log number 20; 10.12.2019
Pamätám si tie nádherné dni v nemocničnej záhrade, kedy som v chládku, cez jarné dni posedával popri zastaralej fontáne, ktorá mala naspodku viac sadze, než ja v pľúcach. Tie momenty mi do života vnášali istý nádych mágie, keď mi moja sestrička čítala malého princa, pričom som maľoval na plátno, ktoré presakovalo akrylom. Bol som šťastný, i keď som bol podviživený a velice blízko k smrti, boli to tie najkrajšie dni plné snahy a pokojného duševného rozpoloženia. A to z mnoho hľadísk.
Je známe, že sa večne zdieram z kože pre iných či kvôli svojej vysnívanej kariére. Tie dni boli pravým opakom. Tie dni boli jediné, kedy som sa o seba zaujímal a staral viac, než bolo bežné. Tie dni boli jediné, kedy som neprišiel domov so zodratými lakťami, boľavým kolenom a stŕpnutým svalstvom. Tie dni boli jedny z mála, ktoré som nepreplakal kvôli prudkej únave. A síce bolo moje telo vyčerpané a pociťoval som chlad, bol tam zdatný rozdiel.
Teraz na tie dni iba spomínam, s myšlienkou, že už nikdy neklesnem tak nízko. Aj keď niekedy uvažujem nad faktom, že by svet bezo mňa bol jednoduchší a dané nemocničné lôžko malo byť mojou smrteľnou posteľou, vždy si uvedomím, ako veľmi by mi chýbali ľudia v mojom okolí. Či už tí toxickí ba tí, ktorí by spravili i to prvé posledné. Vždy si uvedomím, že som zvedavý, čo sa stane zajtra. To je jeden z mnohých dôvodov, prečo sa i napriek svojim myšlienkam odhodlávam stať sa lepším človekom, sekundu za sekundou.
Chýba mi mnoho ľudí, ktorí ma opustili a nikdy sa nevrátili, no to neznamená, že svet opustili. Dobre viem, že tam niekde sú, bdejú a nasledujú svoje sny. A preto, i keď plačem Taehyungovi na ramene popri písaní na tieto krémové strany, tisíce kilometrov v oblakoch, pevne verím, že budete šťastní. Všetci do jedného, kdesi tam, vo svete. V Belgicku, Detroite, Francúzsku, Daegu, ba trebárs i hneď po mojom boku, žiaľ bezo mňa.
Časy sú a časy budú, preto, teraz, keď som uzamknutý v pandorinej skrinke a snažím sa nájsť lásku v chodbách tohto úbohého gymnázia, zostanem verný.
Verný sám sebe, i keď si nájdem kohosi, kto sa postará o moje nevyspytateľné emócie.