tumblr dot com
Mike Driver

izzy's playlists!
occasionally subtle
Show & Tell
d e v o n
sheepfilms
NASA

titsay
Cosimo Galluzzi
Xuebing Du
AnasAbdin
Monterey Bay Aquarium
I'd rather be in outer space 🛸
No title available

oozey mess

tannertan36
macklin celebrini has autism
Peter Solarz
dirt enthusiast

seen from Malaysia

seen from United States

seen from Malaysia

seen from India

seen from Germany

seen from Singapore
seen from Germany
seen from Germany

seen from Germany
seen from China

seen from Germany

seen from France

seen from United States
seen from Brazil

seen from United Kingdom

seen from Malaysia

seen from Malaysia

seen from Germany

seen from Brunei

seen from United Kingdom
@diisimanova
POKORU!
láznici
ofse.
ZAJAČIK !
Hertník ústav duševne chorých ľudí
V mojom súbore sa venujem téme Homo urbanus. Hranice mesta a prírody nemusia byť stvárnené len horizontálne, ale aj vertikálne. Keď sa nachádzame v meste, pri každom pohľade nahor nám bránia vo výhľade elektrické vedenia káblov rôzneho druhu. Môžeme ich považovať za izoláciu od sveta nad nami, za istý múr, pod ktorým žijeme. V meste nemáme skoro nikdy príležitosť vychutnať si nerušený pohľad na nebo – bráni nám v tom nekonečná spleť liniek, ktorú si nikto z nás poriadne neuvedomuje a považuje to za prirodzenú súčasť nášho bytia.
MIKROPRIBEHY:
Pohľady z vtáčej perspektívy na ľudí v krajine pripomínajú na prvý pohľad mravenisko. Ľudia a ich činnosti budia dojem akoby boli do krajiny premyslene vsadení a všetko, čo je zrejme výsledkom náhody, vyzerá často ako aranžovaná realita. Mojim súborom chcem poukázať na paralelné svety, deje a vzťahy ľudí, ktoré sú na fotografiách často pri prvom pohľade takmer nepostrehnuteľné a vo svojej miniatúrnosti vo vzťahu ku krajine akoby aj intímne. Pri prvom pohľade na fotografii vidíme celok, s ktorým ďalej nepracujeme. Tento pohľad, ktorý reprezentujú tri veľkorozmerné fotografie, majú posunúť separované „makrovýrezy“ niektorých mikropríbehov z fotografie, na ktorých si lepšie všimneme zaujímavé a intímne momenty ľudí, ktoré sa strácajú v diaľke medzi fotoaparátom a daným okamihom. Vo zväčšených výrezoch centrálna fotografia zrazu naberá nový význam. Začíname tak vnímať, čo sa na fotke naozaj deje a koľko sa toho dokáže paralelne udiať v jednej jedinej sekunde, koľko ľudí sa dokáže vystriedať na jednom mieste za jeden deň bez toho, aby sme sa nad tým hlbšie zamýšľali. S mraveniskom či „mikrokozmom“ jednotlivých svetov na fotografiách som spojená aj ja. Je to spojenie s ľuďmi, ktorí v ten istý deň a v ten istý čas boli približne na tom istom mieste ako ja a napriek tomu mohli prežívať úplne rozdielne emócie z daného miesta.
emoce
RODINO
pocta.
#anatretídeňvstalzmŕtvych