Už ôsmy rok máme karavan. Chodieval som v ňom s rodičmi každý rok na dovolenky ku moru a v zime na hory. Rodičia chodia na víkendy po Slovensku, na túry, prechádzky, do kúpeľov, posedieť von s kamošmi, alebo len tak nebyť doma. Každý výlet poctivo dokumentujú a v takmer každej zložke na harddisku som našiel fotku karavanu, ako stojí niekde zaparkovaný. Na parkovisku, na lúke, na pláži, pred hradom...niekedy má rovnaké fotky ako rodičia. Oco pred hradom, mama pred hradom, karavan pred hradom. Plnohodnotný člen rodiny. Niekedy je sám, inokedy s kamošmi (hlavne s karavanom Dethleffs alebo červenou Toyotou). Na jednej sa zoradili podľa výšky – karavan, príves, osobné auto. Na fotkách nadobúda vlastný výraz, vlastnú tvár. Pózuje za rodičmi, pozerá sa na rieku, rozjíma v krajine, s trekingovými palicami stojí vedľa mamy s trekingovými palicami.
Fotky karavanu vystavené spolu s fotkami “Grécka” - posedenia s vírivkou, ktoré postavil otec na záhrade; fotoalbumami mojej mamy; a tričkami, ktoré som im dal na Vianoce.
