smiechu minimálne na 10 minút. Večer sme sa zas nahodili a už posledný krát večerali a užívali si jedlo. S Gusti a Gedim sme si dali fotku, vymenili facebook, objali a skoro si aj za nimi poplakali :D Večer sme si ešte pobalili veci nech ráno nestresujeme a išli sme ešte poslednýkrát na disku.

V nedeľu sme vstávali skoro ráno cca o 6tej a ešte sme doobaľovali nejaké veci. Ja som nemohla nájsť pas a už som videla všetkých svätých, ale vedela som, že ho mám niekde v izbe. Nakoniec som ho našla s dokumentami zapadnutý za šuplíkmi.

Odcheckovanie bolo veľmi jednoduché a za pár minút sme boli vonku. Zavolali sme si uber a išli do Starsbucku. Nechali sme si kufre v jednom hoteli a išli sem sa najesť a trochu chytiť posledný bronz na pláž. Okolo pol druhej sme si zavolali uber. Ja som išla sama na Miami airport a baby spolu na Fort Lauderdale. V uberi sedel chlap z Kuby a tak sme kecali celú cestu. Ťažšie sa s ním hovorilo, lebo nemal dobrú angličtinu, ale hovoril, že žil a boxoval na Slovensku a že to tam miluje. Ten svet je tak malý. Na letisku som si zaplatila kufor, odcheckovala sa, prešla som kontrolou a sadla som si na sedačku blízko boardingu. Bol už čas nastúpiť si do rady a tak som stála v rade asi pol hodku pred boardingom, ale zrazu sa zmenil čas na tabuli o hodinu. Začala som mať nervy či stihnem prestup v D.C. O 17.35 sme mali boarding. Vzlietli sme o takej 18tej. Leteli sme asi pol hodinu a už sa mi zatvárali oči a klesala hlava no v tom k nám prehovoril pilot, že sa musíme obrátiť späť na Miami a pre nepriaznivé počasie v D.C musíme počkať. Prvá vec, ktorá ma napadla bolo, že musím zajtra pracovať a nemôže ostať zaseknutá na letisku. Písala som Deny, čo sa stalo a ona mi písala, že vidí, že z D.C nepúšťajú žiadne lietadlá, lebo je tam nejaká búrka. Keď sme pristáli, zostavili sme a do radu a išli sme ku prekážke, aby nám povedali viac. Jedno dievča letelo tiež do D.C a potom na La Guardiu a tak sme stáli pri prepážke spolu. Pán za prepážkou povedal, že nemajú žiadne voľné lety a ani priame lety a že jediná možnosť ako letieť je vziať lietadlo o 22 pm do D.C a o 6 am ráno do NY. Tak som si hneď bookla let o 22 pm. do D.C a písala som host matke, že nech sa na mňa nehnevá, ale nebudem môcť prísť večer ako som pôvodne plánovala byť do polnoci doma). Odpísala mi, nech jej dám vedieť viac ak niečo zistím a potom som jej písala, že môžem byť doma najskôr zajtra ráno okolo 10tej. Potom už neodpísala.

4 hodiny som strávila na letisku v Miami, bez nabíjačky (lebo som si ju dala do kufra) a len s externou nabíjačkou, ktorá moc šťavy v sebe nemala. Písala som mame čo sa mi stalo, a kamoškám a tak si krátila čas na letisku. Potom nás vyzvali, aby sme si išli kúpiť pred letom jedlo a o 22 pm. sme sa naboardingovali. Do D.C som priletela o 1 am a nikde nikto. Všetko bolo zavreté, všade pozhasínané a v hale bolo len zopár ľudí. Ľahla som si na zem kde bol odspodu radiator a bola som rada, že hrial aj keď až moc, ale lepšie ako sa triasť v zime. Nechcela som tam zaspäť, aby ma náhodou niekto neokradol. Čas nejak utiekol a ja som bola totálne K.O. Zas som prešla kontrolou v D.C a dočkala sa letu o 6 am. Do NY som prišla o 7 am a mala som blbý pocit. S babou, ktorá tiež letela na La Guardia sme nevedeli nájsť kde vydávajú batožiny, ale nakoniec sme to našli a čakali pri páse na naše kufre. Po chvíli mi došlo, že na páse asi môj kufor nenájdem a tak som išla do oddelenia kde vyhľadávajú podľa vysačky kde sa kufor nachádza. Keď mi povedali, že môj kufor je stále v D.C myslela som, že sa tam už totálne rozrevem. Bola som hladná, smädná, nevyspatá viac ako 24 hodín z čoho som cestovala 19 hodín z Miami. Žena za prepážkou mi povedala, že mi ho prinesú domov, pretože som nemohla čakať na letisku kým mi ho privezú. Išla som nájsť shuttle bus a odviezla som sa do Queensu na stanicu odkiaľ idú vlaky na Long Island. Denisa mi volala a rozrevala som sa do telefónu lebo už som fakt nevládala. Do toho mi prišla sms od host matky, kedy asi budem doma lebo jej otec ma zaskakuje a host dad robil z domu. Napísala som jej, že tak za hodinu budem určite doma. Za celých tých 19 hodín môjho cestovania mi nenapísala, či som v poriadku, či niečo nepotrebujem, či sa mám ako dostať z letiska. PART OF FAMILY. Určite! S týmto ma úplne presvedčili, že som urobila dobre keď som s nimi nepredĺžila a dala mi najavo ako ju nezaujímam. Hlavne nech už idem makať.

Prišla som domov a starký bol s deťmi hore v izbe. Objal ma a ja som sa zas rozrevala, že ma to mrzí, ale že som za to nemohla a on len, že to sa stáva a nech sa upokojím. Pripadala som si ako kretén, ale po tom všetkom vyčerpávajúcom cestovaní som nemohla udržať slzy. Išla som sa prezliecť a pracovala som od 10 am do 18 pm. Bez prestávky a nespala som viac ako 24 hodín. Nikoho nezaujímalo, že som cestovala a som unavená. Áno nebol to taktiež ich problém, ale keby ma brali naozaj ako toho ,,member of family´´ tak by to vyzeralo inak.

Keď som išla vyzdvihnúť deti zo školy, čakala som že mi povedia ako som im chýbala, ale to som hneď vytriezvela. Spýtala som sa 5 ročnej či som jej chýbala a ona, že nie a 8 ročný sa na mňa pozrel akože : wtf však pome už domov.

V utorok bola host matka doma a povedala mi nech sú deti ready do školy. Boli v basemente a tak som na ne zakričala nech si idú umyť zuby, ale 5 ročná zas neposlúchala na prvé napomenutie a tak som zvýšila hlas. Host matka prišla z hora a povedala niečo v zmysle, že pre toto je taká. Nevedela som či to hovorila mne a nechala som to tak.

Poobede prišla za mnou a povedala mi, že sa jej zdá, že len na ňu kričím a že chce, aby malá nemala pocit, že po nej každý kričí celý život. Pozerala som sa na ňu ako teľa na vráta a chcela som sa jej spýtať nech mi dá radu čo mám robiť keď jej dcéra ma nepočúvne ani na 10 x milým hlasom, ale prikývla som a sľúbila, že už nebudem kričať. Odvtedy nekričím a už nie je aspoň tak protivná, ale stále musím opakovať všetko na 200 x. Minule ma však dojalo keď HM robila zas z domu a prišla som do kuchyne a deti 10 minút pred tým ako im začína škola boli stále v pyžame a na ipadoch. HM prišla dolu a zaziapala na ne, aby sa obliekli. Hlavne, že ja nemôžem kričať. Táto ich výchova ma neskutočne dojíma.

Ale hovorím si, že už len pár mesiacov a poviem im bye.

Apríl

Od prvého Apríla som sa nevedela dočkať mojej vysnívanej dovolenky v Karibiku a tak som počítala dni do konca mesiaca kedy môžem zbaliť môj kufor a odísť na pár dní od detí preč lebo dovolenku som potrebovala ako soľ. S 5 ročnou sme mali v tom období nie dobrý vzťah a tak ona bola zlá a robila mi napriek a ja som bola mrzutá a len som na nu kričala. Musím sa priznať, že boli dni keď som na ňu nadávala v hlave nie moc pekne, ale nedalo sa inak. Vytáčala ma do nepríčetnosti a niekedy som mala pocit, že ju začínam nemať rada.

Prvú sobotu v apríli sme s mojou SK a ČR grupou išli do mesta a dali sme si stretko. Stretli sme sa na Union Square a hľadali sme kde sa najesť. Našli sme nejaké miesto s noodles a azíjskym jedlom a tak sme sa tam dobre najedli. Samozrejme, že potom sme my tri zablúdili do obchodov hneď vedľa a tak sme tam pobudli pár hodín a potom zrazu bol večer a tak sme sa pobrali domov.

V nedeľu som sa stetla s kamošom v Brooklyne po dlhom čase a bola to taká fajn pohodová nedeľa.

Ďalšiu nedeľu sme šli s kamoškou do kina na My Big Fat Greek Wedding 2 a bol to jeden z filmov kedy som sa smiala od začiatku do konca. Bolo to lepšie ako part 1 a to skoro vždy je 1. lepšia než tá 2. pri hocijakom filme.

Ďalšiu sobotu sme mali veľkú party u nás doma. HM pozvala asi 80 hostí do nášho nie veľkého domu, pretože 8 ročný Alex mal Communion čo znamená Sväté príjmanie. Domov prišla celá rodina z NJ od host dadovej strany a tiež z HM strany a všetci sme sa odviezli do kostola v Rockville centre. Kostol bol narvaný a my sme si chytili ešte nejaké miesta. Trvalo to asi tak hodinu a po Príjmaní sa deti ešte fotili vonku. Potom sme sa presunuli ku nám domov a dom praskal vo švíkoch. Nemala som rada tieto naše hromadné oslavy lebo jednak som tam vždy bola jak panáčik a nemala som sa s kým rozprávať a jednak som polku ľudí ani nepoznala takže som sa tam poriadne nudila. Po pár hodinách som to doma vzdala a išla som vybehnúť s kamoškou na Long Beach. Išli sme do baru na pár drinkov a bolo super.

Ďalší víkend som išla na Coney Island za Domčou a jej kamoškami. Lúčili sa s nejakou Brazílkou a ja som nemala čo robiť a vonku bolo nádherne tak som sa zviezla na CI. Sedeli sme na pláži popíjali vínko a bolo nám super a odpočítavala som hodiny do ďalšieho víkendu a zbalenia kufrov ale o tom v ďalšom článku.

xoxo

Marec - Liu, St. Patrick´s Day a Easter

V piatok som pracovala len pol dňa a okolo 15 prišiel host dad a spolu s deťmi sme vyrazili smer LIU. Trochu som sa obávala cesty tam, lebo keďže sa so mnou nerozpráva resp. len si povieme Hello, how are you tak som sa bála ako tá cesta v tichu dopadne. Našťastie sme mali v aute deti tak tie udržovali atmosféru v hladine ok :D Po hodine sme dorazili na LIU. Išla som sa ubytovať, zobrala som si balíček akože ,,večeru´´ a išla som nájsť moju izbu. Izby vyzerali super, teda čakala som fakt niečo hrozné, ale chodba bola veľká a aj kúpelňa celkom ok. Lepšie ako na training school. Po chvíli začali prichádzať aj iné baby a do mojej izby sa nasťahovala baba z Argentíny. Celkom sme si sadli a tak sme prekecali celu hodinu a potom sme išli na hodinovú class do školy, ale ona mala iný predmet než ja. V triede sme sa predstavovali a zo zadu zakričala na mňa kamarátka z Talianska, ktorá bola so mnou v Training school. Po x mesiacoch sme sa znovu stretli a bolo to fakt vtipne, že sme tam boli v ten istý termín. Po škole som ju išla navštíviť do jej izby a tam sme kecali ešte s ďalšími Francúzskami a Nemkami.

V Sobotu sme celú strávili v škole a pozerali nejaký film. Poobede sme sa presunuli do knižnice a tam sme robili projekt ako predať nejaké športové oblečenie. Na tom sme pracovali asi tak dve hodiny a potom v nedeľu sme to mali prezentovať. Nejak sme to dobojovali v skupinách a potom sme šli na večeru.

V nedeľu sme prezentovali projekt a o 12.tej sme išli smer domov. resp. ja som išla do NYC stretnúť sa s babami (Eleni, Julia a Francescou).

Po hodine nedorozumenia kde sú (oni boli na strane Brooklynu a ja na strane Downtown sme sa konečne stretli a prešli cez Brooklyn Bridge park a išli sme sa najesť. Ako som otvárala dvere reštiky tak v tom na mňa vleteli vtáky priamo cez nos...ja som zvýskla na celý Brooklyn a baby sa tam išli počúrať od smiechu.

Ďalšiu sobotu som končila školu po desiatich víkendoch na BMCC. Dokopy som sa za tých 10 mesiacov nič nenaučila, ale aspoň som zažila niečo nové. Keby si mám však zas vybrať ESL určite by som si to na BMCC nevybrala takže v druhom roku budem zvažovať čo si vyberiem. Po škole sme išli s Dianou (Colombia) stretnúť Mel (Germany) a len tak sme sa motali mestom. Ja som sa potom ponáhľala do Rockville Centre pretože sme išli oslavovať St. Patrick´s Day. Chcela som si kúpiť v 7eleven nejaký alkohol, aby som neminula celé vreckové v bare na shoty, ale nechceli mi to predať bez pasu alebo vodičáku a moj slovenský vodičák mi nechceli uznať. Celá nasratá som išla domov sa prezliecť a nachystať. Eleni bola s babami a už pili takže dohodnúť sa s ňou bolo ťažko. Išla som teda za mojimi Brazílkami do baru. Tie už boli v nálade a ja jediná triezva.

Išli sme do nášho obľúbeného podniku R. J. Daniels a tak sme stretli nejakých chalanov. Neboli to krásavci a ale boli strašne vtipný a fajn a tak sme šli spolu do ďalšieho baru. Bolo nás strašne veľa asi 16 ľudí :D Eleni stále nikde, pretože keď som s ňou volala tak mi hovorila, že vyrábajú fake id pre baby pod 21 to už ma, ale začínala srať lebo ja som sa ponáhľala z NYC domov. Všetkým vyhladlo a tak sme išli okolo 8pm do Dinner. Dovalilo sa nás tam viac než 16 ľudí a tak museli pre nás urobiť stoly :D Jedna už pripitá Brazilka si nechtiac objednala viac jedla ako sama chcela a tak jej začali prinášať, kura, zemiaky, zeleninu a všetko možné my sme sa len pozerali a smiali. Samozrejme, že to nemala šancu zjesť. Strašne sme sa nasmiali. S Eleni som sa ani nebavila, keďže tiež už mala dosť a celé to pokašľala. Po večeri sme sa vrátili do baru a keď už mali všetci dosť tak sme išli domov. Eleni po ceste priznala, že mala chybu a tak sme sa zas uzmierili. Ráno som asi jediná nemala hangover :D

V nedeľu sme išli s Eleni nakupovať do malu a zas sme tam oplieskali peniaze.

Ďalšiu sobotu som mala babysitting lebo moja host mom mala narodeniny. Má rada večerné babysittingovanie lebo dve decká spali a dve pozerali hore tv. Ja som si pustila pretty woman, urobila som si guacamole a vyjedla Ben and Jerry´s zmrzlinu. Host parents prišli asi po polnoci a host mom už bola celkom v naladičke.

V nedeľu som išla s Denou na brunch do Rockaway za Dominikou. Dali sme si zopár (ok dosť veľa mimos), ale je to najlepši brunch aký môže byť.

V pondelok bola Veľká Noc. Ráno ma decká zobudili a išli sme dolu. Tam pre každé dieťa bol košík s roznymi sladkosťami a hračkami a tak decká veselo rozbaľovali a trhali papier. Dokonca sa našlo aj niečo pre mňa a to som teda naozaj ani vo sne nečakala, keďže na Valentína som nedostala nič :D Dostala som nejaké sladkosti. Mali sme ísť do kostola na 10.30 a rodina sa šla naraňajkovať. Samozrejme, že ma nezavolali ako vždy na raňajky a tak mi bolo blé tam stáť. Radšej som sa išla rýchlo nachystať kedže sme mali do hodiny odchádzať. Potom na mňa kričal host dad keď už som bola ready, že ideme do kostola až o hodinu neskor. Pekne ma nasral.

Po hodine sme išli do kostola a veru to bola fuška. Kostol bol narvaný a skoro sme si nemali kde sadnúť. Nakoniec sa ušlo miesto aj pre nás. Decká boli chvíľu v pohode, ale potom Rosie začala liezť všade možne, na lavicu, Phoenix začal mrnčať a robiť zvuky, Violet jedla nejaké cukríky a Alex bol otráveny a vkuse hovoril, kedy už pôjdeme. Čím sme tam boli dlhšie, tým začali byť decká viac a viac otrávene, kričali, revali a ja som sa v duchu modlila nech už vypadneme. Hanbila som sa. Celý kostol sa otáčal na nás a hos tmatka bola nad vecou. Nechápem, prečo neodišiel jeden z host parents z kostola keď vedeli, že rušíme celú omšu. Ľudia sa na nás neustále pozerali a obracali. Pred nami bola nejaká rodina a to som už videla, že majú nervy na prasknutie. Nahodili fake úsmev, ale v duchu museli nadávať. Keď sme vyšli z kostola spotila som sa jak nikdy. Cítila som sa, ako keby som behala na bežiacom páse tridsať minút. HD bol zas vytočený ako vždy zo správania deciek. Decká boli otrávené z dlhej omše,

Po kostole sme išli do New Jersey k HP rodine. Cesta tam bola hrozná. Jednak som sedela medzi deckami, ktoré sa klasicky hádali cezo mnňa v aute a jednak mi prišlo nejak zle a mala som chuť schytiť nejakú tašku a vyvracať sa. Už dávno mi tak v aute nebolo zle ako tam. Modlila som sa nech tam už dorazíme. Bol pekný jarný deň, ale trochu chladno. V dome bolo strašne veľa ľudí. Viac menej som ich poznala, ale necítila som sa tam dobre. Nemala som sa s kým rozprávať a tak som tam stála alebo sa hrala s deťmi. Dospelí ukryli deckám vajíčka po celej záhrade a decká ich hľadali. Potom od každého dostali tonu sladkostí, koľko som ani za celý život na Mikuláša ja nedostala. Potom sme mali večeru. Nič svetoborné len klasika zas cestoviny a to isté. Strávili sme tam skoro celé dopoludnie a potom okolo 8-mej sme sa pobalili a išli domov. Decká už pospali v aute a tak bol každý zalomený. Aj mňa už v aute lámalo a ani neviem či som si pospala či nie.

Každopádne tak ako neznášam našu Veľkú Noc a blbý zvyk oblievačku tak mi to tento rok veľmi chýbalo. Americká Veľká Noc sa s našimi zvykmi a tradíciami nemôže ani rovnať.

Predlžujem!!!

Február som začala veľkým rozhodnutím - predĺžením!

Premýšľala som dosť dlho nad tým či chcem alebo nechcem predĺžiť a na ako dlho, ale cítim sa tu spokojná a je mi tu fajn a keď si predstavím, že by som mala prísť teraz domov, opustiť nových kamarátov a toto úžasné mesto tak sa mi naozaj nechce. Keď si zrekapitulujem môj polrok tak som zažila viac ako za rok doma. Samozrejme, že mi chýba rodina a neuvidím synovca, ktorý sa má narodiť v máji a samozrejme, že raz sa domov vrátim, ale ak mám príležitosť dva roky žiť niekde, kde si môžem zlepšiť jazyk a kde mi to dá viac ako sedieť na zadku v kancli tak potom tu ostať ešte chcem.

Volala som raz s mamou a plánovala som jej oznámiť moje rozhodnutie. Bola som strašne nervózna a bála som sa čo mi na to povie. Síce je to môj život a moje rozhodnutie, ale keby mi povie nie, mrzelo by ma to. Myslela som, že ma pošle do kelu nech neblbnem a nech sa vrátim, ale keďže mám tu najlepšiu mamu na svete, ktorá ma pozná ako nik tak s tým bola už dlho zmierená a tušila, že tu chcem ostať dlhšie. Podporila ma a to ma povzbudilo urobiť to.

Či predlžujem s mojou terajšou rodinou?

Nie nepredlžujem ani náhodou. Prečo píšem ani náhodou? Po prvé ako každý vie kto číta tento blog, že sa starám o 4 deti. Som s nimi viac ako ich rodičia od rána do večera a makám ako fretka oproti mojím kamoškám. Jasne, že som sem neprišla na dovolenku, nečakala som, že to bude easy a vybrala som si túto rodinu sama, ale nemala som pracovať toľko ako pracujem. Nie je to samozrejme len o pracovnom čase. Deti milujem a tak ako som prvé týždne nemala k nim žiadny cit lebo to boli pre mňa noví ľudia, tak teraz si neviem predstaviť ako ich opustím. Zbožňujem ich a viem, že aj oni mňa. Máme super vzťah. Bozkávajú ma, objímajú a som rada, že aj napriek tomu, že niekedy na nich kričím, zvyšujem hlas a buzerujem ich ma stále majú radi a vedia a cítia, že aj ja ich. Viem byť striktná a snažím sa, aby ma rešpektovali, ale zároveň mi nedá neobjať ich a nedať im pusu. Sú to proste moje deti a vždy budú. Chcela som, aby cítili zo mňa, že ich mam fakt rada a myslím, že sa mi to podarilo. Hovoria mi to a prosili ma nech s nimi predĺžim, ale ja proste už nemôžem. Cítim sa fakt unavená a chcem zažiť zas niečo nové. Nebaví ma tento každodenný stereotyp, od rana do večera. Robím viac ako by som mala a sice mám nejakú almužnu zaplatenú, ale keby mali platit za nanny tak by sa nedoplatili. Ak mešká vlak aj hodinu a oni nie su doma nik mi to nepreplatí a ja makám ako otrok a tak som si povedala stačilo !

Nie je to len o tom. Je to o veľa veciach, ktoré ma štvú a ktoré keď si predstavím, že by som mala znášať ešte jeden rok tak si to asi hodím. Sú to malé veci, ktoré ma neskutočne vytáčajú a s ktorými nemôžem žiť.

S mojou host rodinou sme nemali nikdy žiadny konflikt a keď sme niečo mali tak sme si sadli a porozprávali sa o tom na rovinu. Vždy ma podporujú ak poviem, že ma deti nepočúvajú a snažia sa problém vyriešiť. Viem a cítim, že moja HM je strašne falošná a usmieva sa na mňa a pritom si myslí svoje, ale už to neriešim. Je aká je, ale mohla som schytať aj horšiu HM. Riadi sa výchovou nekričať na deti, zniesť im aj posledné z neba a dam im všetko čo chcu hneď a zaraz. Nikdy nepochopím takúto výchovu. Jasne, že sa bitkou nič nevyrieši, ale ona sa k deťom správa ako k retardom a potom to tak vyzerá. Nikdy na ne nekričí pričom to ako sa 6 ročná s matkou rozpráva je neskutočné. Deti pchá samými nezdravými vecami len aby ich utíšila, nikdy ich nepotrestá a ak hej tak jej to vydrží tak 5 minút. Deti sú aj kvôli nej neskutočne rozmaznané a nechcem si predstaviť aké budú v puberte. Navyše má veľmi rada vínko takže som už zažila pár situácií kedy sa jej plietol jazyk alebo keď na oslave pred všetkými zakričala ako ma majú radi pričom som jej neverila ani ť. Proste som si s HP vôbec nesadla !

Čo je horšie je môj HD. S ním som si absolútne nesadla. Nikdy sme rovnako nemali žiadny konflikt, rešpektujeme sa, ale on je strašne zložitá osoba. Niekedy ma ani nepozdraví na čo som si už zvykla, ale na začiatku som si hovorila, či som niečo spravila. Ako sa mi zdal na prvom skype, že nekričí tak je to práve on ktorý kričí na deti najviac. Samozrejme to kvitujem, ale je strašne hádavý človek a neraz počujem hádky s HM o doslova h...., (niekedy sa strašne hádajú) lebo má hádavú povahu. Málokedy ho vidím zasmiať. Skoro vôbec sa so mnou nerozpráva, resp. len o ,,pracovných veciach´´. Proste je to typ chladného a striktného človeka a keď si predstavím s ním žiť ešte jeden rok tak by aj mňa prešla nálada. Rozmýšľala som či je chyba vo mne a či sa ne-rozpraval aj s predošlou au pair, pretože tú vkuse spomínajú ako ju milujú a aká bola super (lebo tu sa nikomu nezavďačím ani po roku driny). Fakt neviem. Nerada chodím dolu hlavne cez víkend keď je aj on dolu. Stále sa tu cítim ako návšteva a bojím sa pomalí aj zobrať jedlo z chladničky.

- Čo sa týka jedla v našej rodine to je osobitá kapitola. Keď som tu bola prvý týždeň robila som deťom večeru ako napr. kura, pork, cestoviny a mali sme pizza Friday, Keď sa jedlo opakovalo druhy týždeň povedala som si ok tak možno nabudúce budeme jesť niečo iné. Keď sa to opakovalo mesiac tak som pochopila, že sa nič meniť nebude a že budeme rok jesť do iste. Takže celý rok sa v našej rodine je pondelok: pork alebo kura (výnimočne) niekedy tacos, utorok: pork alebo kura alebo niečo s pastou, streda: prídu starkí a varia oni takže milujem keď prídu a jem navarenú stravu, štvrtok: pasta a piatok pizza Friday. Deti proste nezjedia nič iné ako ich stereotypné jedlá. Všetko je pre nich fuj a tak vyberavé deti v jedle som ešte nezažila. Nechápem ako celé roky môžu jesť len 7 druhov jedál. Moja hlava mi to neberie.

- Na raňajky zas každý deň to isté: moje deti nezjedia nič iné ako: cereálie (vkuse ten istý druh), wafle, pancakes, alebo občas praženicu.

- Tu nemáme obed ako teplú polievku. Tu je obedom sendwich, krekri, syr, párky a takéto doslova ...(nechcem nadávať).

- Ale večera to je ako u nás obed. Čiže veľká porcia a najdôležitejšie jedlo dňa.

- milujem keď si robia pre seba jedlo a mňa majú úplne na háku. Asi si myslia, že sa najem zo vzduchu. Nikdy mi nenechali cez víkend raňajky alebo obed. Preto radšej jem vonku ako byť hladná doma.

- Na to, že máme doma 4 deti naša chladnička zíva občas prázdnotou a keď nezíva kupuje sa vkuse to isté. Keď som prišla k rodine spýtali sa ma čo jedávam. Povedala som im to a oni že ok, ale nikdy sa ma viac už nespýtali čo chcem. Raz som sa HM spýtala či si môžem napísať na papierik čo chcem, ako napr. almond milk alebo niečo (nie drahé veci) a áno kúpili mi to, ale cítila som sa ako keby ich žiadam o veľkú vec a bolo mi to fakt trápne. Nikdy sa ma viac nespýtali: Natália chceš niečo kúpiť? Čiže ja celý týždeň jem to isté čo deti, aj keď sa snažím menšie porcie hlavne večer alebo si robím cestoviny a obmieňam ingrediencie. Niekdy kúzlim fakt z ničoho.

Pre človeka ako som ja, ktorý bol denne v posilovni, a je zvyknutý byť v pohybe a jesť zdravé veci to bol šok na začiatku. Áno, už som si na to zvykla, lebo sa dá na všetko zvyknúť, ale pribrala som a cítim sa ako veľryba a keď si predstavím, že by som tu mala jesť to čo jem už 7-mi mesiac tak to odmietam. Pre niekoho sú to možno maličkosti, ale ja naozaj nie som zvyknutá takto žiť.

Aby to nevyzeralo, že hovorím len zlé veci a sťažujem sa na moju rodinu tak sme zažili aj pekné chvíle. S rodinnou som trávila všetky sviatky. Halloween, Thanksgiving, Vianoce, narodeninové párty, futbalové nedele atď. HD rodinu moc nepoznám, keďže bývajú v NJ, ale jeho rodičia sú fajn. HM rodina býva kúsok takže poznám všetkých a vždy spolu jeme alebo sa rozprávame. HM ma na Vianoce objala a povedala mi, že som s deťmi skvelá a to ma neskutočne potešilo. Nie som s nimi naj kamoška, ale vždy sa porozprávame aký bol náš deň, čo bude, čo sa chystá, čo ideme robiť cez víkend a klasické veci. (Aby som bola presná rozprávame sa s HM, keďže HD je ako keby držal bobríka mlčanlivosti). Rešpektujú moje víkendy off a netlačia ma do vecí čo nechcem. Zároveň rešpektujú moje súkromie a vedia, že po celom dni a týždni s deťmi som unavená a chcem mať chvíľu aj pre seba.

Ako som im oznámila, že nechcem s nimi predĺžiť?

Na toto som sa odhodlávala veľmi dlho. Bála som sa ísť za nimi a tiež som sa bála ich reakcie ako aj toho, že sa zmení ich správanie voči mne. Keďže mi raz volali z CC či som rozmýšľala o predĺžení, rozhodla som sa ísť s pravdou von a porozprávať sa s nimi. Sadli sme si a povedala som im, že nechcem s nimi predĺžiť, ale že by som skúsila niečo nové. HP to pochopili a povedali, že mi dajú super referencie a že sú radi, že som im to povedala. Skoro som sa pri nich rozrevala a tak som išla radšej do mojej izby. Proces predĺženia bol veľmi rýchli a ani vo sne som takú rýchlosť nečakala. V utorok som vyplnila profil, zaplatila predĺženie, moji HP vyplnili referencie a hneď som mala otvorený profil.

Prvá rodina sa mi ozvala do niekoľkých hodín. Keďže mám po 4 deťoch a po 7-mich mesiacoch ako takú predstavu o svojom druhom roku vedela som čo chcem. Mala som obavy, že extension bude tiež ťažký proces ako bol matching, ale na moje prekvapenie sa mi ozvalo veľmi veľa rodín. V druhom roku u CC si môžme vybrať štát a miesto no nie je záruka, že rodiny vás odtiaľ kontaktujú. Vaše vybrané miesta vidia len rodiny z vami vybratých štátov, alebo LCC. Ja som si zaškrtla NY, NJ, FL a CA. Pridali si ma aj rodiny z Massachussetts, Texasu, VA, D.C a Philly. Vraj by vás rodiny z iných než vybraných štátov nemali vidieť a môže vás vidieť len ich LCC, ktorá vás môže kontaktovať alebo bloknúť ak si myslí, že by ste boli dobrý match.

No väčšina rodín bola z NY a okolia NJ. Len cca 4 rodiny z L.A a pár rodín zo SF.

Ako 1: rodina ma zaujala rodina zo Scarsdale (NY), HP právnici, 27 min do NYC, Jewish, 2 dievčatá (8 a 6), zdravý životný štýl, cca 25 hodín do týždňa, ale 2-3 soboty v mesiaci potrebujú au pair od 6 pm do 10 pm. Písala som im mail, že by som s nimi rada skypovala. Skype s HM bol super a rozprávali sme sa asi hodinu. Dohodli sme sa, že budeme v kontakte. Volala mojej HM o referencie a tá ma vychválila do nebies za čo som jej nesmierne vďačná, ale aj keď sa mi táto rodina páči, neviem si predstaviť, že po mojom roku s voľnými víkendami budem v soboty musieť pracovať. Stresovalo by ma to a neužila by som si čas a posledný rok v NYC.

2. rodina s ktorou som skypovala bola rodina z Park Slope Brooklyn (NY), ideálna lokalita blízko NYC, 2 deti (b - 8, g - 4), Jewish, ale nie ortodoxní. Cestujú a au pair chcú mať ako člena rodiny.30 h. do týždňa. Keď som s nimi skypovala akurát boli na dovolenke lyžovať. HM bola príjemná a dobre sme sa porozprávali. Povedali sme si, že tiež ostaneme v kontakte. Dnes po škole (27.2) som ich išla navštíviť, pretože HM mi písala, že bude lepšie ak sa uvidíme osobne a porozprávame sa. Prišla som tam a ona ma vyzdvihla na zastavke metra. Išli sme pešo asi 10 minút a prišli sme pred Brownstone čo je typický brooklynský dom niečo na spôsob Carrie Bradshaw. Obývali tri celé poschodia čiže jeden veľký trojposchodový Brownstone. Bolo to vo vnútri obrovské. Akurát všetko renomovali takže boli tam robotníci, veľa prachu a neporiadku, ale vyzeralo to super. Deti boli hanblivé a HD sa mi len pozdravil. Išli sme hore a rozprávali sme sa tam. Hovorila mi o ich súčasnej au pair ako s ňou chceli ísť do rematch, pretože urobila pár zlých vecí atď. Potom sme išli dolu a rozprávali sme sa s HD, ale išiel z neho taký chladný prístup. Po asi hodine som išla domov a myslela som si, že mali zo mňa dobrý pocit. Keď som prišla domov, chcela som vedieť čo si o mne myslia a tak som im napísala email, či si ma vedia predstaviť ako ich au pair. HM mi napísala, že mám pre ňu dosť heavy accent (čo tu má asi každá au pair kedže zmyslom au pair programu je, naučiť sa angličtinu a dievča pochadáza z inej krajiny takže jasne, že má heavy accent a že nie si je istá či by som zvládala s 8 ročným domáce úlohy) podotýkam, že robím s mojimi deťmi úlohy každý deň a nikdy som nemala problém. Strašne ma vytočil jej email, pretože že to znelo totálne drzo a tak som jej napísala v slušnom znení, že teda asi nebudeme dobrý match a čuz.

3. rodina rozvedení HP zo Santa Monica, CA. Obaja pracujúci vo filmovom priemysle, HD producent vizuálnych efektov slávnych filmov, 2 chlapci (8 a 5). Čítala som si ich profil a niektoré informácie sa mi zdali staré. Schedule bol fajn, len zas v nedeľu práca. Aj napriek tomu som hneď písala HM, že by som s ňou rada volala. Dohodli sme sa ešte v ten večer na skype.

Hm išla akurát z roboty a volala somnou z parkoviska. Bola neskutočná. Stále vysmiata, plná pozitívnej energie. Nikdy som nemala taký dobrý pocit a také nadšenie aké som mala z nej. Úplne sme si sadli a v hlave som sa už videla v Santa Monice aj keď druhé JA mi hovorila ostať v NY. Kvôli nim by som chcela do Cali. O deň neskôr som hovorila s HD. Sympoš, býval asi 20 minút od HM takže by som deti k nemu vozila v piatky, pretože si ich striedajú keď môžu.Nepýtal sa ma žiadne hlúpe otázky a skôr to bol rozhovor ako interview. HM mi poslala email na ich au pair z Kolumbie a tak som jej písala, či by mi mohla dať pár info o nich, o SM, o deťoch atď. Odpísala mi na druhý deň niečo o LA, čo rada robi, aký ma schedule ale potom prišli na rad deti a moje nadšenie po prečítaní toho odstavca zmizlo. Písala mi, že s chalanmi to nemá jednoduché a ak nechcú niečo urobiť (napr. ísť si umyť zuby, robiť úlohy) tak jej nadávajú do f**** bitch ako aj HM, a au pair kopú, hrýzú atd. Pozerala som na ten email ako tela na vráta a bola som v šoku. Odpísala som tej au pair či by sme mohli spolu dať skype a ona mi vždy odpísala až na ďalší deň aj keď som vedela, že už je dávno off. Angličtina v jej emailoch bola perfektná. Žiadne gramatické chyby. Napísala mi, že radšej sa vyjadruje písomne ako by mala hovoriť, lebo jej angličtina nie je dobrá, ale vždy mi odpisovala o deň neskôr v určitý čas a s perfektnou gramatikou. Vyzeralo to ako keby sa tam trápila a prežívala len preto, že je v Cali. Písala som HM mail, že by som rada vedela na aké terapie chodia deti a či je pravda to čo mi písala ich au pair. Na skype mi vysvetlila, že chodia na terapie týkajúce sa zvládania ich rozvodu a že je pravda, že jej občas deti nadávajú (teda ten 5 ročný), ale že ani nevie čo to znamená a že si to nemôže au pair brať osobne.

Na ďalší deň som sypovala s deťmi a rozhovor s nimi bol super. Ukazovali mi čo radi čítajú a odpovedali na všetky moje otázky, ale signál bol otrasný. Viackrát nám to vypadlo. Pýtala som sa ich aj na to, či je pravda ako sa chovajú k ich au pair. Potvrdili mi to, že jej dávajú zabrať. Išla mi prasknúť hlava z rozmýšľania či mám alebo nemám k nim isť, lebo hm ma chcela ako ich novú au pair a boli by ochotní čakať na mňa až do Júla aj keď hľadali au pair na april. Rozmýšľala som nad tým strašne dlho, nevedela som spať a nakoniec som sa rozhodla im napísať, že to nemôžem zobrať, pretože by som to nezvládla. Neviem si predstaviť, že by mi deti nadávali a kopali ma každý deň. Neskutočne ma to mrzelo a doteraz ma to mrzí, ale myslím, že som urobila dobre, pretože za rok by som sa tam asi zbláznila alebo išla do rematch. HM mi napísala, že ju to mrzí a že si praje, aby som zmenila moje rozhodnutie, ale že mi praje všetko dobre.

4.rodina.- rodina zo South Orange, NJ a dve deti. Skypovala som s nimi lebo vyzerali fajn a ich profil sa mi páčil. Skype bol v pohode a povedali sme si, že budeme v kontakte, ale potom sa mi už neozvali a ani ja som im už nepísala.

5. rodina- okolie LA. Uznávali holistický štýl života a chceli, aby au pair vzdelávala doma. Čiže deti by boli dva dni v škole a tri dni doma. Hneď som odmietla.

6. rodina so Scarsdale - mali pekný profil a tak sme sa dohodli na skype, ale HM mi potom písala, že si všimla , že veľmi nešoférujem a že potrebuje silnú šoférku takže celý skype padol.

7. rodina z L.A - single host mom, dve deti, krásny list, ktorý ma chytil za srdce a nikdy som úprimnejší nečítala. Deti boli zo skúmavky a hm vyzerala byť správna ženská, ale bohužiaľ nemali auto pre au pair čo si v L.A neviem predstaviť a dom ešte zdielali s nejakou cudzou ženou (ktorá im platila nájom)

8. rodina z Pelham, NY - bolo vidno, že robia interview prvýkrát lebo sa ma nevedeli opýtať ani normálne otázky a neboli mi ani vôbec sympatický.

9. rodina z Manhasett, NY - otec Dominikánec, strašný pohoďák, matka poker face a ako keby bola nonstop nahnevaná, išiel z nej celkom strach. Na rovinu mi povedali, že by som robila viac ako 45 hodín čo je jeden z ďalších dôvodov prečo predlžujem inde. Boli tri x v rematch čo nebola najlepšia vizitka. Mali sme si potom ešte volať ale ani jedna strana sa k tomu nemala a chvalabohu, že to tak aj ostalo.

Mala som rodiny, ktoré si ma pridali viackrát a nikdy mi nenapísali, mala som veľa Jewish rodin, ale ak mám byť úprimná netúžila som ísť do takejto rodiny aj keď nehovorím, že musia byť zlí a tiež som mala divné rodiny (ako nepoužívať parfém, sprchovať sa len pokým dieťa nespí, ak neprídem načas domov tak musím prespať niekde inde, večierky cez víkend atd) a tiež sa mi ozývali rodiny z úplne iných štátov aké som si zadala ako napr. CT, Pennsylvania, MA, VA, D.C, IL, CO, TX atď.

Ozývali sa mi aj rodiny so štyrmi deťmi kde som rázne hneď ako som videla ten počet písala mail, že po roku so 4mi deťmi už ďalší nedám a to je jeden z dôvodov prečo predlžujem inde a taktiež veľa stay at host mom čo z mojich skúseností po roku nie je vôbec dobré no najviac mi bylo do očí koľko rodín potrebuje au pair využiť aj cez víkend. Mala som strašne veľa rodín,ktoré požadovali jeden deň cez víkend babysitting a ja som si zvykla, že moje víkendy su len a len moje.

A potom prišla moja rodina!

Rodina z NJ. Áno NJ bolo posledné kde som chcela skonciť. Ich profil sa mi páčil a nič mi nevadilo tak som si povedala, že za skype nič nedám. Dohodli sme sa ešte v tej istý deň a večer mi volala HM. Bola milá a najprv mi povedala jej predstavu akú au pair hľadajú a čo požadujú a bol to taký uvoľnený rozhovor aj keď pri každom skype som bola nervózna.

Niečo o nich. Traja chlapci (9,9 a 11 y.o) V škole od 8.00 - 3.40 pm. Nemusím ich voziť lebo dvojičky vyzdvihne bus a 11 y.o. má školu cez cestu. Auto pre seba, voľný čas, izba s vlastnou kúpeľňou a bazén na záhrade, mali už 5 nemeckých au pair a ja by som bola prvá z inej krajiny. S HM sme ukončili skype tak, že sme sa dohodli na ďalšom skype ak budem interested. Bola som a tak sme dali ďalší skype a po ňom som volala s ich súčasnou au pair, ktorá nemala na nich krivého slova (okrem toho, že sa chalani niekedy bijú, ale mňa po štyroch deťoch už neprekvapí asi nič). Ďalší skype sme si dohodli s HD. Veľký sympoš, ukecaný, strašne rád varí a zaujímal sa čo mi chutí, či varím. (nie ako môj terajší HD, ktorý sa so mnou ani nerozpráva) :D a nakoniec bol skype s chalanmi, ktorého som sa najviac bála. Bolo ráno cca 9 hodín v Sobotu a tak boli celkom rozospatí a do reči im moc nebolo, ale nejak som to zvládla. Pôvodne sme mali skypovať v piatok a čakal som HM na skype, ale neodpisovala mi a až po hodine mi odpísala, že sa jej vybil mobil a že bola neskoro v práci a že sa mi ospravedlňuje.

Skype sme ukončili s tým, že mi dá vedieť ASAP a tak v nedeľu sme mali ďalší skype a tam sa ma spýtala či by som bola rada súčasťou ich rodiny a ja som neváhala. Mala som z nich dobrý pocit a nevadilo mi nič. Chcela som veľké deti, málo hodín a voľné víkendy, auto, a rodinu, ktorá ma bude konečne brať ako člena rodiny (dúfam). A tak sme matchli a dúfam som urobila dobre, ale to ukáže až čas :) Viac o návšteve mojej rodiny v inom článku.

Party, brunche a Česko-Slovenský večer

Február som začala s dievkami a párty v klube Lavo. Dominika mala narodeniny a tak sme išli trošku osláviť. Stretli sme sa všetky plus Poľka Karolína a čakali sme vyše hodiny na promotéra, aby sme sa mohli dostať dnu. Bavili sme sa do 4-tej a potom sme išli na vlaky. Prišla som domov o cca 7 am a hodila som šípku do postele.

V nedeľu som sa zobudila okolo 1pm a s Denou sme sa dohodli, že pôjdeme do našej obľúbenej kaviarne The Witches Brew. Majú tam super kávu a jedlo a atmosféra je tam úžasná. Potom sme išli do Dollar Tree a konečne som si kúpila tampóny na odličovanie za dolár, lebo tie sú tu mega drahé a potom som išla k Eleni sledovať Super Bowl. Skôr sme ho celý prekecali ako pozerali, lebo Eleni a Lais sa vrátili z Bahám a tak mi rozprávali zážitky.

Ďalšiu sobotu mi odpadla class v NYC. Denisina host rodina bola na dovolenke a tak sme sa s Dominikou a Hankou dohodli, že si urobíme u Deny Česko-Slovenský večer. Išli sme do Poľského obchodu a nakúpili sme veci na večer. U Deny sme si spravili zemiakový šalát, vypražili sme si kuracie rezne a mali sme ,,Vianoce´´. Milujem zemiakový šalát len od mojej starkej ale tento ho skoro prekonal. Bol neskutočný! Potom sme hrali jednu kartovú hru a dosť sme sa pri tom nasmiali. Večer sme pozreli film a išli sme spať. Baby odišli domov a ja som u Deny prespala ešte jednu noc. Celý deň sme nakupovali a potom mi Dena uvarila super cestoviny s krevetami. No mňam. :D

V pondelok večer som pracovala a tak som prišla domov okolo 1 pm. Deťom aj host rodičom som kúpila čokolády, ale ja som ,,nič nedostala´´. Toto sú momenty keď si poviem, že som tu fakt len ,,zamestannec´´. Samozrejme nepotrebujem dostávať dary ani nič, ale človeka poteší aspoň čokoláda a vedomie, že na mňa mysleli. Ale pravdu povediac som to ani nečakala a tak sa aj stalo :D no comment.

Bola u nás host dadova mama a stačila minúta a zas ma nasrala :D Spýtala sa ma či máme v Slovíníí sneh a tak hovorím, že ja som zo Slovenska a ona na mňa ,,hm..a nie je to jedno?´´. No mala som chuť jej povedať nech sa naučí zemepis.

Pracovala som od 18-tej lebo host rodičia išli na večeru. Dve hodiny som len sedela lebo boli doma a deti boli umrnčané a nedalo sa s nimi nič robiť. Mala som doma len dve najmenšie lebo 7 a 5 boli v New Jersey u starkej. Prišli od nej v stredu a boli do konca týždňa doma lebo mali prázdniny.

Ďalšiu sobotu som išla s Dianou, Eleni, Bernou, Mel, Francescou, Giselle a novou au pair Lenou v meste. Z Wall Street sme kráčali na The High Line a potom sme išli do Chelsey market. Nachodili sme sa dosť a Ja, Eleni, Francesca a Lena sme ostali dlhšie v City, ale s babami sme a dohodli, že pôjdeme hrať bowling u nás v Rockville Centre, čo sme potom, ale aj tak nešli a tak som prišla domov okolo 8pm. Keď som prišla, v kuchyni sme zas mali nejakú párty. Bolo tam asi 40 neznámych ľudí. Moja HM už mala dosť vína a tak keď som prišla prehlásila na celú kuchyňu, že ja som ich au pair a že ma milujú..haha ten vtip bol dobrý :D

V nedeľu som išla na brunch s Denou a Dominikou do Rockaway. Jedlo bolo super a neobmedzený počet mimóz tiež.

Poslednú sobotu v mesiaci som išla po škole do Park Slope k jednej rodine na návštevu, ale o tom v inom článku.

V nedeľu som išla s Denou pozrieť jej kamošku a dali sme si u nej brunch. Po brunchi sme trochu blúdili metrom a išli sme na Georgetown cupcake do Greenwich village a marec je za dverami.

Čo mi priniesol Január?

Keď som sa vrátila z dovolenky bola som v dobrej nálade a síce som sa do ,,roboty´´po tom super strávenom týždni netešila, ale povedala som si že nejak ten týždeň prežijem. To som ale nečakala taký hrozný týždeň!

V pondelok sa Rosie (1) povracala do postieľky. Myslela som, že len niečo zjedla a bol to dosť chaotický deň, pretože som musela malého odviezť do škôlky pričom som mu zabudla dať aj topánky takže chudák bol v škôlke bez topánok :D Musela som preňho ísť skôr, pretože HD mi písal, že sa malý pozvracal. No pekne to bude za týždeň. Deti mi moc nespali takže som si ani neoddýchla.

V utorok Phoenix (3) zvracal 7 x jak Niagárske vodopády. Prezliekala som ho asi 8 x. Prišiel mi pomôcť starký a každú pol hodinu som chodila za malým s miskou nech to hodí tam lebo drhnúť koberce sa mi fakt nechcelo.

V stredu boli malí obaja ok tak som si povedala, že trošku kľudný týždeň až kým mi nevolala HM, že Violet (5) zvracala v škole a tak som musela ísť pre ňu. Proste vírus. Už som len čakala kedy to zastihne mňa alebo Alexa (7). Bol to fakt hrozný týždeň a bola som totálne K.O. Našťastie sa tak nestalo a nejak som ten týždeň dobojovala.

V sobotu 9.1. som začala školu a strašne som sa tešíla, že vypadnem a spoznám nových ľudí. Ani som nevedela, že Diana (au pair z môjho clusteru) je somnou v triede a bola som veľmi rada, že som tam už niekoho poznala. ,,Škola´´ vyzerala super...obrovitánska budova a vstup len na kartičky takže si prídete veľmi dôležito :D Prvá hodina bola len taká obkecávacia, vypĺňali sme nejaké formuláre a rozoberali sme čo budeme preberať. Učiteľka bola svetová, strašne vtipna a veľa sme sa nasmiali. Po škole som išla domov, lebo Phoenix (3) mal oslavu narodenín. Stihla som sa osprchovať a už prišli hostia tak som išla dolu a snažila som sa zapojiť. Vždy sem prídu buď deti alebo starší ľudia a ja sa moc nemám s kým rozprávať a cítim sa odveci, ale vždy to zachraňujú aspoň starkí.

Moja škola BMCC

Podvečer som sa išla nachystať, pretože sme sa s mojimi dievkami (Domi, Šarka, Terka) chystali do Marguee na disku. Stretli sme sa a išli sme do Mc Donaldu sa pripraviť :D zas sme sa tam spolu neskutočne nasmiali až sme skoro plakali. Potom sme si išli kúpiť niečo na zahriatie a čakali sme na promotéra pred Marquee. Došiel taký malý prcek a prešmykol nás dnu zadarmo. V Marquee som bola prvýkrát, ale vyzeralo to tam super. Dobre hrali, plno ľudí a dokonca tam nejaký chlapec požiadal babu o ruku. S babami sme sa vybrali hľadať promotéra nech nám dá nejaké drinky. Našli sme ho až po hodine. Bavili sme sa tam a nejak nad ránom mi Dominika hovorí, že ide už domov tak ja že ok. potom mi napíš keď prídeš. Okolo 4tej sa to tam už začalo prerieďovať a tak sme išli s promotérom k nemu, ale ja som si zobrala taxík za 15 usd a išla som na Penn Station lebo som HM povedala, že budem spať doma a chcela som v nedeľu ísť do City a to by som nemohla ísť rovno z party vyžmýkaná do mesta tak som sa rozhodla, že pôjdem domov na vlak 6.15. Sadla som si v čakárni na Penn Station a nejak som zaspala a prespala som aj môj vlak takže som sa zobudila asi tak 6.39 a mala som 6 minút stihnúť ďalší vlak o 6.45h. Mala som fakt šťastie, že som to stihla a vo vlaku som zas zaspala :D Skoro som aj prespala Rockville Centre, ale na poslednú chvíľu som prešla cez dvere a potom vlak odfrčal :D. Zobrala som si domov taxík. Prišla som okolo 7.30 a modlila som sa nech nestretnem HP, lebo nemám rada také trapné rána. Odlíčila som sa a hodila som šípku do postele.

Ako dopadla Dominika? Tá si zobrala subway A čo je najhoršia trasa lebo ide dakde na Jamajku alebo ten smer. Tak vystúpila lebo potrebovala ísť na wc a keď sa spamätala tak bola nejaká stratená. Do toho začalo pršať. Mala 3 % baterky a tak hľadala kde by si mohla mobil nabiť. Do toho začalo pršať. Keď si ho nabila v jednom obchode, zavolala si uber a keď prišla domov zistila, že jej strhol až 45 usd takže bola strašne ďaleko ani nevie kde. Navyše ju ráno vymkli a tak musela čakať na HP kým jej otvoria. Doteraz si z nej robíme srandu, či má na kreditke dosť peňazí na uber, a aby sa nám nestrácala.

V nedeľu som bola s Eleni nakupovať.

Dúfala som v lepší týždeň po nedeli, ale opak bol pravdou. Phoenix a Rosie boli nachladnutí, tieklo im z nosa a nechceli mi moc spať takže ďalší hrozný týždeň s deťmi za mnou a už som si povedala, že ak aj ten tretí bude tak hrozný, že ma asi porazí.

Nastal ďalší víkend a zas ďalšia sobota v škole. V škole bolo fajn, ale učiteľka viac rozprávala a viac sme sa smiali ako sa niečo naučili. Po škole sme s Dianou chceli niekam ísť a tak som navrhla, že si môžme zobrať Ferry zadarmo na Staten Island a niekde sa ísť najesť. Dali sme si okružnú plavbu okolo Sochy slobody a naspäť. Strašne fúkalo a bola neskutočná zima, ale prežili sme to.

Potom sme sa chvíľu ešte túlali a išli sme domov. Večer som išla s babami von tu v Rockville Centre. Bolo nás tam asi sedem báb a dobre sme sa bavili. Potom sme sa neskôr presunuli do baru v ktorom sme nikdy neboli a na moje prekvapenie to bolo natrieskané a dostať sa na wc bolo nemožné. Došla som okolo 3tej ráno. Na ďalší deň v nedeľu som bola dohodnutá s mojim dievkami, že sa pôjdeme korčuľovať do Bryant Parku. Dominika mala meeting s jej agentúrou a jej au pairs a tak sme sa dohodli, že sa k nim pridáme. Zapožičali sme si korčule a išli sme na ľad. Terka nestíhala dojsť a tak sa na nás potom pozerala len z vonku. Myslela som, že som to zabudla a že spadnem asi 300x, ale fakt mi to išlo a strašne ma to bavilo. Nezabudla som sa korčuľovať :) Bolo tam veľa ľudí a bála som sa, že ma niekto prejde. Dali sme si okolo 10 koliečok a keďže bola strašná zima tak sme sa s babami išli zahriať na polievku do Whoole Foods. V živote som nevidela tak dlhú ranu na pokladňu ako tam. Dominika sa necítila dobre a tak išla skôr domov a ja, Terka a Šárka sme sa ešte túlali po obchodoch a potom sme išli domov.

Ďalšiu sobotu som mala ísť do školy, ale poslali mi email, že sa hodina ruší kvôli fujavici. Myslela som si, že Amíci zas preháňajú a bude to len trošku snehu ale keď som vstala v sobotu a uvidela tú kopu snehu tak som pochopila, že asi sa teda z domu nikde nepohnem. Zas nebolo to hrozné a myslím, že na SR sme mali oveľa viac snehu, ale tak budiž. Tak som celú sobotu bola v izbe a potom moja rodina išla sa najesť ku susedom o tri domy ďalej a tak som ostala doma sama. Po chvíli mi prišla sms od HM, že majú veľa jedla a že ak chcem môžem prísť. Potešilo ma to a tak som sa obliekla a vyrazila ku susedom. Brodila som sa tým snehom ako veľryba. Myslela som si, že som už videla všetko, ale asi nie až kým som nevidela moju HM tancovať u susedov. :D Ale bolo tam fajn a potom sme sa všetci pobrali domov.

Ďalší deň v nedeľu som sa išla s Eleni a jej host rodinou sánkovať kúsok od nás. Bola otrasná zima a po pol hodine som si necítila prsty, ale bola to sranda po rokoch sa spúšťať na boboch a lopári. Potom sme prišli k Eleni domov, urobila mi horúcu čokoládu a pozerali sme film Intern a skúšala som mexické sladkosti, ktoré jej poslali rodičia. Horšie som asi nejedla :D Všetko bolo korenisté a štipľavé a ja neznášam štipľavé veci, ale aspoň som to vyskúšala.

Posledný víkend v januári išla Eleni na cruise a tak som sa tu cítila celkom stratená bez nej. V škole sme mali navrhnúť nejakú budovu a celkom sme s Dianou mali úspech. Po škole sme sa zakecali s jednou našou spolužiačkou z Turecka a išli sme spolu do City do American Museum of Natural History čo však bola veľká chyba ísť s ňou lebo sme na ňu vkuse museli čakať a párkrát sa nám aj stratila. Ja som už v tomto múzeu bola a nenadchlo ma, ale prebehla som ho len tak rýchlo tak som ho chcela vidieť ešte raz lebo tam vystavovali nový nájdený druh dinosaura. S Dianou sme sa už začali nudiť a tak bol čas ísť sa najesť. Cejlo (Turkyňa) mala veľmi slabú angličtinu a tak sme s Dianou museli všetko opakovať niekoľko krát a bolo ťažké jej rozumieť. Boli sme z nej strašne unavené a úplne nám vysala energiu :D Išli sme sa s ňou ešte najesť a potom sme sa už museli oddeliť lebo sme z nej boli unavené ako po turistike. V RVC som dala s Denou ešte kávu a zaviezla ma domov.

V nedeľu som sa doma nudila a tak som išla s jedným kamarátom do Queens na pivo do jednej českej reštiky a domov.

Toť môj január, o ktorom som konečne napísala.

6 mesiacov v US

Dnes (13.1.2016) je to presne 6 mesiacov odkedy som vkročila na americkú pôdu. Ten čas tak strašne letí, že neviem pochopiť ako som tu mohla stráviť už toľko dní keď mi to pripadá ako keby som tu len mesiac. Dnes trochu rekapitulujem v hlave ten môj polrok a môžem povedať, že neľutujem ani sekundu kedy som sa sem rozhodla odísť. Ľutovala by som keby viem o čo prídem, lebo ako znie jeden citát: ,, na konci budeme ľutovať len šancu, ktorú sme nevyužili.´´Po dlhšom čase som šťastná a spokojná. Aj keď nie každý deň svieti slnko a sú dni kedy padnem na hubu a dám si aspoň hodinový nap lebo už nevládzem a po celom dni si mám chuť dať slučku, ale táto ,,robota´´ mi nepríde tá najhoršia. Asi preto, že som makala v US cez letá viacej a skôr ma to fyzicky vymáhalo. Som zvyknutá doslova drieť. Táto au pair práca je skôr o psychickej stránke a tak aj keď cez deň sa fyzicky nenamáham, psychika si to odnesie, lebo deti plačú, deti sú choré, deti ma nahnevajú, skúšajú, ale viem, že ma aj ľúbia.

Tento môj polrok bol jeden z tých naj čo som kedy zažila. Samozrejme aj keď som bola ešte na Work & travel som prežívala najlepšie chvíle, ale toto je moja nová a iná kapitola života. Za ten polrok som spoznala neskutočné množstvo ľudí od Kolumbie až po Japonsko a títo ľudia mi ukázali ako sa žije v iných krajinách a vďaka mne zas vedia, že existuje na mape malá krajina s menom Slovensko. A snažím sa ju reprezentovať čo najlepšie, aby si raz tí ľudia povedali...aha zo Slovenska mám kamarátku, je to super človek. :D

- To, že denne komunikujem v angličtine a stretávam sa prevažne len s anglicky hovoriacimi ľuďmi ma urobilo sebavedomejšou v konverzácií. Nie je to stále dobré. Pretože čo si budeme hovoriť, ale každý deň je prevažne o konverzácii s deťmi a stále o tom istom. S gramatikou som sa moc neposunula lebo nemám ani čas študovať kedy mám použiť ten a kedy iný čas, ale viem sa dohovoriť a ľudia mi rozumejú a už sa nezamýšľam ako to povedať. Proste to poviem a je jedno či je to gramaticky správne, ale ľudia ma chápu.

- Za tých 6 mesiacov som prekročila 12 štátov a nemám dosť. V niektorých som bola už druhýkrát, ale každé miesto na vás môže pôsobiť úplne inak, pretože dôležité s kým ste na tom mieste. Aj keď som už precestovala toho dosť stále je na tej mape toľko mojich nesplnených snov, že to nemám ani kedy stihnúť, ale ak sa mi podarí aspoň niečo z toho splniť budem veľmi rada.

- Za tento polrok som sa dosť zmenila. K lepšiemu. Snažím sa byť dospelejšou a nechovať sa ako decko. Stávam sa samostatnejšou a nespoliehať sa na druhých a rozumnejšou a tým, že poznávam nové kultúry ma robí viac open minded. Snažím sa dozvedieť čo najviac, pretože ma to zaujíma. A od koho sa dozviete najviac ak nie od kompetentných.

- samozrejme, že mi je smutno za rodinou a za kamarátmi, ale som prekvapená, že to tak zvládam a ani neviem či som za ten čas plakala za rodinou (ak nerátam určité smutné okolnosti, ktoré sa stali). Som zvyknutá byť preč z domu aj keď vždy to bolo najviac na 4 mesiace. Najviac mi bolo asi ťažko na Vianoce. Neplakala som, ale strašne som si priala kúpiť letenku na týždeň domov, prepchávať sa slovenským sviatočným jedlom, pozerať rozprávky a stolovať s mojou rodinou ako každý rok. Bolo divné tráviť Vianoce s ,,cudzími´´ ľuďmi, jesť cestoviny ako sviatočné jedlo a tváriť sa, že ste v pohode a že vám domáce zvyky nechýbajú a americké vám prídu divné.

Či sa chystám predĺžiť? Áno zvažujem to už nejaký ten mesiac. Uvedomujem si, že som už ,,stará´´ ale zas chcem chytiť šancu vytrieskať z tohto čo najviac lebo žiť dva roky v usa a byť šťastná je viac ako sedieť doma na prdeli. Áno viem, že raz domov pôjdem a že raz si robotu budem hľadať, ale ak som tu šťastná prečo neostať ešte chvíľu a nevyužiť všetko čo sa mi ponúka. Je mi tu naozaj dobre a som obklopená ľudmi ktorí ma robia šťastnou. Včera som to oznámila mamine a ďakujem za to, akú mamu mám. Ona ma pozná a vedela, že budem nad tým rozmýšľať. Jedine čo ma najvic mrzí, že neuvidím moju neter a malinkého, ktorý sa narodí v máji. Všetko má svoje pre a proti a ja budem musieť obetovať to, že neuvidím rodinu a nového člena. Som z toho nešťastná a smutná, ale viem, že ak by som to neskúsila, ľutovala by som, že som zahodila túto možnosť. Každopádne ešte mám nejaký ten čas do predĺženia a tak uvidime čo sa stane.

Ak váhate či sa dať na au pair tak za mňa jedno veľké ÁNO. Urobte čo cítite, ale toto je jedna veľká šanca zmeniť svoj život a zažiť niečo čo sa neponúkne každému. Good luck

V 5-tici (6-tici) po opici aneb Road trip Cali a Vegas

V noci pred dovolenkou som nemohla zaspať. Vstala som o 5.30 dala sa dokopy, zobrala svoje tašky a vyrazila som na vlak smer NYC. Na Port of Authority som sa stretla s Dominikou. Ona išla autobusom do D.C. odkiaľ jej letelo lietadlo a ja smer Baltimore. Dali sme si ráno kávu v Starsbuck a išli sme hľadať stanovisko našich autobusov. Na informáciach sme sa spýtali, odkiaľ naše autobusy odchádzajú a odpoveď bola štýlom: ,,zabočte doprava, potom doľava a hore schodmi a bla bla bla.´´ Port of Authority je veľká ako svet. S Dominikou sme sa oddelili ani neviem prečo. Ja som išla dolu po schodoch a ona rovno. Myslela som si, že autobus odchádza z nástupišťa, ktoré mi na informáciach povedali, ale tam nestál nikto a tak som sa spýtala kde mám ísť tak mi jeden autobusár povedal, že to musím ísť hore a potom doľava a bla bla bla tak som utekala celú cestu. Mala som 5 minút do odchodu autobusu. V duchu som sa modlila, aby som to stihla. Došla som do priestorov kde boli pristavené autobusy do DC a tak som sa zas spýtala a oni mi zas povedali, že to musím ísť na číslo XY a začula som kričať chlapa: Cestujúci do Baltimore? Bežala som k nemu vytasila naňho vytlačený lístok a nevedela som ani prehovoriť slovo čo som tak bežala celú cestu. Poslal ma do autobusu sadla som si a pohli sme sa. Toto bolo LTT!!!. Asi polhodinu som sa vydychovala a aklimatizovala v autobuse. Sedadlá boli plné takže som mala šťastie, že som našla ešte jedno pre seba. Autobus plný černochov :D však ideme do Baltimore nie?

Prišla som do MD a tam ma vyzdvIhla Martina. Išli sme k nej domov. Zoznámila som sa s jej host kids, host matkou a babkou. Prebaľovali sme veci do kufrA, rozprávali sa a už bol čas ísť. Jej HM sa ponúkla, že nás odvezie na letisko. Náš spoločný kufor vážil cez 4 kg a tak sme ešte vyťahovali niektoré veci, aby sme nemuseli platiť. Naša trasa bol Baltimore - Chicago - Minesota a Las Vegas. V Minesote nás už dokonca prekvapil sneh. Let bol fajn a aj keď bol dlhý dalo sa to prežiť. Keď sme prileteli, pri kufroch sme sa stretli s Dominikou a Šárkou (ČR) a zavolali sme si uber. Bolo niečo po polnoci. Vyšli sme z letiska von a tam strašná zima. Bola som v šoku lebo nikdy by som nečakala, že bude vo Vegas taká zima. Uberista nám vkuse písal, že nás nevie nájsť a blúdil ako keby prvýkrát šoféroval a tak sme si museli zavolať iný uber.

Vyhodil nás pri hoteli, zahlásili sme sa na izbu, dali sme si kávu a išli sme do izby dať sprchu. Baby išli kúpiť pivá na večer a okolo 3-tej sme zaľahli a spali sme. Ráno sme mali raňajky na hoteli a bolo super sa najesť pred cestou. Po raňajkách sme si zavolali uber a ten nás doviezol na letisko kde sme si prenajali auto. Keď sme všetko okolo auta vybavili išli sme vyzdvihnúť Terku (ČR) k Adel (au pair vo Vegas). Adel býva v luxusnej bránou stráženej štvrti a tak sme len otvárali ústa a hovorili, že budeme zvoniť či niekto nepotrebuje au pair.:D Adel nás nabalila vianočnými koláčmi a išli sme sa o ne potrhať. Ja som vzadu tíško vyžierala, ale prišli mi na to. :D

Prvá zastávka bola Hoover Dam medzi štátmi Nevada a Arizona. Ja už som tu bola pred tromi rokmi so slov. kamarátmi. Rýchlo sme popozerali priehradu vyfotili sa a išli sme smer Grand Canyon West.

Po ceste sme míňali Zombieland rozumej miesto kde bol obchod (všetko za dolar) cesta, prach, další obchod a domy boli od seba na kilometre takže susedia sa tam asi veľmi nepoznajú. Bol to proste iný svet. Ja už som to raz videla a zažila keď som tam bola pred tromi rokmi a dokonca som videla pravých pôvodných obyvateľov Arizony (tuším to boli nejakí Indiáni). V tomto Zombielande sme si s babami išli kúpiť nejaké sladkosti na vyjedanie v aute a potom sme ešte išli do druhého obchodu oproti. Chceli sme si tam kúpiť aspoň piva na lepšiu náladu (aj keď aj dovtedy sme ju mali super). V obchode strašne divní ľudia (Zombie) no nasmiali sme sa tam zas raz. Vidno tam tú chudobu a že tí ľudia žijú úplne inak ako ľudia v mestách. Navyše aj ich výzor, oblečenie ako z iného sveta. Nakúpili sme pivá a vyrazili sme smer Grand Canyon. Na West strane som ešte nebola, len na East a tiež Dominika a tak sme sa zhodli, že nedáme 50 usd za to isté čo sme už videli. Baby keďže tam ešte neboli išli na bus trip pôvodne na hodinu a pol a tak sme s Domi išli do reštiky dať si nejaké jedlo. Keď sme sa najedli išli sme si sadnúť do auta a mysleli si, že baby prídu každú chvíľu. Z chvíle sa stali tri hodiny. Baby prišli po 18 a tak sme mali najvyšší čas vyraziť smerom do San Diega, lebo cesta trvala 6 hodín podľa google maps...no nám trvala cca. 8 hodín.

Keď sme sa dostali do Vegas odbočili sme na nejakú poľnú cestu a bolo to dosť creepy. Lepilo nám a hlavne za nami išlo auto a chceli sme ho niekoľko krát pustiť pred nás, ale on nešiel. Asi sa tiež bál ísť prvý, ale prežili sme to . V šoférovaní sme sa vystriedali všetky. Najviac, ale šoférovala Domi a Terka. Bolo to únavné lebo sme išli po diaľnici a nikde nič. Celých 6 hodín ani stopa po benzinke alebo niečom kde sú ľudia. Len autá, autá a autá. Našli sme až jednu a pri nej bol hotel. Boli sme už tak strašne unavené, že sme rozmýšľali, že si zaplatíme noc tam a ráno budeme pokračovať smer SD, ale stratili by sme veľa času a tak sme sa v aute chvíľu dávali dokopy, pretože sme už skoro všetky spali a už sme nevládali šoférovať ani jedna. Bola strašná tma a naozaj som myslela, že niektorá z nás dostane mikrospánok za volantom. Cesta bola nekonečná. Po dvoch hodinách sme zas našli benzinku a tam sme sa prebrali k životu a začali sme sa smiať. Vlastne celý náš týždenný roadtrip sme sa nasmiali tak ako už dávno nie. Proste sme si totálne sadli ako sa hovorí jak ,,riť na šerbeľ´´ a ani jedna z nás sme nečakali, že budeme mať spolu toľko srandy. Vôbec sme sa nehádali a vždy sme sa vedeli dohodnúť alebo prispôsobiť. Dokonca som začala zapisovať od Grand Canyonu hlášky a vzišla z toho jedna A4 a tie hlody stoja fakt za to.

Do San Diega sme konečne prišli cca okolo 2hej ráno. Išli sme sa ohlásiť na recepciu, ubytovali sme sa a išli sme si dať sprchu. Prvej z nás sa nedalo spustiť vodu a tak sme si mysleli, že nám netečie. Išli sme teda povedať na recepciu a došiel veľký černoch. Otočil kohútikom a voda sa spustila :D hmmm ženy. :)))

Dali sme si sprchu a išli sme spať. Ráno sme sa zobudili, dali sme si raňajky. prichystali a išli sme na Mision beach. Prvá zastávka boli niečo ako potravino-stánok. Kúpili sme si víno a kelímky a dali si každá za pohár o 10-tej ráno. Češky a Slovenky sa nezaprú. Dominiku napadlo, požičať si bicykle a bola to najlepšia idea ever. Za 10 usd na deň sme si požičali beach bike (také tie oldschool, kde brzdíte pedálmi) a prešli sme 22 km. Bol to super výlet a videli sme viac ako z auta. Počasie nám prialo a bolo krásne slnečno len na mikinu. Ako sme vracali bike spustil sa lejak takže to bolo úplne parádne načasované. Išli sme sa najesť a potom sme sa stretli v aute. Rozmýšľali sme čo ideme robiť keď prší. Rozhodli sme sa ísť pozrieť nejaký memoriál. Keď sme prišli na vrch bolo to zavreté a tak sme len na chvíľu vystúpili z auta pozrieť pamätníky vojakov (vyzeralo to presne ako v DC). Medzitým v aute sme sa dohadovali na večer s jedným couchsurferom. Chceli sme ísť do nejakého baru. Volal nám keď sme boli pri tom cintoríne a rozhovor bol takíto:

Martina: Ahoj sme v parku

ON: v ktorom parku? myslíš Park avenue?

Martina: nie sme na cintorín.

Vyznelo to divne. No po tomto som tak vybuchla v smiech, že som musela vystúpiť z auta lebo som sa nevedela od smiechu nadýchnuť. Keď sme sa chceli dostať do hotela trochu sme s našim gps blúdili a tak miesto hotela nás to zaviedlo do Zoo :D. Lialo ako z krhli, ale deň nám to nepokazilo.

Večer sme sa dali ready, popili vinko a nejaké pivá, zavolali sme si uber a išli sme k nim. Privítali nás dvaja chalani. Uvítali nás cinnamon shotom a rozprávali sme sa. Potom sme išli do nejakého baru v San Diegu. Na pivo sme s Dominikou čakali hádam aj 30 minút a tak nám strašne pekní barman dal drink zadara. Okolo 1 sme išli na hotel, keďže sme chceli vstávať skoro ráno lebo sme chceli stihnúť veľa miest. Ráno sme vstali, naraňajkovali sme a a vyrazili sme. Hneď ráno sme išli pozrieť Balboa park. Je tam botanická záhrada a je to veľmi pekné miesto. Potom sme išli do prístavu a ja som strašne chcela vidieť tú známu sochu Unconditional surrender. Je to socha námorníka a zdravotnej sestry bozkávajúcich sa pri prístave. Urobili sme fotky, kúpili magnetky a nasadli do auta lebo tam bol veľký problém zaparkovať. Ďalšia zastávka bola La Jolla. To bol raj. Prekrásne miesto! išli sme okolo pláže a tiež tam bolo milión aut. Zaparkovali sme s výstražnými a išli sme sa odfotiť s tuleňmi...no tie moc z toho neboli nadšené. Z La Jolly sme sa zastavili na Moonlight beach. Ďalšie miesto ako v nebi. Kúpili sme si vo Whoole foods obed, sadli sme si na skalu a mali sme krásny výhľad na more a surferov. Bol to najkrajší ,,lunch time´´ v mojom živote s úžasným výhľadom. Potom sme sa zastavili ešte v Laguna beach (odtiaľ som mala skoro match) a trochu som v hlave premýšľala aké by tam bolo žiť, pretože je to prenádherné miesto. Zostali sme tam na západ slnka a nakoniec sme šoférovali do L.A.

Do L.A sme prišli okolo 20.h a išli sme do jedného uderground baru, kde spievala nejaká skupina. Bol to taký typický hipsterský bar. Dali sme si každá po dva drinky a išli sme na izbu vyspevujúc Pretty woman. Ráno sme išli pozrieť The Walk of fame, nápis Hollywood a Santa Monicu. V Santa Monice bol pokazený automat na parkovacie lístky a tak sme to riskli a nechali auto len tak. Na pláži sme pobudli celkom hodnú chvíľu a keď sme sa vracali videli sme pri našom aute zapnuté majáky. Mysleli sme si, že je s nami koniec :D

Chvalabohu prišla odťahovka po iné (susedné) auto ale keby zostaneme na pláži dlhšie naše by tiež neminula. Naskočili sme do auta pred policajtom ako nič v rýchlosti blesku a ,,utekali´´ preč. Boli sme šťastné, že sme ušetrili niekoľko stovák. :D Okolo 1 v noci sme sa dostali do garáže a išli sme vrátiť auto. Ja Terka a Martina sme ostali v aute a Domi šla vybaviť veci potrebné na vrátenie auta, pretože tí mulovia čo pracovali dolu nevedeli absolútne nič. Auto išlo a tak sa stalo, že sa nám vybila baterka. Hm je to možné? Je! Povedali nám, že sme auto nemuseli vrátiť do určitej hodiny a že ho môžme vrátiť zajtra, ale aj tak nám chcípla baterka kvôli tým mulom pracujúcim v garáži a tak sme tam auto nechali. A tak sa Domi zas vrátila hore a prišla dolu ešte nasratejšia ako predtým. Tak sme si s babami povedali, že zoberieme shuttle bus a uber a pôjdeme do hotela lebo sme boli strašne unavené. Keď sme sa konečne dostali do hotela ako správne turistky v Las Vegas sme išli hodiť pár dolárov do automatov v hoteli a popiť zopár drinkov.

Ráno sme vstali, dali sa dokopy a vyrazili do ulíc Las Vegas. Urobili sme si prechádzku celou promenádov, mali sme super náladu a už od rána sme sa nevedeli dočkať večera. Bolo nám spolu super. Okolo 11. sme narazili na jeden bar s nápisom Beer pong a tak sme to nemohli obísť. S Domi sme si kúpili jednu hru a hrali sme. Samozrejme som prehrala, ale aj tak sme obe stiahli všetkých 10 pohárikov piva :D V Stratospehere sme si dali každá jelly shot a okolo 17 sme sa dostali na hotel a išli sme sa dať dokopy. Medzitým prišla Adel, tak sme sa namaľovali, obliekli jak sme najlepšie vedeli a vyraziili do Bellagia (Hyde baru). Áno do Bellagia jedného z najluxusnejších hotelov v Las Vegas. Za to sme do smrti vďačné našej Adel, že nám urobila nezabudnuteľný Silvester. Ja som Silvester vždy neznášala lebo všetci z toho robili big deal a žiadny okrem jedného Silvestra mi nevyšiel. Toto bola party roka a môj najlepší Silvester aký som si mohla priať. Drinky sme mali zadarmo, vstup zadarmo takže za celý večer sme minuli asi tak 12 usd za uber :D no nemiluj párty v USA. Bolo to divoké, ale zas vo všetkej počestnosti :D Adel nám liala vodku do ust a niektoré naše foto by sa kľudne dali použiť na záverečné titulky filmu Hangover 4. Pred 5 tou sme sa pobrali do hotela. Ráno sme si dali raňajky v Denny´s. Tam sme zas boli najhlučnejší stôl zo všetkých a zas sme sa nasmiali ako kone. Keďže Dominika a Šarka v noci leteli, išli s nami do iného hotela , ktorý sme si s Martinou bookli, nechali sme si tam kufre a išli sme sa prejsť k nápisu Las Vegas. Pofotili sme sa, išli sme dokúpiť ešte pár suvenírov, pozreli sme si fontánu Bellagio. Baby išli na letisko a ja, Terka, Adel a Martina sme išli do MGM hotela do Hakkasan klubu. Klub bol veľký asi ako jedno shopping centrum a vystupoval tam Lil. Jon. Bola tam hlava na hlave a stačí len lusknúť a máte pri sebe 20 chlapov :D No po väčšinou len Indov, Arabov a takéto zmesky. Ráno sme vypratali izbu, a išli sme sa túlať do mesta s kuframi, keďže sme si ich nemali kde nechať. Samozrejme sme to zaparkovali v hoteli New York New York pri automatoch. Ja som vložila 10 usd a vyhrala som 22 usd ale tie som potom aj prehrala v domnení, že ak teda vložím 10 zas vyhrám. No omyl. Podvečer prišla Adel a chvíľu sme s ňou ešte pochodili nejaké miesta a potom sme išli na letisko. Nadránom sme prišli do Baltimore a ja som ešte tri hodiny musela čakať na bus do NY. Domov som sa dostala o 18. tej a Phoenix akurát oslavoval 3 roky. Dala som si večeru s rodinou, pozrela ako malý sfukuje sviečky a odpratala sa do izby lebo som bola totálne mŕtva.

Toto bol jeden z mojich najlepších roadtripov aké som kedy podnikla a získala som aj nové kamošky. Každá máme iný svet, ale neskutočne sa dopĺňame a nonstop ako si dokážu cudzí ľudia sadnúť tak ako sme si ,,sadli´´ my za 7 dni. Už teraz plánujeme nejaký ten výlet s mojími ,,houpacími koňmi´´. Tento výlet bol TOP!

Ďakujem dievky bolo mi cťou :*

Prvé Vianoce v USA

V štvrtok (24.12) som išla s 5 ročnou na nechty. HM mi dala na narodeniny kupón na manikúru a pedikúru a tak mi dali voľno od 9-tej a že mám zobrať aj malú. Zaparkovala som jak kripel a ešte som aj trochu narazila predok auta, ale bez škrabanca :D no krvi by sa mi nedorezal keď som trošku nadskočila nad chodník. Prišli sme do nechtového štúdia a tam sa na nás vychŕlili Čínanky nech si vyberieme najprv lak. Malá si hneď vybrala a mňa usadili a začala mi robiť nechty. Dorozumieť sa s ňou a vysvetliť čo chcem bolo nad moje sily. Nechápala ako to chcem. Chcela som červený lak a ešte taký trblietkavý a na dva nechty som chcela snehovú vločku a candy can a na druhú to isté no, ale keď začala robiť dve snehové vločky na jednej ruke tak som jej povedala, nech mi aspoň urobí na druhú candy can. Potom začali robiť aj nechty 5 ročnej a keď som skončila ona išla ešte na pedikúru. Napadlo ma, že zavolám rodine lebo akurát o takom čase večerali. Tak som skypovala s maminou, sestrou, neterou, švagrom a so starkou a tiekli mi sliny pri predstave na slovenské vianočné jedlo. Po chvíli ma jedna aziatka ohriakla, aby som tam netelefonovala, že ruším zákazníčky pričom som sa snažila volať fakt potichu a tak som musela zvesiť čo ma dosť mrzelo, ale aspoň na chvíľu som ich videla. Prišli sme domov po hodine a pol a HD už nervózny kde sme ako keby to bola moja vina, že malá si tam dobre že nedala aj wellnes. Musel vybaviť nejaké veci a keď sme prišli on odišiel tak som ešte chvíľu volala domov, ale deti boli tak hlučné, že som nič nepočula tak sme sa chytro rozlúčili. Zhora som bola zobrať darčeky pre deti a položila som ich k Vianočnému stromčeku.

Keď HD došiel domov dala som sa ready, nasadli sme do auta a išli sme po HM do NYC. Robí vo veľkej nemocnici, ktorá ani nevyzerá ako nemocnica, ale je to krásna budova. Ja som sedela medzi deťmi vzadu a keďže obaja majú autosedačky bola som tam vcucnutá a sedela som na pol zadku. Vyzdvihli sme ju a išli sme do New Jersey k HD rodičom. Bola som u nich prvýkrát. Keď sme prišli deti začali otvárať darčeky a mne dali tiež čo som nečakala. Dali mi šál a tak mi bolo trápne, že som im nič nekúpila, ale nebývam s nimi často a už dosť peňazí som pomíňala pre 6-tich členov rodiny a plus HM rodičov. Postupne prichádzali rodinný členovia a bolo nás tam asi 40. Na večeru sme ako inak mali pastu, kura a koláče. Nášmu slovenskému jedlu sa naozaj nič nevyrovná a jesť cestoviny na Vianoce to by sa mi pred rokom ani neprisnilo. Sedela som na sedačke prevažne celý čas, pozorovala ľudí a rozprávala sa s jednou pani. Toľko darčekov som hádam v živote nevidela a už teraz nemáme kde dávať hračky pre deti. Bol to čistý blázinec. Okolo 19 sme išli domov. Deti v aute zaspali a ja som sa išla baliť na dovolenku.

Ráno ma deti prišli zobudiť s krikom, že sú Vianoce a že ideme všetci dolu. Zišli sme dolu a tam neskutočné množstvo darčekov. Tak prv začali otvárať deti svoje darčeky a nevedela som sa dočkať kedy otvoria tie odo mňa. Bolo to ako keby prišlo tornado a otvorilo všetky darčeky a baliaci papier lietal sem a tam. 3 ročný rozbalil moje auto a papuče tak chvíľu sa s tým hral a potom sa vrhol na ďalšie darčeky. 7 ročný poďakoval za rukavicu a 5 ročná odbaľovala môj darček ako predposledný z toho jej množstva a len vykríkla. Are you serious? are you kidding me? I wanteeeed....strašne sa jej páčila moja taška a hneď ju išla aj vyfarbovať čo ma potešilo lebo viem, že som jej urobila radosť a zároveň neminula peniaze na niečo čo len položí do šúflíka. Doteraz má tašku zavesenu pri posteli :) Potom si HP odbalili môj obraz ktorý som robila s fotkami deti a môj poukaz. Ja som si tiež odbalila svoje darčeky. Jeden bol od HP a druhý akože od deti. Dali mi šál, čiapku a rukavice CK a také tričko, ale hm neodhadla trochu môj štýl a veľkosť a tiež parfém, ktorý ale totálne neodhadla a nie je pre môj vek ale vek +70. Nechcem vyznieť nevďačne. Ani som nerátala, že niečo dostanem a o to viac ma potešilo, že mi niečo dali, ale posledné roky mi aj doma dali peniaze nech si sama vyberiem lebo sama viem aké je to ťažké vyberať darčeky. A parfém musí osobe sedieť. Každopádne som mala radosť, že sa páčili moje darčeky.

Nakoniec sme išli všetci von lebo Phoenix (3) si prial dostať auto a stále bol nesvoj keďže nikde nevidel to svoje vytúžené pod stromčekom. Všetci sme sa vybrali bosí ku garáži. Podotýkam bolo okolo 8.h ráno a na ceste mráz, ale nemali sme čas sa obúvať. Phoenix nasledoval šnúrku, ktorá išla do garáže a išli sme s ním všetci. HD otvoril garáž a skoro som odpadla. Veľké porsche do, ktorého si môže sadnúť a voziť sa plus realne rádio, čiže také ako hrá kdekoľvek takže už mal nastavenú aj tú naj stanicu 103,2 (tuším). Phoenix a Violet si sadli do auta a cestou z garáže skoro nabúrali reálne autá :D Potom Phoenix zakýval a to sme sa už s HM pučili smiechom. Všetci sme stáli na ceste, HM robila video a deti sa vozili na aute. Čo je najviac pekne nezávidia si! Nikdy som nevidela, že by plakali pre niečo čo má ten druhý. Mohli sa kľudne oduť, že malý dostal tak veľký darček a oni nie, ale oni namiesto toho s ním išli na cestu a hrali sa všetci spolu a to je v dnešnej dobe veľmi pekné.

Po tejto seanse mi HM poďakovala a ja zas im a že som sa veľmi trafila do darčekov. Dali sme si spoločne raňajky ako palacinky a praženicu so slaninou a o 11. sme išli do kostola. Nie som veriaca, ale chcela som ísť a tieto us kostoly ma fascinujú tou krásnou architektúrou. Kostol bol plný a bohoslužba trvala hádam aj 45 min., ale páčilo sa mi to. 5 ročná si zobrala moju tašku a nosila ju celý deň. Po kostole sme išli k HM rodičom a tam zas prišlo okolo 35 ľudí, ale túto grupu poznám a som s nimi dosť často tak to bolo v pohode.

Deti sa zas vrhli na darčeky a zas to tam vyzeralo ako keby sa tam prehnalo tornado. HP rodičia mi dali náušnice čo som tiež nečakala, že mi niečo dajú lebo však nemusia, ale bolo to od nich pekné. Pozerali sme tv, rozprávali sa a potom sme všetci spolu večerali. Mali sme rebierka, zas pastu a nejaké koláče. Okolo 21. sme zdvihli kotvy a išli sme domov ale bez dvoch najstarších lebo tí ostali spať u starkých.

Keďže prišli domov išla som si ešte dobaliť nejaké veci na dovolenku a HM mi ponúkla jej tašku nech ju skúsim no nakoniec som si ju aj tak nezobrala a tiež nech si zoberiem nejaké jej veci ak chcem, ale to som nechcela riskovať lebo ja som gebroš a vylievam takže som si zobrala jedno tričko (to som tiež nepoužila). Potom ma objala, povedala nech si dávam pozor, nech sa zabavím a že im budem chýbať. Vraj si robím super robotu a majú ma radi a že som s deckami skvela. To ma potešilo viac ako darčeky, ktoré som od nich dostala. Nečakala som, že mi to povie. Pobrala som sa do svojej izby a hajde do postele vyspať sa pred dovolenkou.

Lebo čoooo? Vegaaaaaaas I m ready!!!

Predvianočný zhon, nakupovanie darčekov a výlet s rodinou do NYC

S Bernou (Poľsko), Eleni (Mexico) a Dianou (Kolombia) sme sa v sobotu vybrali nakupovať darčeky do wallmartu a do shopping mallu. Berna zobrala auto a vyrazili sme. Vo Wallmarte som kúpila pár Vianočných darčekov (pre 5 ročnú - tašku, ktorú si môže sama vymaľovať a balzamy na pery, pre 3 ročného - auto a papuče a 7 ročnému som už pár týždňov dozadu kúpila v meste rukavicu na baseball Yankees) a stále mi chýbal darček pre baby. Potom sme zašli ešte do iného obchodu a tam som kúpila bonbonieru pre HM rodičov a knihu The Danish girl. Videla som trailer a chcem ten film vidieť. Síce nemám čas ani kedy prečítať knihy z knižnice, ale tú knihu som musela mať.

Eleni musela od 15.pracovať a tak sme vyrazili domov. Prišla som domov, dala sprchu a večer som extra babysittingovala. HP išli na párty k susedom na našom bloku. Odišli okolo 20.30. Deti som postupne ukladala až som mala konečne ticho, kľud a mohla som si vyložiť nohy. Vlastne ešte pred tým som si urobila quacamole (na prvýkrát to bolo top!), zobrala som si nachos a pustila tv. A čo nedávali v tv? Môj najobľúbenejší film - klasika Pretty Woman. Guacamole + Pretty Woman + spiace deti = pohodička.

Potom som si pozrela ešte zopár častí priateľov a okolo 01. am som sa vybrala do mojej izby. HM mi písala, že môžem ísť kľudne spať len nech si zoberiem kameru so sebou. HP prišli okolo druhej a ja som bola ešte hore lebo sa mi nechcelo spať. Prehodila som pár viet o večeri s HM a spýtala sa ma či s nimi nechcem ísť v nedeľu do NYC pozrieť Vianočný stromček tak som povedala, že možno áno.

Ráno ma prišla zobudiť 5 ročná či s nimi idem a tak som vystrelila z postele, dala sa rýchlo dokopy lebo všetci už boli skoro hotoví a išli sme všetci na vlak. Parkovali sme asi 3 minúty pred príchodom vlaku takže zas na poslednú chvíľu. Vo vlaku to bolo zas jak v zoo a HM len prevracala oči a asi sa v duchu modlila nech už vystúpime :D V NYC sme najprv išli pozrieť Macy´s výklad. Tak sme tam pobudli trochu času a pomaly sme išli do Bryant parku kde HM vyberala pre nejakú kamarátku vianočnú ozdobu tak tam sme zas boli asi 45 minút. Vkuse som deti hľadala alebo hovorila im nech sa ma držia (nepracovala som, ale držala som ich za ruky a myslím, že som HP dosť pomohla lebo som videla na nich, že majú čo robiť s nimi. Potom sme išli pozrieť stromček k Rockeffeler center. Ako sme išli po ulici HD sa s 5 ročnou vrátili a tak sme s HM pozerali čo robia. Malá sa zastavila pri plačúcej bezdomovkyni a dala jej svoje lízatko, aby viac neplakala. Úplne ma tým dostala. Keď sme prišli k stromčeku urobili sme si pár foto a ja som sa od nich oddelila lebo som išla do Brooklynu.

V pondelok som zaviezla 3 ročného do škôlky a s malou som išla vybaviť veci.Keď som ho išla vybrať z autosedačky zistila som, že som mu zabudla dať topánky tak chudák malý bol len v ponožkách :D Išla som do CVS, lebo som chcela vytlačiť babysitting kupón, ktorý som chcela dať HP na Vianoce. Posadila som malú do kočíka a išla som vybavovať. Mala som zo sebou disk, ale nechcelo mi načítať obrázok a tak som tam strávila 30 minút a nič som nevybavila. Potom som išla s malou na poštu lebo som domov posielala balík s nejakými vecami a tam som zas zabila kopec času takže som už nestihla jej ísť kúpiť darček na poslednú chvíľu. Musela som ísť pre malého do škôlky. Meškala som a tak chudák ostal už v škôlke ako posledný. Zobrala som malú do jednej ruky lebo som nemala čas ešte vyberať a rozkladať kočík a malého do druhej ruky a myslela som, že umriem. Išla som k autu s nimi už z posledných síl. Zapotila som sa ako kôň. Robila som do 19. takže som už nemohla ísť ani nič vybaviť.

V utorok zas busy day a HD bol doma takže 3 ročný bol zas urevaný celý deň a blázinec. Eleni mi písala, že ak chcem môže mi môj babysitting coupon vytlačiť v meste a nech si len prídem v stredu poň. Eleni ma fakt zachránila lebo bez nej by som to nemala kde vytlačiť v tak dobrej kvalite. Na Vianoce som jej dala malú drobnosť a to scrapbook. Kúpila som notes na ktorom bolo veľké E a dnu som napísala básničku v ang. o Eleni a do textu som prilepila nálepky, ktoré som kúpila v Michael´s s tématikou Mexika. Eleni bola dojatá a strašne sa jej to páčilo a potom mi ešte písala, že si to váži a že sa jej to strašne páči. Som rada, že som ju potešila lebo ona mi tiež veľmi pomohla.

O mojich prvých Vianociach v ďalšom článku ....

Vianočný víkend v NYC

V piatok som sa nevedela dočkať kedy skončím a pôjdeme s babami do thajskej bar-reštiky u nás v Rockville centre. Majú open bar od 9.00 do 00:00. A tak sme sa zišli v hojnom počte (cca 10 au pairs). Smiali sme sa, že je nás tam viac ako na mesačnom meetingu. V bare si môžme objednať čo chceme a tak sme si dali pivo a tiež jeden kokteil. Bolo strašne plno, pretože tam boli nejaké dve párty. Po open bare sme sa s Lais (Brazília), Eleni (Mexiko) a Samara (Brazília) presunuli do Kasey´s kde vždy chodíme. Stáli sme vonku a Eleni zrazu odišla do kuchyne pre zamestnancom klubu zadným vchodom. Bola trochu pripita a tak chcela vybaviť vstupné zadarmo, ale nepodarilo sa jej to. Po asi dvoch minútach vyšli z kuchyne kuchári a podali nám kartičky (niečo ako guest kartičky) a tak sme ich odovzdali pri vstupe a neplatili sme. Smiali sme sa ako to vybavila. A chvalabohu, že sme neplatili, pretože tam bolo prázdno. Chvíľu sme postáli pri bare a išli sme domov. Cesta domov bola najlepšia za posledné obdobie, pretože baby boli pripité a tak miesto 20 minút nám cesta trvala asi 45 minút. Fotili sme sa skoro pri každom dome kde boli vianočné ozdoby a strašne sme sa smiali. Eleni býva na ceste z mesta skôr a tak sme sa rozlúčili a išli sme domov už len ja, Lais a Samara, ale ja som si v polke cesty spomenula, že som si zabudla kľúče u Eleni doma a tak som jej volala a modlila sa nech mi to zdvihne, pretože som myslela, že som ich stratila. Chvalabohu boli u nej lebo inak by som spala asi vonku :D

V sobotu som išla s Eleni a Dominikou do NYC popozerať vianočnú výzdobu a predovšetkým sme chceli vidieť Santacon (množstvo Santov v celom NYC) resp. Santovia, ktorí začínajú a (aj končia) v baroch, čiže celý deň chodia z baru do baru a opíjajú sa a každý má na sebe kostým Santu, alebo pani Santaclausovej alebo Elfov. Vyrazili sme z RVC okolo 9 30 h a s Dominikou sme sa stretli na Penn station. Prvá zastávka bol ako inak obchod PartyCity, kde sme si kúpili čiapku ala Santa za dolár :D Nasadili sme si ich a vyrazili do mesta, ale nikde žiadny Santa.

Tak sme zobrali metro a išli sme do Downtown, pretože sme chceli navštíviť Museum of Feelings. Keď sme tam prišli videli sme dlhokánsku radu a policajtka nám povedala, že to vidí tak na tri hodiny tak sme sa s babami zhodli, že na to nemáme nervy a tak sme zas zobrali subway a išli sme na 5 ave, ktorú sme prešli celú, pretože tam je najkrajšia výzdoba. Hlavne Saks fift ave a Rockeffeler center. No nemohli sme obísť najznámejší Vianočný stromček na svete. Bola tam neskutočná plnka a asi ešte väčšia ako na Times Square. Keď sme sa konečne dostali k výhľadu na stromček, mala som zimomriavky. Ako malá som pozerala Sam doma v NY a vždy som si priala ten Vianočný stromček aspoň raz vidieť naživo. Stála som tam a chcelo sa mi plakať, že sa mi to splnilo. Neskutočný pocit stáť asi hádam pri najznámejšom Vianočnom stromčeku na svete.

Potom sme si ešte pozreli ,,predstavenie´´ na Saks Fift ave, ktoré bolo neskutočné a namierili si to do Bryant parku pozrieť ice skating.

Z Bryant Parku sme išli až na Grand Central Terminal, pretože Eleni tam ešte nebola a chcela to vidieť.

Potom sme skončili v bare na 2 ave Beer garden a ochutnali Pumpkin Beer. Dominika išla domov a my s Eleni sme kráčali na Penn Station. Keď sme išli cez Broadway videli sme veľa novinárov a ľudí a niečo fotili tak sme prešli cez cestu a na tabuli bolo napísane Bruce Willis. Ešte pred hodinou som hovorila babám, že som ešte žiadnu celebritu nestretla a po hodine hneď takéto eso. Točila som snapchat jak divá a tešila sa aké mám videa a potom som zistila, že sa mi to neuložilo. No skoro ma porazilo.

S Eleni sme chytili vlak do RVC pred polnocou a keďže sme boli hladné zašli sme ešte do Diner tu u nás a dali si jeden burger. Domov som prišla až okolo 1 dala sprchu a v nedeľu ráno som zas vstala a išla na vlak. Išla som do T.J. Maxxu a do Marshalls pozrieť nejaké Vianočné darčeky a potom sme sa s Eleni stretli zas v Bryant parku a s jej mexickou kamarátkou, ktorá tu bola na výlete a strašne chcela niečo vidieť a tak sme sa pobrali do Brooklynu a prešli Brooklynský most (na ktorom sa fotila asi 50x na tom istom mieste) a zakončili sme to v reštike na jedle. Po tomto víkende som bola K.O, ale Vianočný NY stojí za to a som vďačná, že ho môžem vidieť a zažiť. Za týždeň idem na dovolenku do Vegas a ani mi to nepríde, že idem niekde cestovať, ale veľmi sa teším lebo dovolenku už potrebujem ako soľ, ale pred tým ma ešte čakajú prvé Americké Vianoce.

XOXO

Thanksgiving, sobota s Denou, NY Rangers

Nastal deň D. Respektíve deň T, pretože sa začal Thanksgiving. Prvýkrát sa Thanksgiving konal v ,,našom dome´´ teda v dome mojich HP, pretože po iné roky ho stále oslavovali a trávili v dome mojej HM rodičov. HM mi oznámila, že príde okolo 27 ľudí čo je teda pre mňa riadne číslo. Chvalabohu som na TG nepracovala. Ráno som zišla dolu a pozerala som so starkou a deťmi Macy´s thanksgiving parade. Bolo to veľmi pekné a ľutovala som, že som tam nešla, ale po noci keď som prišla domov z klubu o 3 v noci sa mi fakt nechcelo vstávať na 7.00 h. HD s jeho otcom od rána pripravovali a varili jedlo. od 13 - tej hod. sa začali schádzať ľudia v našom dome. Prišla aj au pair z Kolumbie (HM bratranca au pair Fainey) bola som rada, že prišla a mohla som sa rozprávať s niekym na spoločnú tému.

Fainey mala veľmu slabú ba až základnú angličtinu a trvalo niekedy dlhšie kým sme sa pochopili, ale translátor nám pomohol. Má 27 a v Kolumbii učila deti francúzštinu a angličtinu, ale asi len základy. Okolo 16.00 h sme začali jesť. Ako prvé sa podávala hubová polievka. Bola vynikajúca a neverila som, že moja rodina polievku aj jedáva lebo tu som polievku zatiaľ nevidela :D Ako druhé boli cestoviny plnené mozarelom a nejakým syrom alebo krémom, ale ot mi moc nechutilo. Ako tretie jedlo sme mali samozrejme moriaka (nechutilo mi to a na hus s kapustou a knedľou od mojej maminy nemá nič) a plus sa k tomu podávali sladké zemiaky, cranberrie sauce, nejaké vločky s cranberries (bolo to mega), mash potatoes, green beans, gravy a cele to bolo dobré až na tu morku, ktorej mäso bolo moc tvrdé a bez chuti.

Dojedla som sa jak prasa a fučala za stolom a Fainey len pozerala keď som si naberala jedno jedlo za druhým, ale bol to môj prvý TG v živote tak som chcela všetko vyskúšať. Potom sme sa presunuli do obývačky kde bol punč a tak sme popíjali a rozprávali sa s HM bratom (veľký pohoďák a riadny sympoš). Postupne začali ľudia odchádzať a potom sme sa presunuli ku telke a pozerali ako inak americký futbal (tento šport nikdy nepochopim vo co tam go).

Okolo 22. h som sa rozlúčila, popriala dobrú noc a išla do svojej izby, ale aby to nebol pekný večer tak dr..ty pes vyšiel hore lebo nebol zavrety gate a vyčúrala sa mi na schody...akože skoro ma piclo...

Na piatok sme sa s Eleni (Mexico), Giselle (South Africa) a Mel (Germany) dohodli, že pôjdeme na kupovať, keďže bol Black Friday. Rozhodli sme sa ísť do menšieho shopping mall ako obvykle chodíme. Baby ma vyzdvihli o 7.30 a vyrazili sme. Čakala som, že to bude ako v správach, že sa všetci tlačia a stoja tam od rána, ale nič také sa nekonalo. V celom shopping mall bolo len zopár ľudí. Kúpila som si tričko, bundu Hollister na ktorú som si robila zálusk lebo bola dosť zlacnená, čižmy a s Eleni sme si kúpili rovnaké šaty v H&M a šál, ktorý je super teplý. Potom sme sa s babami presunuli do shopping mallu kde obvykle chodíme a tam to už bolo celkom dosť narvaté ľudmi. Rady dlhé aj niekoľko metrov, oblečenie a topánky po zemi..no ako keby sa tam prehnalo tornádo. Aspoň som tam kúpila darček pre bejby na jej narodeniny. Okolo 15 sme s babami došli domov, navečerala sa s rodinou, pohrala sa s deťmi a išla som do izby totálne unavená. Cítila som sa ako keby som bežala maratón.

V sobotu sme sa dohodli s Denou (ČR), že sa pôjdeme pozrieť na výstavu Vianočných stromčekov. Bola to donation a ľudia si mohli kúpiť hocijaký Vianočný stromček. Bolo to v múzeu letectva a tak sme si pozreli aj to ako ľudía lietali v minulosti a čo všetko dokázali vymyslieť. Potom sme sa s Denou stavili v Trader Jones, kupili pivo, šalát, sushi a chipsy a išli sme ku nej. Dena mi u nich uvarila vynikajúce cestoviny s krevetami a pozreli sme film Vacation. Vyskúšala som u nej x board a je to riadna namotávka. Premávala som sa na tom hore dolu asi hodinu :D potom ma Pán Božský vyzdvihol u Deny a išli sme do Brooklynu.

V pondelok som končila okolo 17.30 a hm ma hodila na vlakovú stanicu lebo som išla do NYC na zápas New York Rangers. Dominika dostala od jej host dadyho zadarmo lístky a tak sme išli (ešte raz ďakujem :*) Prvýkrát som bola v Madison Square Garden a je to teda obrovské. Atmosféra bola super a dokonca som videla chlapa s tričkom Gáborík :D V hľadisku sedela Sussan Sarandon a nejaký baseballový hráč. Dominika si cez prestávku chcela kúpiť pivo, ale nepredali jej ho, pretože nemala so sebou pas. Celkom vtipné, že neberú do úvahy vodičák keď napr. v každom klube mi ho vždy akceptujú. No tak sme si aspoň kúpili popcorn. Bol to super zážitok a zas ďalší sen splnený.

Výlet do Connecticat, Rhode Island a Bostonu

S Eleni sme už dlho premýšľali, že si urobíme výlet do Bostonu a tak sme zavolali ešte jednu Mexičanku, kúpili trip cez Taketour čínsku spoločnosť a mohli sme vyraziť. Spala som u Eleni, pretože ráno sme vstávali dosť zavčasu a od nej je to k vlakovej stanici bližšie ako odomňa. O osmej sme mali už byť v Chinatown. Trochu som sa bála, že budeme mať problém nájsť stanovisko kde stoja autobusy, ale s gps sme to našli pomerne ľahko. Chinatown nie je zrovna moje obľúbené miesto, pretože všetko to tam smrdí a mala som silný pocit, že s nami pôjde plný autobus Aziatov. A tak sa aj stalo. Nastúpili sme do autobusu a vyrazili sme. Prvá zastávka bola na benzínke. Tam sme si kúpili niečo na jedenie a plus horúcu kávu s ktorou som išla do busu, že si ju vypijem a tam čínsky vodič autobusu na mňa ukázal rukou stop jak keby som držala v ruke kudlu. Vraj nemôžem piť v autobuse.. ale jesť môžem? omg...tak som si obarila jazyk čo som tak kávu pila v rýchlosti, pretože sme odchádzali. Prvá zastávka bol New Heaven (CT) a to konkrétne Yale University. Nikdy by ma nenapadlo, že jednu z najznámejších univerzít často spomínanú vo filmoch uvidím v reale. Yale je prvá a teda najstaršia univerzita v Amerike od r. 1701. Architektúra je neskutočná a je to tam naozaj krásne. Na rozchod sme mali len 20 minút a Yale University ma obrovský areál takže sa to nedalo stihnúť a tak sme v rýchlosti urobili pár fotiek a chceli sme si kúpiť tričko s nápisom Yale, ale to už na nás kričal náš tourist guide Johny, že nemáme na to čas. Celkom sme boli z toho aj sklamané, ale nič sa nedalo robiť.

Druhá zastávka bola Rhode Island a to konkrétne The Breakers. Je to niečo ako kaštieľ. Vstup sme s babami neplatili, lebo mi to neprišlo zaujímavé. Skôr nás lákalo vidieť okolie, ktoré bolo zaujímavé aj keď bola zima ako v ruskom filme :D S babami sme sa pofotili a čakali na západ slnka. Bolo to úžasné a oplatilo sa počkať.

Potom sme nasadli do busu a vyrazili sme smer Boston. Do Bostonu sme prišli okolo 20.h a podľa plánu, ktorýb bol na web stránke taketour sme mali ísť do Quincy Market, ale samozrejme, že sme išli do Chinatownu v Bostone. Smrdelo to tam horšie ako v NYC. Všetci Azijati sa išli najesť do ich rajónu teda čínskej reštaurácie a my na autobusovú stanicu na fast food :D Pobudli sme tam hodinu aj niečo a išli k autobusu. Potom sme asi 40 minút cestovali do hotela a tam sme mŕtve padli už pred polnocou, pretože ráno sme mali vstávať na 6tu.

Ráno bola prvá zastávka Harvard University. Bol to zážitok vidieť jednu z najznámejších univerzít sveta, ale musím sa priznať, že Yale sa mi páčil oveľa viac. Zas sme mali na rozchod málo času a prešli sme len kúsok. Kúpili sme si všetci niečo na jedenie a nastúpili do autobusu. Druhá zastávka bol prístav v Bostone. Všetci Azijati si kúpili okružnú plavbu loďou a my s babami sme sa išli prejsť a hľadať Quincy market kde sme sa potom mali všetci stretnúť :D

V Quincy Markete sme pobudli vyše hodiny a o 13. h sme vyrážali smer NYC, pričom na web stránke agentúry bolo písané, že návrat je okolo 19.00 h, takže sme boli dosť sklamané a v podstate sme z Bostonu videli len dve veci. Dosť nás to mrzelo, pretože, sme zaplatili celkom dosť za dva dni a videli sme tak málo. na jar sa chcem určite vrátiť a pozrieť si Boston zas a vidieť viac ako doteraz. Každopádne tour neľutujem, pretože za dva dni som prešla tri štáty a videla zas niečo nové, ale ak by niekto chcel zobrať tour tak doporučujem na vlastnú päsť.

Slovenská reštika, môj prvý Halloween a party v NYC

V sobotu sme sa s Dominikou dohodli, že musíme vyskúšať slovenskú reštiku v Brooklyne. Stretli sme sa okolo 11h a išli na kávu do Starsbuck. O 13.h sme mali stretko s dvomi Češkami s ktorými ideme do Vegas na našu vacation. Ako sme hľadali s gps ktorým smerom je reštika natrafili sme na ďalšie Češky z D.C, ktoré boli v NY na víkend a tak sme sa dali do reči, pretože oni tiež hľadali tu istú reštiku. Keď sme vstúpili nebolo to nič moc. Myslím teda interiér lebo to tam vyzeralo ako v nejakej závodnej jedálni. Objednali sme si najprv slepačiu polievku, lebo sme si chceli dať druhé jedlo s ,,našimi babami´´, na ktoré sme čakali. Slepačia bola fajn, ale málo slaná a tak som zobrala ,,soľ´´ a solila a solila a stále sa mi to zdalo nejaké neslané. S Dominikou sme boli veľmi hladné a tak sme si objednali druhé jedlo. Ja vyprážaný syr s hranolkami a Dominika sviečkovú. Chutilo to fajn. Chvíľu sme sa rozprávali s majiteľom reštiky a hovoril nám, že na konci roka chce reštiku zavrieť a presťahovať sa na Floridu.

Zobrala som do ruky ,,soľ´´ a on na mňa: ,,Dievčinka to si dávate cukor´´. Ja som pozerala jak puk lebo tú istú akože soľničku som sypala aj do polievky. No takže vysvitlo, že slepačiu som cukrila a nie solila a preto mi to prišlo stále neslané. Áno aj toto som ja :D mne sa vždy nejaký trapas musí stať. No aspoň sme sa s babami zasmiali.

,,Naše Češky´´ prišli s 2 hodinovým meškaním a my sme už s Domčou dojedli. Aby sme tam nesedeli len tak, zabili sme to ešte palacinkami so šľahačkou. Po tom všetkom som sa cítila ako prasa, ale slovenské jedlo mi neskutočne chýbalo a s americkým sa to nikdy nebude dať porovnať. S babami sme sa dohadovali o našich plánoch do Vegas. Okolo 17-tej sme išli domov. Ja som sa stretla s pánom Božským a okolo 20.h sme išli do Williamsburgu do Thajskej reštaurácie. Bolo to tam narvané a museli sme 20 minút čakať na stol. Dala som si lososa a konečne po 4 mesiacoch som tu jedla rybu, lebo moja host rodina asi rybu ani nepozná a mne to tak veľmi chýba.

Večer sme zakončili bowlingom s jeho kolegami a bol to fakt super večer. Zabavili sme sa a na druhý krát čo som to hrala sa mi celkom darilo.

Halloween

Halloween je jedna z vecí typických pre USA a ja som sa strašne tešila zažiť pravú halloweensku atmosféru. Moje host kids si vyberali kostými už asi mesiac dopredu a keď som bola shopingovať v mall kúpila som si mačacie uši a chvost, aby som aj ja aspoň niečo mala. Naozaj ma nenapadlo nič lepšie ako prezliecť sa za mačku a nechcelo sa mi kvôli jednému dnu míňať peniaze. Keď som sa pýtala mojich host kids čo by som mala byť, odpoveď bola jednoznačná. Buď babysitterka, Ach tie deti sú raz nápadité :)))

V nedeľu keď som prišla z rande s pánom Božským (haha srandujem, ale bolo to fajn. Konečne som sa aj ja odhodlala ísť na americké rande, ale o tom možno niekedy inokedy) bol u nás full house. Celá rodina (čiže deti, sesternice, babky, dedkovia, rodičia, ujovia, sesternice) boli u nás doma a pozerali zápas Jets. Tieto rodinné meetingy budú robiť asi do Januára a vždy sa striedajú v inom dome. Tentokrát to bolo v našom dome. Snažím sa zapamätať kto je kto,ale pri ich počte je to fakt fuška. Keď všetci odišli HD vykrajoval tekvice a prišla Eleni na chvíľu na návštevu lebo HM mi povedala, že ak chcem môžem ju pozvať.

V piatok sme mali au pair meeting a keďže som nebola na poslednom tak pre pokoj našich LCC som išla na halloweensky. Meeting sme mali u nás v Rockville centre v nejakom Spooky house. Lais (Brazília) spolu s Eleni a jej host kid ma vyzdvihli. Prišli sme tam a nebolo tam skoro ani kde zaparkovať. Pri vstupe sme zaplatili 10 usd za nestrašidelnú cestu lesom :/ 10 usd za to, že sme sa prešli cestičkou dlhou asi 2 minúty :D Boli tam rôzne atrakcie pre rodiny z deťmi a ako druhú sme si vybrali veštenie. V stane sedelo asi cca 16 ročné dievča a akože veštilo z ruky. Každému povedala skoro to isté. Ako tretiu atrakciu sme si vybrali maľovanie na tvár. Vonku bola strašná zima, ale vystáli sme radu a ja som išla ako prvá. Dostala som sa ku chalanovi a keď ma videl trochu očervenel lebo maľovať sa išli len deti no a samozrejme my na čele :D Tak som si vybrala nech mi namaľuje tekvicu. Celkom to zvládol.

Potom ako posledné sme sa išli pozrieť na zvieratá v teráriách. Bola to len malá miestnosť kde bolo zopár plazov. Bola veľká zima a tak sme ukončili náš úžasný meeting. Eleni chcela vyložiť svoje host kid lebo bola off a chceli sme ísť niekde posedieť, ale jej HM nebola ešte doma a tak Eleni nemohla ísť. S Lais sme išli teda do mekáča, kde sme si dali hranolky, nugety a ja ešte oreo milkshake (fakt si to dávam takto na večer :/ fuj hanba my), ale aspoň sme sa konečne s Lais porozprávali lebo sme neboli spolu od Brazilian day. Lais začala chodiť na kurz a bola v Cali na dovolenke a tak sme si mali čo povedať.

Prišiel deň D. alebo H.? V sobotu som spala do 10.h a potom som len bola v izbe na pc. Okolo 15-tej som zišla dolu pozrieť sa na moje host kids. Boli u nás HD rodičia tak sme sa trochu porozprávali. (teda len s jeho mamou lebo jeho otec nejak nejavil záujem sa ma niečo opýtať.) Deti sa chystali a obliekali do kostýmov a Phoenix (3) bol neskutočne zlatý. Bol prezlečený za Elfa (HM mi vysvetlila, že tu veria na nejakého Elfa, ktorý býva v šuplíku. Alex (7) bol prezlečený ako inak za nejakého baseballového hráča, Violet (5) za Rainbow dash pony a Rosie (1) za nejakú bábiku. HM jej kúpila parochňu, ktorá vyzerala ako čiapka. No bola strašne zlatučká.

Vždy som bola zvedavá, či na Halloween je to ako vo filme, keď deti chodia od dverí k dverám a pýtajú sladkosti. A veru že je! Moje deti s HP a s grandparents išli na trick or treat (teda pýtať sladkosti) a ja som ostala doma sama a išla som sa chystať na večer. Samozrejme medzitým ako deti odišli som im trošku ,,ukradla´´ sladkosti veď predsa nedopustím, aby boli tučné. :D

Doma som sa prichystala a išla som k Eleni (Mexico). Býva len 10 min odo mňa. Po ceste som stretla strašne veľa detí v rôznych kostýmoch. Bolo to cool. Eleni bola v meste dať sa namaľovať a vyzerala úplne super. Polku tváre mala namaľovanú ako Catrína, čo v Mexiku je vraj nejaká lebka alebo kostra.

U Eleni som si namaľovala mačacie fúzy a postupne začali prichádzať ostatné au pair. Zišli sme sa tam riadna zmeska krajín : SR, Mexico, Brazília, Kolumbia, Nemecko a Južná Afrika. Okolo 22:00 sme išli na vlak a keď sme sa dostali do City mierili sme na 6 ave kde sa mal konať Halloween parade. Bolo tam neskutočné množstvo ľudí a zo sprievodu sme nevideli skoro nič. Nedalo sa tam stáť, pretože tam bola riadna plnka. Okolo 23h. sme sa dostali konečne do klubu Slate, kde sme si zaplatili vstup okolo 20 usd. Podnik vyzeral byť fajn, ale bolo tam veľmi málo ľudí. Open bar bol od 22-00h a tak sme stihli objednať len jeden pohárik vodky. Pôvodne sme plánovali zostať až do rána, ale okolo 1 sme už išli na vlak, pretože tam bola strašná nuda.

Halloween sa mi veľmi páčil a keby môžem oslavujem ho aj doma. Tu je parádna atmosféra a všetky domy sú ozdobené rôznymi zombies a strašidlami. Pár obrázkov na predstavivosť: Inak zamilovala som sa do jesenne. Nikdy som nemala rada toto ročné obdobie, ale jeseň tu bola prekrásna.

Nevedela som sa vynadívať na tie farby stromov. Asi už stárnem :)

party v NYC

26tka na krku, moje happy b day a oslava v NYC

Tak je to tu. Môj deň. 15.október mám narodeniny. Prvé narodeniny, ktoré som neoslávila doma. Keďže som sa narodila 16.30 s maminou máme takú strelenú tradíciu, že 16.30 musela byť vždy doma so mnou. Smejeme sa na tom, ale každý rok sme to dodržali. Tieto narodeniny mi 16.30 svk času volala na fb, aby mi zablahoželala. Takže tradíciu sme neporušili :D

Keď sa obzriem dozadu tak v podstate nemám za sebou za tých 26 rokov skoro ,,nič´´. Nič myslím, kariéru, frajera, nič svetoborné. ALE! zas si môžem povedať, že som strávila pár rokov mimo domov a to ma urobilo samostatným a iným človekom. Naozaj to neľutujem. Proste to tak má byť a ja sa ešte necítim na usadenie. Hádam to raz príde aj na mňa, ale ešte nie je ten správny čas. Ten vek ma desí. Nehovorím, že nie. resp. to číslo. Predsa už to nie je 22 ani 23 a 26 vyzerá trochu desivo. Ale každého koho spoznám mi povie, že vyzerám max na 22 a keď im poviem koľko mám vždy sa na mňa pozerajú s otvorenými ústami. Vraj vyzerám mlado a netipovali by mi ani náhodou 26. Good for me ;)))

Ráno s deťmi bolo celkom v pohode. Trošku ma ako každé ráno hnevali, ale povedala som im, že dnes mám narodeniny a že nejdem po nich kričať ani sa nijak rozčuľovať lebo je to môj deň a nech to len skúsia. :D

Pred obedom som dve mladšie deti zobrala na prechádzku, lebo Eleni (Mexiko) mi písala, že ma chce vidieť a že môžme ísť na kávu alebo na frozen yogurt. Tak som prišla k jej domu a ona otvorila dvere a v jednej ruke držala v balón s nápisom Happy Birthday a v druhej tortu. Strašne ma dojala lebo som to fakt nečakala. Nepamätám si, že by pre mňa niekedy niekto niečo také urobil. Veľmi ma potešila. Išli sme sa trošku prejsť a potom som u nej doma sfúkla sviečky aj s dvoma malými a urobili sme si pár fotiek. Potom mi Eleni pomohla odniesť veci domov. HM bola štvrtok doma, ale keď som malých uložila spať odišla a tak som mohla chvíľu oddychovať.

Keď som išla vyzdvihnúť dve staršie zo školy hovorím 5 ročnej, že mám doma pre nich prekvapenie. A ona že či som jej kúpila ipad :D no skromné to dievča. Vravím, nie je to na jedenie. Tak bola jak med, objímala ma a keď sme došli domov otvorila ľadnička a že nechce tortu :D tak hovorím, dobre lepšie pre mňa. Jediný, ktorý ju jedol bol Phoenix a asi môj HD :D ale bola fakt výborná.

Okolo 16tej HM zobrala deti k doktorovi na očkovanie a tak som mala off a mohla som sa pripraviť na večeru, lebo HM mi oznámila, že ma chcú zobrať do reštiky na večeru keďže mám narodeniny. Tak som sa upravila z au pair na človeka a okolo 17.30 sme vyrazili. Zobrali ma do talianskej reštaurácie, ale mali sme málo času na výber tak som si vybrala chicken parmagiani v nejakom chlebe. Zažila som prvé stolovanie so 4 deťmi v reštike. Poviem Vám je to makačka, lebo jedno chce to druhe to, kričia, prekrikujú sa :D no miestami som si pripadala ako v ZOO, ale dalo sa to prežiť. Po jedle mi čašník zaspieval happy bday to you, s deťmi sme si urobili fotky a pustili sa do zmrzliny, ktorú mi priniesli. HM mi dala ešte darček. Poukážku na manikúru a pedikúru, postcard a takú taštičku kde si môžem dať mobil, peniaze alebo manikúru, ale je to leopardí vzor a nemôžem si pomôcť, ale ja tie vzory neznášam a nenosím. Viem som zlá. Vážim si to, ale fakt to nemôžem nosiť :D ale večer s nimi bol pekný a bolo to od nich veľmi milé.

V piatok som sa dohodla s babami, že to pôjdeme osláviť do City. Tak sme išli ja, Eleni, Dominika a ešte jedna Poľka na rooftop Monarch, ktorú som zajednala cez promotéra. Dala som rezervačku na stôl pre 4. Došli sme tam a písala som promotérovi, že už sme tam kde sa stretneme. On že ide po nás, ale medzitým sme už nastúpili do výťahu a zviezli sa hore na rooftop. Zas som písala promotérovi, kde je že ho čakáme vonku pri bare. On odpísal, že see u soon. No skoro ma porazilo. Tak sme tam čakali cca 30 min kým sme ho nestretli. Promotérov tam robili len černosi a neboli dva x príjemní. Hovorím mu, že mám zajednaný stôl a on nás zaviedol k stolu. Všetko by bolo fajn keby na sedačke 1m x 1m nesedelo 12 báb čakajúcich na fľaše vodky. Tak sme stali pri sedačkách a čakali na alkohol, ktorý je grátis. Alkohol prišiel po pol hodine a začali nalievať. Čakali sme tam ako sliepky na zrno kedy nám konečne nasypú :D Organizácia nula bodov. Strašné. Dočkali sme sa aj pohárikov ale v nich len kvapka alkoholu a teda to ani do nálady nestačí. Išli sme tancovať lebo hrali dobre, ale na parkete samí Ind, Arabi a Černosi. Miesto bolo úžasné o tom žiadna. Oproti vysvietený Empire State building. Ale triezva na narodeniny? nemožné a tak sme googlili najbližší bar a vyhodilo nám Irish pub 20 min chôdze. Tak, že ideme preč a cestou hádam niečo uvidíme, ale vo výťahu sme sa dali do reči s dvoma chlapmi a oni že idú na inú rooftop. Tak sme sa s nimi zviezli taxíkom, ktorý zacvakali :D a pri vstupe, že 20 za rooftop. Pozeráme, že to ani náhodou, ale potom jeden z nich to vyjednal zadarmo a tak sme išli hore. Hore skapal zas pes a tak sme to s babami zabalili a išli sme domov. Pekná oslavička no :D Tak tento rok mi to nejak nevyšlo skoro ako každý, ale osláviť môžem aj nabudúce. No ďalší krát už pôjdem rovno do baru a nie na fancy rooftop.

V sobotu som bola zas nakupovať a míňať peniaze a plánovala som zostať doma, ale Eleni mi volala nech ideme aspoň na večeru alebo na pivo. A tak som išla však čo budem. Po ceste smerom do mesta sme natrafili na typickú americkú reštiku. Vyzerá ako z Beverly hills taká tá oldschool. Tak sme si objednali burger, hrnaolky so syrom a flašu červeného vína. Bolo to neskutočne dobré. Jeden starý čašník sa nám snažil dohodiť mladého a ešte jedného a že nám dohodí boyfriendov..no nasmiali sme sa. Dali sa do nálady a išli do klubu tu u nás v Rockville centre. Pri vstupe Eleni začala skúšať či si ju vyhadzovači pamätajú, že sme tam boli minulú sobotu oni, že nie a Eleni, že nás minule pustili bez platenia lebo poznajú našu kamošku. On že ktorú. Eleni: tú v okuliaroch. On na nás face akože je ich tam milión. No ani za boha sme si nevedeli spomenúť na jej meno. A tak ja že: Ona je zo South Africa a vyhadzovač aaaa okey go :D tak sme ušetrili 5 dolárov :))) no nasmiali sme sa riadne. Dnuka bola plnka a chvíľu sme tancovali a okolo 1:30 sme išli domov. Ešte na odchode nám vyhadzovači povedali, že si nás už budú pamätať keď prídeme :D

Dnes je nedeľa a ja ju idem tráviť s celou famíliou. HM sa ma opýtala či s nimi chcem ísť k jej rodičom pozerať futbal či čo. No tak som súhlasila, že nech strávim aspoň jednu nedeľu doma.

Update: family akciu som prežila a na prekvapenie to bolo v pohode. V aute sme cestou s hm kecali a deti boli tiež v pohode. HD tam nebol lebo bol na americkom futbale v NJ ale ani mi nechýbal a (momentálne je v Atlante tak by mohol zostať aj dlhšie :D) Pozerali sme americký futbal hrali Jets a pomimo som sa venovala deťom. Jedli sme pastu a milión koláčov. Zas môžem zhadzovať čo som cez víkend nabrala. V tejto mojej famílií je toľko členov, že asi ani za celý rok si nezapamätám kto s kým, kedy ako a prečo :D Mala by som sa začať učiť aspoň mená.

East Hampton a Yankees game

East Hampton- Miesto kde majú celebrity domy. Vždy som tam chcela ísť lebo som počula, že je to krásne miesto a tak sme s Eleni (Mexiko) v sobotu vybrali smer EH. Ja som išla vlakom z Rockville centre a Eleni nastúpila v Hampton Bay, pretože deň predtým tam strávila HM piatok. Vystúpili sme v EH a spýtali sme sa taxikára, kde by sme mohli ísť pozrieť a kde je downtown. Taxikár bol veľmi zlatý a tak sme mu povedali, že sa ideme trošku popozerať do mesta a potom mu zavoláme. EH je malé mestečko. Dá sa to prejsť za 10 minút. Všade sú luxusné obchody a ceny v nich sú závratné. Vstúpili sme do jedného obchodu pretože už z dialky mali krásne farby vo výklade. No a to oblečenie? To bolo nádherné. Skúšala som si pár vecí, ale nesadli mi. Chcela som si kúpiť jedny šaty, ale nemala som dosť peňazí a som za to rada lebo dať 167 usd za šaty ? asi by som veľmi banovala keby si ich kúpim. Je to skoro moja celá týždenná výplata a ja sa musím krotiť. Áno šialené dať za šaty 167 usd keď oni boli tak krásne. :(

Trochu sme sa potúlali po meste a pofotili sa a potom sme zavolali taxikárovi nech nás vyzdvihne. Smer bol jasný a to Main beach. Na plázi bolo len pár ľudí, kedže už bolo veľmi chladno a vietor bol veľmi studený. Sadli sme si na deku trochu sa rozprávali a po asi hodine a pól sme si zavolali taxík. Taxikár nás trochu povozil a ukázal nám napr. dom Jon Bon Joviho. Vysadil nás a potom sme zavolali Eleni kamarátke z Columbie. Mali sme sa s nou stretnúť. Vyzdvihla nás autom a zobrala nás zas do Montauku na burger pretože, sme boli strašne hladné. Dali sme si nezdravý burger v nezdravom mekáči a po jedle nás zobrala smer vlaková stanica. Mali sme tri minúty na to, aby sme si kúpili lístok a bežali na vlak. Chvalabohu sme ho stihli.

Yankees

V nedeľu sme išli na Yankees game. Ja Eleni a Domča. Pred štadiónom bolo milión ľudí. Kúpili sme si čiapky NY a išli hľadať naše miesto. Ten pocit keď sme vyšli na štadión a zrazu predo mnou bolo mega veľké ihrisko sa nedá opísať. Mala som doslova zimomriavky. Vždy som túžila ísť na Yankees game a niekedy sa mi ani nechce veriť koľko vecí som si už splnila a videla. A Yankees si už môžem tiež odškrtnúť na mojom bucket liste. Sedeli sme úplne hore a mali sme celkom fajn výhľad. Poviem pravdu, že nechápem tým pravidlám (ok po hre už trošku, ale fakt len trošku chápem ale Yankees ma vždy fascinovali. Je to proste klasika a niečo typické pre NY.

Najlepšie bolo keď sme na obrazovke videli meno hráča a hodnotili sme či vyzerá dobre alebo zle. Pri jednom bolo napísané single a ako ,,pravé blondínky´´ sme sa začali smiať a hovoriť : ooo ten je single a ten je fešák. Keď však slovo single ukázalo pri viacerých hráčoch došlo nám, že sa nejedná o status, ale že to má súvis s hrou :))))

Tri Yankees-ačky

Bola tam super atmosféra. Spievala sa americká hymna a cez prestávku ,,upratovacia čata´´ tancovala Y.M.C.A. Samozrejme, že sme si aj dali do tela v podobe hranolčekov s 1000 kcal, ale boli výborné. Po hre sme stretli našu kamarátku tiež au pair z ČR, ktorá bola tiež na Yankees s jej španielskymi kamarátmi a tak sme si spolu išli všetci sadnúť do baru blízko Times Square kde majú pivo za 3usd :) Potom sme sa s Eleni rozlúčili a išli sme domov. Yankees game odporúčam už len pre tú atmosféru. Pre mňa to je jeden zo splnených slov. Určite to stojí za to.

Trending Blogs

Recently Viewed Blogs

Natty au pair in the USA