Niech już tak zostanie, że jestem numerem jeden. Nie chcę cię nie lubić, przyjadę do ciebie. Nadrobimy straty, naprawimy siebie...

seen from France

seen from India
seen from Austria
seen from Türkiye
seen from Malaysia
seen from Malaysia
seen from China
seen from Russia
seen from Türkiye
seen from China

seen from Argentina
seen from China

seen from Italy

seen from United Kingdom

seen from Malaysia
seen from China
seen from Türkiye
seen from Italy
seen from China
seen from United States
Niech już tak zostanie, że jestem numerem jeden. Nie chcę cię nie lubić, przyjadę do ciebie. Nadrobimy straty, naprawimy siebie...
Jest źle a lepiej to już nie będzie…
W moim sercu zawsze było dużo lodu
Przez to we mnie moja piąta pora roku trwa
Od pewnego czasu na niczym mi nie zależy, mógłbym stracić wszystkich, teraz jedynie blant może być mi bliski.
NibyArtysta
Dzisiaj nie mówię o Tobie już nikomu, dzięki temu mam przy sobie tyle chłodu. Ale o czym opowiadać, kiedy czas niszczy moją pamięć? Coś gaśnie w Twoim oku, w moim sercu zawsze było dużo lodu, przez to we mnie moja piąta pora roku trwa.
straty
Hovorieval si mi, ako sa mám sústrediť na priority – školu, prácu, veci, ktoré mi vyformujú budúcnosť a sú dôležité, pretože proste sú. Ja sa na ne sústredím, strážim si ich ako sa len dá, ale za tie dva roky si sa mi stal aj tak jednou z najdôležitejších vecí ty. Keď sme sa v októbri rozišli, akoby všetky tieto veci okolo nemali zmysel, ak by som nekráčala vedľa teba. Robila som to všetko stále s dobrými výsledkami, formovalo ma to, ale bez teba to nedávalo absolútne žiaden pocit radosti.
Keď sme sa dali znova dokopy, sľúbila som si, že ťa už takto nestratím. Že nechcem byť príliš, že akékoľvek moje škaredé maniere a vlastnosti mi nestoja za to, aby som opäť prišla o to, čo máme, lebo kdesi vo vnútri viem, že k sebe jednoducho patríme. Po tom všetkom. Že bez teba ten svet jednoducho z nejakého dôvodu zmysel nedáva.
Že chcem počúvať aj o veciach, ktoré ma absolútne nezaujímajú, ak je to z tvojich úst, prikyvovať a usmievať sa. Že nechcem zabíjať pavúkov, ale vynášať ich von a chrániť ich, hoci ma desia. Že chcem prenášať chrobáčikov z ciest do kríkov alebo na stromy. Že si chcem rozbiť kolená keď budem s tebou utekať lesom alebo na električku, že ťa chcem čakávať doma keď sa budeš vracať z ciest po Gruzínsku, dať ti bozk na čelo a smiať sa na tom, aké si trdielko, ak polovicu vecí cestou stratíš. Že sa chcem naučiť swingovať a ísť si s tebou zatancovať až kým nebudem vládať. Že chcem aby si sa pri mne zlostil na politiku a morálku, chcem počúvať o vojnách, o ktorých by som sa inak nedozvedela a chcem aby si si vymýšľal tie tvoje šialené príbehy, ktorým vždy uverím. Aby si ma chytil za ruku v spánku a povedal mi, že ma tiež potrebuješ. Aby si ma len tak buchol po zadku, zavolal mi po dlhom dni a usmieval sa, keď ležím vedľa. Aby si prekrútil očami, keď poviem hlúpy vtip alebo chytím za slovíčko. Aby si na mňa nakričal, len aby sme sa potom uzmierili a boli šťastní, že sa máme. Aby si zabúdal – na to, že sme boli dohodnutí, na výročia a schôdzky a aby som ja len pokývala hlavou a rátala s tým, že musím nenápadne pripomínať.
Aby sme boli opäť svoji.
A ja sa neskutočne bojím, že už nikdy nebudeme a bolí z toho doslova celé telo, pretože som ťa pravdepodobne opäť stratila a svet prestáva dávať zmysel.
Na dobrą sprawę wiemy, że to ćpanie nas zniszczyło.
Boję się, że ktoś mi ważny umrze szybciej niż ja