Ako moc som sa vždy bála byť sama, tak presne tak moc sa dnes bojím byť s niekym.

seen from United States

seen from United States

seen from Malaysia
seen from United States
seen from Netherlands
seen from Türkiye
seen from Iraq
seen from United States

seen from China

seen from United States

seen from United States
seen from Netherlands
seen from Türkiye

seen from Netherlands

seen from United States

seen from United States
seen from China
seen from France
seen from Yemen
seen from United States
Ako moc som sa vždy bála byť sama, tak presne tak moc sa dnes bojím byť s niekym.
Dal by si mi ešte jednu pusu?
Na tvojich perách nájdem klud a potom pôjdem. Možno ešte jedny raňajky, jeden obed a večeru. Budem sytá a šťastná, a potom sa môžme rozlúčiť. Možno si medzitým ešte raz lahneme do postele. Na jednu dlhú chvílu, kedy sa čas zastaví, položím si hlavu na tvoju hruď. Budem dúfať že sa tie “ešte raz” poskladajú na večnosť, že na rozlúčenie nikdy nedôjde.
Ale to nie je skutočnosť. Žiadne “ešte raz” už nebude. Poznali sme sa, keď bolo všetko nové a svet bol plný nekonečných možností. A tie stále máme. Ty aj ja. Ale už nie my. Niekde medzi vtedy a teraz, medzi tu a tam, sme sa jeden druhému vzdialili...
A dospeli sme.
Keď sa niečo rozlomí na dosť veľké kusy, ide to zalepiť. Niekedy sa ale veci nerozlomia, ale roztrieštia. Keď dnu pustíš svetlo, roztrieštené sklo sa zaligoce. V tie chvíle sa úlomky našej minulosti zaligocú, si spomeniem aká bola krásna. Aká krásna bude už navždy. Boli sme to my dvaja. Bolo to magické.
"Si až taký slepý, že si nevidel, kto ťa naozaj miluje."
- a necenil
Tak už tomu bude rok..
Najprv všetci hovorili, že sa vrátiš. Potom, že dobre ti tak, že si sa nevrátil. Myslela som si že si niekoho nájdem, aj som si našla. Je skvelý ale nie je ty, asi to nebude nič vážne. Hľadala som ťa v tisícich pohľadoch na milióne miest, no jediné čo som našla bola samota. Nox et solitudo. Prázdno a kŕče v mojom vnútri. Nikto nebude ty a ja už nebudem ja. Láska nikdy nebola pre teba dosť. Áno je fajn, ale nikdy ma tak skurvene nechytí a nevybozkáva zo mňa všetko ako si to robil ty. Jeho ruky na mojom tele vo mne nikdy nevzbudzovali také búrky ako tie tvoje. Myšlienkami prebieham tvoje črty, líniu pier, nos a pery pod tvojimi nádhernými sivými očami. Raz si mi povedal, ževraj moje sú v tej najkrajšej hnedej a že je to lebo jem toľko veľa čokolády. Keby si sa mi do nich pozrel teraz nevidel by si na nich nič, lebo už v nich nebývaš. Odišla som preč a myslela si že iný vzduch a more mi pomôžu. Hm stále sa mi trasú ruky vždy ked sa nachvíľu niečím nezamestnám a pomyslím na teba. Bol si ako droga. Ešte horšie, a tie došlapy proste nedávam. Viem že si ma miloval a viem že aj ty si na mňa občas spomenieš. Teda keď máš chvíľu času a nepiješ. Keby sa ma teraz niekto spýtal na jedinú vec, ktorú by som v živote chcela zmeniť, nebolo by to to, aby som ta nikdy nestretla. Jediná vec, ktorú lutujem, je že som ťa neobjala silnejšie keď si ma posledný krát vyprevadil na vlak. Viem, že si ma tam nechal iba preto lebo si predomnou nechcel plakať a vidieť ma ako mi lámeš srdce aj keď nechceš muselo bolieť ešte viac ako si ho nechať zlomiť. Zlato, dúfam že sa ešte niekedy stretneme a ja ťa objímem za celé tie roky a navzájom pochopíme čo sme pre seba znamenali. Nemôžem sa toho momentu dočkať. V tomto, v ďaľšom, alebo hociktorom živote potom.
" Słowa ranią bardziej niż nóż "
čím ďalej, tým viac som stratená. .
stratená v tom, čo vlastne (ne)chcem. .
zase sa zjavíš v mojom živote, pomotáš mi hlavu. to všetko za jednu noc. a zas odídeš.
prosím, buď už zostaň alebo nadobro odíď.
(no ja viem, že ani jedno z toho nespravíš)
dotýkám se tě
společně s tmou,
když usínáš
pode mnou
Mám pocit, že všetko uteká tak rýchlo. Všade okolo mňa sú miesta, ktoré majú skryté význami. Nie je žiadne, kde mi srdce nepodskočí. Miliónov spomienok lovím ich v pamäti. Spomínam, no nie preto, aby som to vrátila späť ale aby som nezabudla aké to tenkrát všetko bolo.