Discover Top Posts Tagged with #fetjezly

Popular Recent

- the brightness of my day doesn`t depend on the amount of sunshine. everything depends on your smile.

#pd #fetjezly #fetjezlý #private

[ 13.9.2019 ]

- ✈️➡️🇹🇭

#fetjezly #fet je zly #PD

- guess who’s back

#pd #fetjezly #fetjezlý #fet je zly #guess whos back #nickleback

[ 26.4.2019 - private ]

Ani neviem kde začať. Ak by som mala zhrnúť celý mesiac v kope, nebol to tak zlý mesiac, mal pozitívne momenty, zažila som veci, o ktorých som si nikdy nepredstavovala, že by som ich mohla zažiť. Jeden deň by som však najradšej zo svojho života zmazala a už nikdy sa k nemu nevrátila.

- 23.04. - deň, od ktorého som veľa nečakala. Iste môj najlepší kamarát mal narodeniny, možno som mala čakať oslavu, kopu sladkého, jeho nadšenie, no popravde som ani nečakala, že by som ho v ten deň vôbec mohla stretnúť. Už preto, že mal Hyucka a bolo mi jasné, že svoje narodeniny bude chcieť stráviť primárne s ním. Aj preto ma viac než šokovalo, keď sa tesne po polnoci objavil pred dverami Jiyongovho domu, s otázkou, či nám bude prekážať, keď u nás prespí. Či nám bude prekážať. Popravde, v prvý moment som z tej myšlienky bola nadšená, moja vnútorná sebeckosť mi dovolila tešiť sa z faktu, že som si svojho najlepšieho kamaráta mohla na jeho narodeniny užiť aspoň trošku, dať mu darčeky a všetko čo som pre neho mala nachystané, porozprávať sa s ním inak, než len prostredníctvom správ. Samozrejme netešila som sa pridhlo, a radosť z jeho prítomnosti vyprchala v momente, ako nás oboznámil s dôvodom, pre ktorý sa tu zjavil. A iste, mohlo mi napadnúť, že za tým bola hádka, ostatne, prečo inak by sa tu Jeno zjavil uprostred noci. To však nebolo to najhoršie, čo sa počas toho dňa stalo. Ako som už spomínala, hádka Jena s Hyuckom, mala jedno pozitívum a to fakt, že som si užila Jenovu prítomnosť, rozprávali sme sa, natlačili sa tortou, a užili si posledné momenty predtým, než sa všetko pokazilo. Prvá rana prišla v podobe Josha. Od kedy som ho mala možnosť vidieť na plese, nemala som dobrý pocit z toho ako pôsobil. Ako vychudnuto a unavene vyzeral, akoby sa mal každú chvíľku zrútiť. Nehovoriac o tom, že na plese nezostal dlho. Domov sa vybral pomerne rýchlo, čo bolo viac než šokujúce, keďže to bol práve on, kto ma tam volal a kto z nás dvoch vyzeral najviac nadšene z faktu, že tam pôjdeme ... Najprv som sa ho rozhodla skontaktovať cez správy, neskôr cez telefonáty a keď sa neozval ani na jedno, zašla som k nemu domov, ubezpečiť sa, že je v poriadku. Na to čo som tam našla, nezabudnem do konca svojho života. Josh, v bezvedomí, nehybne ležiaci, kaluž krvi, ktorá okolo neho stále rástla vďaka rezným ranám, ktoré mal na zápästí. Do teraz nemám tušenie čo sa udialo medzi tým kedy som ho našla, až do momentu kedy ho odviezla záchranka, ubezpečujúc ma, že bude v poriadku, že ho zachránia. Naozaj bude v poriadku? Môže ešte niekto, kto sa pokúsil o samovraždu byť niekedy v poriadku? Joshov pokus o samovraždu na ten deň zjavne nestačil. Bola som práve na ceste domov, špinavá, zúbožená, urevaná ako malé dieťa, keď prišla druhá správa. Jeno mal autonehodu. V tom momente akoby sa mi zastavil svet, nedokázala som vnímať nič. Nič čo sa dialo okolo, nič čo ďalej povedal Hyuck, žiadnu z otázok, ktoré mi položil Jiyong, dokázala som len plakať, plakať ako malé dieťa. Keď si na to teraz spomínam, o tri dni neskôr, stále sa mi chce plakať a to i napriek tomu, že aj Jeno aj Josh sú v poriadku. Neprišla som ani o jedného z nich, no už len predstava, že by sa to stať mohlo ma desila. Priveľmi ma desila. Možno by som na to nemala myslieť, možno by som to mala vypustiť z hlavy, boli predsa v poriadku, nič vážnejšie sa im nestalo, budú žiť. Nech som sa o to akokoľvek pokúšala, nech som sa snažila zamestnať akokoľvek, moja myseľ sa k tomu stále vracala. Vždy keď mi zazvonil telefón mi v prvom momente napadlo, že mi niekto chce oznámiť, že sa znovu stalo niečo zlé. Vždy keď som sa odniekadiaľ vracala domov, bála som sa aký pohľad sa mi naskytne. Či bude Jiyong v poriadku alebo ho tam nájdem ležať rovnako nehybne, ako som našla Josha.

Aby som ale prešla ku krajším momentom tohoto mesiaca a odviedla tak svoju pozornosť, opäť aspoň na chvíľku od toho čo sa stalo Joshovi a Jenovi:

- 09.04. - mesiac začal pomerne pozitívne, spontánnou cestou do Nórska, spolu s Jiyongom, od ktorého som spočiatku nečakala, že by sa rozhodol robiť mi spoločnosť. Najmä preto, že som sa pre tú cestu rozhodla zo dňa na deň a nemala som takmer nič naplánované. Kam pôjdeme, čo budem robiť, čo všetko si pozrieme. I napriek tomu mi však Oslo dalo veľa, veľa krásnych spomienok, veľa času stráveného s Jiyongom, fakt, že sme sa aspoň tých pár dní nemuseli strachovať, že nás spolu uvidí niekto, kto by nás spolu vidieť nemal.

- 17.04. - možno som v prvom momente, kedy som odchádzala do Nórska mala v pláne vrátiť sa naspäť do Seoulu a venovať sa ďalej školským povinnostiam, no moje plány sa menili pomerne často a rovnako sa stalo aj teraz. Namiesto cesty späť do Seoulu, som si to namierila do LA, tentoraz bez Jiyonga, pripravená užiť si niekoľko dní s Lisou, navštíviť rôzne miesta, zabaviť sa a hlavne splniť si detské sny, čo sa mi viac menej podarilo. Najmä pokiaľ šlo o sen dostať sa jedného dňa do Rokfortu.

Môj Harry Potter zážitok však nebol jedinou perfektnou vecou, ktorá sa mi v Amerike prihodila. Coachella, festival, na ktorý som sa vždy chcela pozrieť, festival, o ktorom sa hovorilo po celom svete a ktorý chcel každý aspoň raz v živote zažiť. A presne to sa mne podarilo. Užiť si Coachellu a hoci som mohla zostať len jeden deň - keďže som sa musela vrátiť naspäť do Seoulu kvôli plesu - aj ten jeden deň som si užila viac než dosť a môžem s istotou povedať, že o rok si užijem Coachellu so všetkým čo k tomu patrí, počas oboch víkendov.

- 21.04. - ples. Ples, na ktorý som ani pôvodne nechcela ísť, sa nakoniec otočil tak, že som viac než rada za to, že som tam šla a mala som možnosť stráviť nádherný večer spolu s Jiyongom, ktorý sa tam nakoniec ukázal a spravil všetko preto, aby sa z večera, ktorý sa pomaly rútil do zatratenia, stal jeden z najlepších večerov môjho života.

- 25.04. - niekto by povedal, že sa včera nestalo nič prevratné, no podľa mňa to prevratné bolo. Konečne, som sa po roku dočkala pokračovania Avengers a popravde, netuším aké mám mať pocity. Netuším, čo robiť so svojim životom teraz, čo robiť bez ľudí, ktorých som zbožňovala po dobu desiatich rokov a naktorých filmy som sa tešila zakaždým, keď mali prísť do kín. Jediné čo k tomu môžem povedať, že som si prerevala život a mám v pláne v tom pokračovať aj naďalej.

#fet je zly #fetjezly #pd

[ 21.3.2019 - private ]

Spomínala som, že sa po návrate z Paríža trošku opustím a podelím sa o svoje pocity, dojmy a nadšenie z celého tohto výletu, na ktorý sme sa spolu s Jenom vybrali a i napriek tomu, že som sa o to pokúšala už skôr, nepodarilo sa mi k tomu premôcť. Až do dnešného dňa.

Do dňa, kedy som sa znovu prehrabávala fotografiami, ktoré na našom týždennom výlete vznikli. A musím povedať, že i napriek tomu, že som tu v Seoule naozaj spokojná, nemôžem poprieť fakt, že mi Paríž chýba.

Chýba mi každodenné objavovanie nových miest, čas, ktorý som mala možnosť stráviť s Jenom, jedlo, ktoré sme okúsili a musím povedať, že ak by mi v tomto momente niekto ponúkol možnosť vrátiť sa tam, neváhala by som ani na sekundu a ihneď by som si zbalila všetky kufre a nasadla do lietadla.

Prvý deň sme začali pomerne zľahka, a ako každý návštevník aj my sme navštívili ako prvú Eiffelovu vežu, na ktorú som sa z nášho celého výletu tešila asi najviac. Ostatne, práve ona bola dôvodom, pre ktorý som sa tak narýchlo rozhodla naverbovať Jena a presvedčiť ho, aby sa na tento výlet so mnou vybral. Už len preto, aby som túto nádheru mohla vidieť vo svojej plnej kráse, mohla si ju odfotiť, pokochať sa jej majestátnosťou, užiť si výhľad z nej a samozrejme ju vidieť rozsvietenú v momente, keď na celý Paríž padla tma. A skutočne to stálo za to, a to i napriek tomu, že to bol v podstate len rozsvietený kus železa.

Druhou atrakciou, ktorú sme sa rozhodli navštíviť počas prvého dňa bola rieka Seina, ktorá mimo nádherného výhľadu z brehu ponúkala aj rôzne výlety loďou, ktoré sme si samozrejme nemohli nechať újsť a to i napriek tomu, že z brehu sme mohli vidieť v podstate to isté, čo aj z lode, na ktorú sme aj napriek tomuto faktu nakoniec nastúpili. Ostatne, vždy som bola obrovskou fanúšičkou lodí, a nebola by som to ja, ak by som si práve toto nechala újsť.

Prvý deň sme započali viac menej z ľahka, Eiffelovka, Seina a jedlo, ktoré sme tam museli taktiež ochutnať, nás zamestnali takmer na celý deň, spolu s Parížskymi uličkami, ktoré sme samozrejme museli taktiež poobjavovať, hoci väčšina z nich boli len obyčajné uličky, do ktorých by sa možno nikto iný okrem nás nepozrel, no podľa môjho názoru stáli aj tie za to, aby im bola venovaná pozornosť. A tak, ak by som mala zhodnotiť prvý deň nášho výletu musím povedať, že:

Eiffelovka: - splnila moje očakávania, fotiek s ňou mám toľko, že by som si nimi mohla vytapetovať izbu, sklamať ma nesklamala, a rozhodne budem musieť Jiyonga čím skôr nahovoriť, aby sa tam so mnou nabudúce šiel pozrieť on Seina: - výlet loďou, ktorý by možno niekomu prišiel zbytočný sa skutočne oplatil, zaradila by som ho k jednému z najlepších zážitkov z celého týždňa, a keby som mala znovu na výber určite by som ho nevynechala Jedlo: - aj napriek miernym predsudkom, ktoré som zo začiatku mala, musím povedať, že všetky dary mora, ktoré mi počas toho týždňa boli na tanieri ponúknuté, boli viac než vynikajúce a spolu s nimi aj žabie stehienka.

Druhý deň sme poväčšine venovali prehliadke Louvru, na ktorý sme sa rozhodli vyhradiť si celý deň a to preto, aby sme si mohli všetko podrobne pozrieť, a nemuseli sme sa nikam ponáhľať, čo nakoniec nebol najhorší nápad. Pretože bolo skutočne náročné sa od každého jedného exopnátu - ktorých je tam viac ako 35 000 ako sme sa mali možnosť dozvedieť - odtrhnúť a presunúť sa k inému. No a i napriek tomu koľko času sme si na to vyhradili, aj tak sa nám nepodarilo pozrieť všetko čo sme chceli, no fakt, že sa nám podarilo zachytiť si niekoľko fotografíí obrazu Mony Lisy, stál za všetky tie exponáty, ktoré sme pri našej návsteve boli nútení vynechať.

Louvre: - nádherné miesto, pre ktoré si človek musí vyhradiť skutočne veľa času a to najmä ak je to niekto ako ja, kto je schopný prestáť pol dňa pri jednom exponáte a to len preto, aby fotka, ktorú som si so sebou chcela doniesť domov ako pamiatku, bol čo najdokonalejšia

Tretí deň sme venovali prechádzke po Champs-Elysees, návšteve katedrály Notre Dame a menšiemu nakupovaniu suvenírov, ktoré mali slúžiť ako pamiatka pre nás s Jenom, no rovnako aj pre tých, ktorých sme nechali doma.

Champs-Elysees: - jedna z najkrajších ulíc, ktoré som kedy mala možnosť vidieť, a ulica, na ktorej by som bola schopná sa prechádzať do konca svojho života Notre Dame: - vyzerala rovnako majestátne a úchvatne ako v mojej obľúbenej detskej rozprávke a musím povedať, že som sa v momente, kedy sme sa dostali do jej blízkosti naozaj cítila ako z rozprávky

Z ďalšieho dňa som mala takpovediac zmiešané pocity a to najmä preto, že sme ho začali na nádherném mieste, na mieste, ktoré rovnako ako katedrála Notre Dame, vyzeralo ako z rozprávky. Jardin du Luxembourg, miesto, ktoré každému človeku, ktorý ho navštívil vsunulo myšlienku, aké nádherné musí byť tráviť tu každý deň. Ráno sa zobudiť a ísť sa sem len tak prejsť kedykoľvek kedy sa mu zažiada. To by sa mi skutočne páčilo. V momente, kedy nemám čo so životom sa len tak zobrať a ísť si sadnúť na toto miesto, či už niekde do trávy, ďaleko od všetkých turistov, či práve k turistom, ktorí boli z tohoto miesta unesení rovnako ako ja, ak to teda bolo možné. Jardin du Luxembourg: - miesto, pri ktorom si dokážem predstaviť, že by som sa mala každé ráno zobudiť a vidieť presne to, čo sa nachádzalo tu, z okna

Druhým miestom, ktoré sme navštívili boli Parížske katakomby, z ktorých som mala zmiešané pocity a to najmä vďaka množstvu kostí, ktoré sa tu nachádzali a že ich tam bolo skutočne veľké množstvo. Boli na každom kroku, všade kam sa len človek pozrel a musím povedať, že i napriek tomu, že to bol skutočne obrovský zážitok, najbližšie, ak sa mi podarí ešte dostať do Paríža, si túto atrakciu radšej nechám újsť a namiesto toho zájdem niekam na dobrý obed.

Parížske katakomby: - miesto, ktoré stojí za to navštíviť raz, no druhý raz by som to už neopakovala

Piaty deň sme navštívili tri miesta, jedným z nich bolo Sacré-Cœur, jeden z najkrajších kostolov, ktoré som kedy mala možnosť vidieť. Druhým miestom bolo Musée d'Orsay, z ktorého vznikli jedny z tých najkrajších fotografií, ktoré sa mi za ten týždeň podarilo nafotiť. A tretím miestom bolo Moulin Rouge, kabaret, ktorý rovnako ako všetky miesta, ktoré sme do toho momentu mali možnosť navštíviť, nesklamalo a dokonca prekonalo moje očakávania.

Na posledný deň nášho pobytu v Paríži sme si nechali miesto, ktoré priviedlo naspäť kúsok nášho detstva. Disneyland, miesto plné nádherných atrakcií, rozprávkových postavičiek, skvelého jedla a toľkého množstva možností, ktoré sa ponúkali, že ak by som mala preskúmať každý jeden kúsok, ktorý toto miesto ponúkalo, bola by som tam ešte doteraz. Možno aj preto, sa neviem dočkať momentu, kedy sa tam opäť raz vrátim a dám šancu atrakciám a miestam, ktoré sa mi tentoraz nepodarilo navštíviť, rovnako ako dúfam, že sa mi podarí okúsiť ďalšie jedlá, ktoré som do seba v ten deň, už nedokázala napchať.

Tak, ak by som mala ešte zopár slovami zhrnúť tento výlet, ohodnotila by som ho ako jeden z tých najlepších, na ktorom som kedy mala možnosť byť. Či už vďaka miestam, ktoré sme navštívili, jedlu, ktoré sme ochutnali, no rovnako tak aj pre spoločnosť, ktorú som po celý ten týždeň so sebou mala.