#martinachuda

[galeriavyklad]

PIEKLO KOBIET

Galéria Výklad sa rozhodla inšpirovať ostravskou galériou PLATO, ktorá v oknách svojej budovy poskytla priestor umelkyniam a umelcom z Poľska, Čiech a Slovenska, aby im umožnila reagovať na súčasnú vyeskalovanú situáciu v Poľsku. Tá je spojená s rozhodnutím Ústavného súdu z 22. októbra, ktoré ešte viac sprísnilo, už aj tak prísny, interrupčný zákon. V Galérii Výklad ste mohli vidieť angažované plagáty, ktoré sú vyjadrením podpory v boji za zachovanie ženských práv, od slovenských autoriek a autorov: Barbora Demovičová, Daniel Goliaš, Martina Chudá, Dávid Šima a Michal Šumichrast. Galéria Výklad chce týmto gestom solidarity vyjadriť poľským ženám a protestujúcim podporu. Túto tému vnímame veľmi znepokojene a intenzívne. Súcitíme s poľskými ženami o to väčšmi, že len nedávno sa podobné konzervatívne pokusy odohrávali aj v našom parlamente. Zákon, ktorý mal obmedziť prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii, našťastie neprešiel, ale čo je alarmujúce, len o jeden hlas. To znamená, že opätovné snahy o sprísňovanie sa u nás dajú očakávať už čoskoro. Viac k situácii v Poľsku: Poľsko už viac ako mesiac zažíva najväčšie demonštrácie od roku 1989. Aj keď v Poľsku platí zákaz zhromažďovania sa v súvislosti s pandémiou, spomínané rozhodnutie poľského ústavného súdu vyvolalo početné protesty a blokády. Ako prejav solidarity s poľskými ženami sa protesty konali pred ambasádami Poľska v Bruseli, Londýne, Glasgowe, Osle, Chicagu, Ríme, Štokholme či vo Viedni. Organizácii Strajk kobiet (Štrajk žien) sa podarilo prijatie zmeny zákona, ktorá ešte nevstúpila do platnosti, zdržať. Poľský zákon pred jeho sprísnením povoľoval interrupciu len v týchto prípadoch – z dôvodu ohrozenia zdravia ženy, v prípade incestu alebo znásilnenia, a ak by mal plod vrodené vývojové chyby. Posledná možnosť, pod taktovkou vládnucej strany Právo a Spravodlivosť (PiS) a katolíckej cirkvi, ktorá v podstate riadi ústavný súd, bola vyhlásená za protiústavnú a nelegálnu. Čo v praxi znamená, že by ženy, bez ohľadu na závažnosť poškodenia plodu, museli donosiť aj dieťa, ktorého poškodenie nie je zlučiteľné so životom. Aktuálne je tak v Poľsku možné podstúpiť legálnu a bezpečnú interrupciu len v prípade znásilnenia, incestu alebo vážneho ohrozenia zdravia a života matky. Paradoxne oficiálny počet vykonaných legálnych potratov v Poľsku z roku 2019 je 1110, z toho až 1074 z dôvodu vývojových chýb plodu (podľa dát Statista v Poľsku). Veľa žien však interupciu absolvuje v zahraničí alebo riskuje ilegálny a neprofesionálny zákrok, ktorý môže byť životu nebezpečný. Konzervatívne tendencie poľskej vlády však ukazujú, že sa časom môže jednať o úplný zákaz. Takmer vo všetkých krajinách Európy majú ženy právo na umelé prerušenie tehotenstva, a to až do určitého bodu. V deň, kedy poľský súd rozhodol o interupciách, podpísali vlády Poľska, Spojených štátov a ďalších krajín vrátane Ugandy, Maďarska, Bieloruska a Saudskej Arábie Ženevskú konsenzuálnu deklaráciu, v ktorej sa spochybňuje právo na potrat. Zdroj:

https://a2larm.cz/.../slovensky-status-quo-a-polske.../

https://www.aktuality.sk/.../polsko-protest-strajk.../

Slovenské organizácie a médiá:

https://www.facebook.com/nebudemeticho/

http://moznostvolby.sk/

http://www.aspekt.sk/

http://povstaniepokracuje.sk/

Poľské organizácie:

http://strajkkobiet.eu/

http://aborcyjnydreamteam.pl/

https://womenhelp.org/

https://aborcjabezgranic.pl/

Zahraničné organizácie:

http://abortionnetwork.amsterdam/

https://www.gofundme.com/f/support-ciocia-wienia

https://abortion.eu/

https://www.asn.org.uk/

[galeriavyklad]

KAMUFLÁŽ Martina Chudá

Výstavný projekt Martiny Chudej (1990) nadväzuje po formálnej stránke na jej predchádzajúcu, feministicky ladenú prácu s názvom Slepičky (Textile Art of Today, Bratislavský hrad; Medzi telom a intimitou, Galéria X), pracujúcej prostredníctvom sarkazmu s vnímaním ženského.

Podobne ako predchádzajúci autori odkazuje na pôvodný účel priestoru, ktorý je umocnený spracovaním a adjustáciou jednotlivých prvkov výstavy. Výklady sa na prvý pohľad môžu javiť dichotómne, každý akoby predstavoval do seba uzavretý celok. Takéto rozloženie je dobre premyslené – látky s potlačou v jednom výklade komunikujú s neďalekým obchodným priestorom s metrážou a textilné objekty v druhom môžeme vnímať ako odkaz na typický, možno nežiadaný, prvok námestia a ulice. Pri bližšom pohľade však zistíme, že tu dochádza k akejsi difúzii a transformácii. Kým v jednom je motív iba súčasťou potlače látky, v druhom sa naopak látka stáva súčasťou motívu. Zo zdanlivo oddelených monolitických priestorov sa tak stávajú akési spojené nádoby.

No medzi týmito spojenými nádobami, akoby prebiehala tichá vojna a výstava sa tak stáva súborom paradoxov. Autorka zlučuje zdanlivo protichodné motívy a aj zvolené prvky kooperujú ambivalentne. Na jednej strane odkazuje na skrývanie ako taktickú výhodu prostredníctvom splynutia s prostredím, ale umiestnenie tento zámer neguje a pretvára ho do podoby známej z komerčnej skutočnosti, kde je naopak zviditeľnenie žiadané. Použitím reflexných prvkov na látke však maskovaciu zložku obracia, adjustovaním typickým pre obchodné priestory iba zvyšuje účinok predajnej ľúbivosti, koketujúc s gýčom a vtieravou komerčnou estetikou súvisiacou s módou.

Holubice zavesené v druhom výklade môžeme vnímať ako kultúrne pevne ukotvený symbol, spájajúci sa jednak so sakrálnym (v kresťanskej symbolike zastupujúci jednu z podôb Ducha Svätého), jednak s profánnym, ako všeobecný symbol mieru, umocnený spracovaním ponášajúcim sa na detskú hračku, čo by jeho pôvodný pacifistický účinok ešte zvýšilo. Tu sú však holubice späté s materiálom, ktorý si dnes síce našiel miesto v šatníkoch a stal sa módnym, no neprestáva platiť jeho pôvodný účel a stále môže odkazovať na stav, ktorý sa s mierom nezlučuje, naopak, evokuje militantnosť alebo radikalitu, čím sa opäť mení pôvodný význam tohto symbolu. Takáto dvojtvárnosť sa potom prenáša aj do interpretácie ostňov na podlahe výkladu, rozličných možností ich uchopenia v zmysle defenzívy ako zábrany, či ofenzívy v podobe metaforického bajonetu.

To, čo sa javilo známe a jednoduché sa tu stáva premenlivým a nejasným. Je teda otázkou, či maskované holubice mier nesú alebo berú, či ľahkou kozmetickou úpravou látky skutočne zmeníme jej účel a symbolicky tak prekujeme meče na pluhy, či nás ploty a zábrany ochránia alebo uväznia; a preto sa kamufláž stáva synonymom pre ťažko čitateľnú realitu, v ktorej sa prostredníctvom technológií stierajú hranice medzi skutočným a fiktívnym. Pre realitu, v ktorej sa obrazy z vojen striedajú s akčnými filmami, pri čom sa stávajú nepretržitou kulisou nášho súkromia, na záplavu informácií a neúnavný tok obrazov, pri čom o ich pravdivosti sme nútení často pochybovaťa preto túžime po jednoznačných odpovediach, ktoré nás však môžu dostať do pasce a sú iba maskovacím manévrom, kde sa z obetí stávajú vinníci a naopak.

Autorka sa preto v tejto angažovanej inštalácii nesnaží odkazovať na konkrétny vojnový konflikt, či konkrétnu ideológiu, ale zaujíma kritické stanovisko s nadčasovou a univerzálnou platnosťou.

TEXT Peter Molari

FOTO Peter Lančarič

[amateri-art]

[martinachuda]

RANNÁ TVORBA / EARLY WORK

2011-2013