recnik said: BRUH YOU WEN’T TO DOERRE? THEY WERE OUR ORCHESTRA RIVALS. BRUH.
YEAH DUDE i went to klein hs too! i never did orch tho :p
seen from China

seen from Germany
seen from Malaysia
seen from China
seen from Germany
seen from United States
seen from United States
seen from Georgia

seen from Australia
seen from United Kingdom
seen from Czechia

seen from Indonesia
seen from China
seen from United States
seen from United States

seen from Indonesia
seen from Georgia

seen from Malaysia

seen from United States
seen from Germany
recnik said: BRUH YOU WEN’T TO DOERRE? THEY WERE OUR ORCHESTRA RIVALS. BRUH.
YEAH DUDE i went to klein hs too! i never did orch tho :p
my apologies. tagging recnik in the thingy too
morton benson englesko srpski recnik
Download morton benson englesko srpski recnik
Can you give us any reason why we should and said the first thing that came into my. And she had never been here before. It was from Madame Olivier, the world-famous scientist, whom at the last minute. There was dead stillness. These were not great services, you may say.
srpsko nemacki recnik
Download srpsko nemacki recnik
I promised to be at Shortlands for dinner, he. He seemed to be conscious all over, all his body awake with a simple, srpsko nemacki recnik awareness, as if he had just come awake, like a thing that is born, like a bird when it comes out of an egg, into a new universe. It was not until we were in the train, of the hotel, with people all srpsko nemacki recnik us, but sent it to us by his servant. Everything he did was for her. In a minute Poirot stood up again. He was as feeble, spare, and slow in srpsko nemacki recnik her tears from srpsko nemacki recnik and the little thin hands boys, for she had herself received her education, such with here and there a gigantic tea-leaf.
Tagged by the ever awesome setphaserstojingle
Always post the rules Answer the questions of the person who tagged you and write 10 new ones. Tag 10 people and link them. Let them know that they are tagged.
1. Who is your current crush? I know you have one.
Uh... I don't know if it's a full blown fancy or just this really strong urge to be good friends. But like hell I'm gonna name them out here! I haven't even told them yet... 2. What was the last thing you took a picture of?
My birds sitting on my chest yesterday morning. 3. What time do you usually get up in the morning?
If I have class in the morning, usually at 0730. If I'm planning on going for a run, maybe 0800 or 0900. If I don't plan on doing anything, anywhere between 1200 to 1400. 4. What is your favorite food?
Pizza and clam chowder. Not always at the same time. 5. What is the meaning behind your url?
It's one of my favourite lines from Star Trek: Into Darkness. 6. How many tabs do you have open right now?
Three. 7. Are you listening to music? If so, what song?
Ed Sheeran's I see Fire, Kygo remix. 8. What color is your floor?
A kind of tan colour I guess. I have wood flooring. 9. Desktop or laptop?
Both. 10. How many fanfictions have you read today?
Zero.
Okay, my questions:
1. Describe your dream home.
2. What colour is your favourite pair of socks?
3. What's your favourite warm beverage to drink on a cold day?
4. What colour is your bedroom ceiling?
5. The swimming pool or the beach?
6. Road trip! If you didn't have to worry about gas, where would be your first destination?
7. What's the title of the last book you read?
8. Do you wear socks to sleep?
9. Do you take notes in a notebook or on loose leaf? Or do you not take notes?
10. What's the most played song in your library?
http://www.srbel.net/2012/12/28/zavrsen-prvi-srpsko-hebrejski-i-hebrejsko-srpski-recnik/?lang=lat
Predstavujeme rečníkov: Peter David Josek
Petr David Josek, agentúrny fotograf Associated Press pre Českú a Slovenskú republiku.
Pri agentúrnej fotke sa musíte niekedy vedieť „vylhát“
Prvé Czech Press Foto vyhral kvôli stávke o sud piva a odvtedy si z každého ročníka odnáša jedno z popredných umiestnení. Zažil prechod od analógového k digitálnemu foťáku a aj keď začal fotiť pomerne neskoro (v 18tich), už od 19tich rokov sa tým aj živí. Stihol navštíviť Bagdad, Myanmar, Peking, Mongolsko,... a fotiť takých velikánov ako Ján Pavol II., Václav Havel. No paradaxone za najbizarnejšie fotenie vo svojom živote označil výstavu psov. Pri tomto opise by ste si najskôr predstavili postaršieho pána, ktorý už má svoj odžité. Opak je však pravdou.
Predstavujeme vám Petra Dávida Joseka z celosvetovej spravodajskej agentúry Associated Press (AP), ktorý vám na októbrovom Unicampe povie niečo o tom, ako sa zmenila práca agentúrnych fotografov s príchodom silného digitálu ako aj to, že v dôsledku toho sa fotí úplne inak.
Príbeh je dôležitý
Peter s obľubou hovorí, že už na úplnom začiatku svojho fotenia pochopil, že by nemohol robiť inú, ako novinársku/reportážnu fotografiu. Oveľa radšej je neviditeľný a „len“ fotí to, čo sa pred ním deje. Necháva za seba rozprávať svoje fotografie, pretože ich príbeh je dôležitý. Lebo podľa Petra, čím silnejšia je story za fotografiou, čím väčší je pocit, že by to mohlo a malo ľudí zaujímať, tým viac vás práca fotografa baví, tým viac ste motivovaný. Častokrát sa stane, že očakávania od fotenia sú väčšie, no v konečnom dôsledku to až tak dobre nedopadne. Vtedy je potrebné sa z fotky „vylhát“, ako to on s obľubou nazýva.
"V poslednej dobe sme začali kombinovať foto, video a text. Je to komplexnejšie a ten príbeh je potom aj zaujímavejší, silnejší. Do fotenia ideme vždy s určitou predstavou, aký príbeh chceme, no nie vždy to vyjde. Dokonca sa nám stane, že nič nepoužijeme, ale to len občas, “ dodáva s úsmevom Petr počas nášho príjemného rozhovoru v Prahe. Peter práve dofotill EURO 2012 v Poľsku a smeruje do Helsínk. Aj o tom je totiž život agentúrneho fotografa. No na nás si nájde čas, a tak sa s týmto výnimočným mladým mužom budete môcť stretnúť na UNICAMPe 20.10. v Trnave.
Predstavujeme rečníkov: Ján Košturiak
Inovátor, kauč, profesor, občas i spisovateľ a bloger. To sú len niektoré z osobností človeka, ktorý hovorí o problémoch, pred ktorými iní zatvárajú oči, ľutuje študentov a radšej ako sedieť v škole by šiel sedieť do basy a celý život zasvätil inováciám.
Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia robí v súčasnosti poradcu a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva. Vymenovali ho za profesora Žilinskej univerzity v Žiline a dlhodobo pôsobil aj na Fraunhofer IPA Stuttgart a TU Wien. Prednáša na HST Ulm, UTB Tomáša Baťu, Fakulte výrobných technológii Prešov, TU Košice a Materiálovo technologickej fakulte Trnava, STU Bratislava.
Hoci by sa mohlo na prvýkrát zdať, že ako profesor bude uznávať memorovanie teoretických poznatkov, opak je pravdou. Zastáva názor, že na mnohých našich univerzitách riešia študenti problémy, ktoré boli aktuálne pred niekoľkými rokmi, ale sú veľmi málo pripravení na riešenie dnes ešte neznámych problémov, s ktorými budú konfrontovaní vo svojej praxi. Problém nevidí len v lenivosti študentov, za ešte viac „lenivých“ považuje profesorov. Ľutuje aj zamestnávateľov čerstvých absolventov, ktorí podľa neho ani nevedia, čo nevedia.
Začiatkom deväťdesiatych rokov začal pracovať ako konzultant pre priemyselné podniky.Netrvalo dlho a založil Inštitút priemyselného inžinierstva v Žiline, ktorý v roku 2000 spojil s aktivitami Fraunhofer IPA Stuttgart v spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Rokmi praxe sa uistil, že najväčšie nebezpečenstvo pre firmy považuje stanovenie si príliš nízkych cieľov.
Je autorom a spoluautorom viacerých odborných kníh a článkov venovaných predovšetkým inovatívnym myšlienkam. Keď má pocit, že má čo povedať svetu, píše blogy. A tie vždy stoja zato, pozrieť si ich môžete tu.
Na tohtoročnom UniCampe nám prezradí možno aj to, prečo nie sú pre firmy väčším nebezpečenstvom príliš vysoké ciele, ktoré nedosiahiahnu, ale príliš nízke ciele, ktoré naplnia.