alebo ako sa naučiť vychutnávať si jedlo a pritom dokázať zachovávať pôst
Kedy ste naposledy jedli, pretože ste boli hladní?
Po tejto otázke bude pravdepodobne nasledovať dlhé hĺbanie do ďalekej minulosti. Určite existujú svetlé výnimky, no väčšinou jeme zo zvyku, z nudy, zaháňame stres, smútok a iné zlé psychické stavy. Sama preto nie som veľkou zástankyňou jedenia 5X denne. 5 menších porcií pre mňa predstavuje deň, ktorý sa točí len okolo jedla. Ak by som si mala na každý deň pripraviť 5 zdravých a nutrične výživných jedál, nerozmýšľala by som celý deň o ničom inom, iba o tom, čo by som si ešte mohla dať a pritom nesiahnuť po pečive, tyčinke, čokoláde a inom rýchlom občerstvení. Zástancovia takéhoto typu stravovania tvrdia, že iba ak budeme jesť často (5X denne) a v malých porciách nespomalíme svoj metabolizmus a udržíme si stabilnú hladinu cukru v krvi. To by sme, ale museli byť roboti, ktorí vždy jedia správne jedlo (vhodný pomer tukov, sacharidov a bielkovín) v správnom čase a ešte sa k tomu aj správne hýbu a spia atď. Ak dokážete byť na seba takí prísni a priam puntičkárski do toho (btw obdivujem vás). Ja mám okrem prípravy jedla a neustáleho premýšľania o svojej životospráve rada aj iné činnosti. :-)
Keď som sa začala racionálnejšie stravovať a pristupovať k svojmu telu ako k zoskupeniu buniek, ktoré vyživujem (nejak mi došlo, že to nekŕmim len môj mlsný jazýček a ústa:-)) hľadala som rôzne spôsoby, ktoré by som dokázala dodržiavať dlhodobo – nie len pár týždňov pred letom a podobne. Momentálne sa stravujem 3X denne. Jednoducho som si to tak určila a snažím sa nezobkať každú hodinu nejaké tyčinky, oriešky, keksíky, ovocie..., pretože práve tieto „maškrty“ nakoniec boli mojimi prázdnymi kalóriami, ktoré som síce spálila pohybom, ale stále to nebol žiadny posun vpred, ale stagnácia na jednom mieste. A to je po určitej dobe snaženia veľmi frustrujúce. Ďalším veľkým „objavom“ bol pre mňa naozajstný pocit hladu. Veľmi príjemný pocit, kedy som sa začala na jedlo naozaj tešiť a prijímanie potravy nebolo len potešením mojich zmyslov, ale akoby taká menšia „oslava“ vlastného tela.
Tieto pocity som po prvýkrát objavila vo Francúzsku, kde sa jedenie považuje za spoločenskú udalosť, ktorá trvá minimálne hodinu. Francúzi ma naučili si jedlo vychutnávať, nie len narýchlo niečo zjesť, potom mať výčitky svedomia a večer si tento kolobeh zopakovať. Naozajstná pravá francúzska večera začína okolo siedmej - ôsmej aperitívom. S priateľom, s rodinou, alebo aj samy so sebou si ešte v obývačke doprajú nejaký light drink (žiadny 40% alkohol sa tam nezvykne konzumovať!) so sušenými cherry paradajkami, kozím syrom alebo orieškami. Tak sa samozrejme presunú k stolu – dokonca všetci spolu! :-). Predjedlo tvorí nejaký šalát, niečo zelené s prosciuttom, tuniakom alebo vajíčkom nasleduje hlavný chod – najčastejšie grilované mäso alebo losos so zeleninou, hrachovými strukmi alebo so sladkými zemiakmi. Na stole samozrejme nechýba pohár červeného vína (dokonca sa jeden pohár vína toleruje aj šoférom) a súčasťou stolovania je aj spoločná debata o prežitom dni alebo najnovšom prezidentovi! :-) Aby som nezabudla na typické biele francúzske bagety, ktoré sú VŽDY na stole, a všetci okolo stola s tými bagetami sú štíhli (áno, áno – francúzsky paradox :-). Väčšinou nechýba dezert – ovocie (sladké figy, melón, granátové jablko), jogurt (jogurt považujú za dezert) a ak je naozaj výnimočný deň – dezertom je neskutočne lahodný koláčik (proste delikatesa). Za tým všetkým (áno, ešte stále neskončili :-) si dajú syr (syr – tým nemyslím eidam). Z tých tisíc druhov majú na stole vždy minimálne tri – každý sa v jednom lahodnom nájde. A ak je nejaká politická debata príliš vášnivá, dajú si ešte jeden pohár vína a s pokojom na duši sa presunú do obývačky.
Takéto večere som zažívala každý víkend takmer rok. A skutočne to moje zmýšľanie o jedle a celkovo o stravovaní výrazne ovplyvnilo.
A prečo vôbec píšem toľko o jedle, keď sa tento článok volá z polovice PÔST?
Ja ich totiž vnímam ako protiklady, ktoré tvoria harmóniu, ale iba ak je to 50/50. Iba ak sme naozaj hladní, dokážeme si jedlo naplno vychutnávať. A naopak, len v prípade, že si vieme naozaj jedlo vychutnať a berieme ho ako pôžitok, pôst bude pre nás skutočnou výzvou.
Osobne nechcem, aby moje denné myšlienky boli iba o jedle, cvičení, váhe, počítaní kalórii a večernom premýšľaní v posteli o tom, čo som dnes zjedla. Ak dokážeme jedlo a pôst (čas bez jedla) dať do rovnováhy, postupne sa zdravý spôsob života stane našou súčasťou a TELO SI NEBUDE PÝTAŤ, AK NEBUDE POTREBOVAŤ. Na tejto ceste nám bude PÔST v čase brutálneho prejedania (jeme o cca 500 kcal denne viac ako pred 30 rokmi a pritom energie spálime v našich sedavých zamestnaniach oveľa menej) veľmi nápomocný :-)
PS: Pripravujem cca ďalšie 3 články, ktoré sa budú téme pôstu venovať. Tento bol len taký úvodný, aby ste porozumeli, že pôst je hlavne o správnom vzťahu k jedlu. Pamätajte si:
!!! Nejeme, pretože sme emočne závislí na jedle, ale preto, že sme hladní. A keď sme hladní, to jedlo jednoducho chutí stokrát lepšie! :-) !!!
