F...g F...c - Cyprus

[fgfccyprus]

Posledné rozlúčky, darčeky na pamiatku, oslavné pitie cestou na letisko, na letisku a ... stres v lietadle (samozrejme). Ale sme doma, pripravené na ďalšie dobrodružstvá! 

[fgfccyprus]

Viete aký je vrchol hotelového PR v Carine? Keď povolíte hosťom neskorší check out (for free) a poprosíte ich o napísanie jednej peknej recenzie na booking.com. A oni prídu o 10 minút naspäť s tým, že im niekto z izby ukradol telefón, pričom obvinia upratovačku a volajú políciu. Well done!

5ka

[fgfccyprus]

Carina horror story

Poznáte tú nočnú moru, v ktorej sa stále dookola opakuje ten istý deň? Pre väčšiu dramatickosť si ešte predstavte, že sa to navyše odohráva na rovnakom mieste, z ktorého nemôžete uniknúť. A navyše tým miestom je ghost hotel, kde zostali už len posledné zvyšky z english breakfast, vyprázdnená chladnička a ... vy. Snažíte sa z toho začarovaného kruhu uniknúť, ale viete, že sa to aj tak nepodarí. Lebo príde ďalšie ráno a všetko to začína odznova. 

Tak presne takto sa cítim posledné dni v Carine. 

Každé ráno o pol ôsmej otvorím hotel, vytiahnem rolety na bare, odomknem 25 chladničiek, spočítam peniaze, dám si prvú kávu, vystraší ma príchod Kyriakosa, o 20 minút mi zamáva a som sama. Tých pár hostí je poctivo zalezených vo svojich izbách, veď úprimne - keby náhodou prišli na raňajky, poriadne by ma šokovali! 

A aby idylka blížiaceho sa konca bola dokonalá, nepúšťam už ani hudbu a nezapínam televízor. Utečencov na Euronews má aj tak dosť na celý rok. Vonku hreje septembrové slniečko, slabý vietor sa pohráva s palmami a jemne víri hladinu v prázdnom bazéne. No nádhera. O tretej ma príde vystriedať Dragoš a ďalšia šichta je za mnou. 

No aj keď každý večer poctivo škrtám dni vo svojom nástennom kalendári, mám pocit, že sa to nekráti. Že čas sa zastavil a mňa niekto zabudol v prázdnej Carine. Takže behom do Diomylosu, kde to žije dôchodcami, pobaliť kufre a smer International Larnaca airport!

[fgfccyprus]

Čo ste ešte nevideli...

V malom výbere zaujímavých momentov prinášame - angličtina veru nie je silná stránka Cyperčanov

- z recenzií na Carinu - hláška, ktorá zľudovela “Staff is sack”

- Nika a jej 5 sekúnd slávy 

- a našlo sa medzi tipsami

[fgfccyprus]

Naše útočisko! Každý večer (ak práve nemáme spoločnú šichtu), si tu s Nikou dáme večeru, užívame si pokoj a fakt, že sa nemusíme pozerať na Julču alebo dôchodcov na bare. Ale ľahké to nie je, preto mi Nika včera ukázala, že nad schodami, čo vedú do basementu sa dá obesiť! Haha, ale zostáva už len týždeň, takže to hádam necháme pre staff, čo si vyberie Diomylos v ďalšej sezóne. Pravda, ak nejaká bude...

[fgfccyprus]

Už len 10-krát sa vyspíme!

Pomaly sa blížime do cieľa, ako by povedal pán S. Dni tým pádom idú čoraz pomalšie, sme čoraz unavenejšie a máme toho všetkého akurát tak dosť. Každý deň sa niečo zomelie - hádky, zdrby, rady managerov Julči a Tommyho ako chladničku dopĺňať, či nedopĺňať, takže priebežne pozeráme aj koľko by vyšlo prebookovanie letenky na najbližší termín (najlepšie hneď na zajtra).

Nika od toho včera veru nemala ďaleko, keď ju Táňa najskôr prosila, aby sa šla šéfstvu posťažovať na Julču a o tri hodiny jej bodla nôž do chrbta a bola s Julčou zrazu najlepšia kamarátka. Tak to tu už chodí - raz sme v pohode a o tri hodiny sa už nebavíme. Ja sa momentálne s každým akurát zdravím a Nika sa snaží celý “Diomylos crew” nevykostiť príborovým nožíkom. 

Jednoducho - každý druhý deň máme chuť niekoho zabiť a každý prvý sme totálne vyčerpané. Voľno sme nedostali už asi mesiac a pomedzi normálne šichty ťaháme niekoľko týždňov aj dvojité. Takže myslím, že som K.O. a meliem už len zo zotrvačnosti. 

Objavili sa aj dobré správy - Carina sa zatvára - nakoniec sa tak nestalo a práve v nej sedím, rušia sa nočné šichty - tým pádom by sme mali menej roboty a zrejme aj nejaké voľno a najlepšia - Julča odchádza robiť do Okeanosu - až na to, že naďalej robí aj u nás. Jediným pozitívom tak je, že počasie sa ukľudnilo (teploty sú už len okolo 30-tky) a že v tomto pekle nám zostáva už len 10 dní! 

V radostnom očakávaní som tento blog na začiatku nazvala F....g F.....c, ale dnes, po takmer štyroch mesiacoch, zostalo už len to prvé F - fucking. Fantastic sa stratilo niekde medzi psychickým vypätím, škrtmi na výplatnej páske, denodennými šichtami, hádkami s Julčou a Tommym, napätím a následným hryzením sa do jazyka, dvojitými šichtami za 20 eur, neskutočným teplom, prachom, presunmi do Cariny a ďalšími výmyslami manažérov. 

Týmto by som sa chcela ospravedlniť Nike, že som ju sem zatiahla a donútila ju absolvovať tento dream summer job so mnou. ;)

[fgfccyprus]

Naše malé radosti ... samozrejme jedlo, jedlo, keď si doprajeme my - švédsky ľadový čaj a iné špecialitky, keď doprajú iní nám - darček od Taliana pre mňa a ešte jedlo - pizza v podaní mojej osobnej kuchárky a naša oáza pokoja - stolík za kuchyňou! :D

[fgfccyprus]

Nika opäť raz varila! Tentokrát pirohy s bryndzou! Ok, bola to feta, ktorú Nika šikovne pretvorila na “niečo ako bryndza”. Pridala aj škvarky a kyslú smotanu. A bolo to famózne!

[fgfccyprus]

Vzácna návšteva až z Londýna! To sme museli zapiť! Aj keď ráno sa vstávalo ťažko do roboty :D Gracias muy carina, veľmi si ma potešila a veľmi som si to užila ;*

[fgfccyprus]

Z apokalypsy veľa fotiek nemáme, lebo sme sa viac snažili prežiť to ako fotiť, takže prikladám foto z Larnaky a predpoveď počasia, keď sme už boli z najhoršieho vonku. Nikdy viac!

[fgfccyprus]

Cyperská apokalypsa alebo vitajte v Sýrii!

Akoby nestačilo, že na september je nezvyklé teplo - denno denne, od rána do večera zápasíme s teplotami okolo 40 stupňov. Teplomer ukazuje menej, ale reálny pocit spolu s horúcim vzduchom, nás ovalí vždy keď opustíme príjemne klimatizovanú pivnicu. 

Nie, nestačilo ani to, že všetci sú naďalej “upset” a nervózni - ani vy by ste už nezvládli Tomyho, ktorý sa objaví VŽDY, keď si chceme s Nikou od všetkých oddýchnuť a sadneme si medzi metly za kuchyňu. “Neruším?” a jeho tradičné: “Are you OK?” (Áno bola som, kým si sa neobjavil!). 

Nestačilo ani to, že september sa napriek množstvu práce nepríjemne vlečie. Po Spasinom odchode mi pripadla ranná šichta v Carine a keďže Diomylos je plný, každý tretí/štvrtý máme aj dvojitú. Ja v duchu hesla - raňajky v Carine, večera v Diomylose. Už k takto náročnému rozvrhu sa ešte pridala návšteva kamošky Evky - gracias guapa!, ranné vstávanie, žiadne voľno a teplo. Takže posledné dva týždne žiadna zábava (či nebodaj pláž!), len práca, izba a spánok. 

A nakoniec, posledná septembrová rana morová, dorazila pred pár dňami. Správy o utečencoch zatienil väčší problém, aj keď rovnako zo Sýrie.

PRACH alebo aj PÚŠTNA BÚRKA. 

Celý Cyprus sa premenil na púšť, v najhorších dňoch to vyzeralo ako po nukleárnom útoku - tony tmavožltého prachu pokryli všetko a vzduchom lietali poriadne nebezpečné koncentrácie. Tí, ktorí nezaliezli do hotelov nosili rúška, my sme na výber nemali a po osem hodinovej šichte sme tak mali totálne zanesené pľúca. Niektorí začali aj pokašlievať a keď som si už skoro prebookovala letenku, prach sa začal pomaly rozplývať. 

Pre mňa to bol najhorší zážitok sezóny - nielen preto, že sa nedalo nič robiť, ale ten pocit, že za 20 eur dýchate také množstvo prachu, ktoré by (v najhoršom prípade) mohlo aj zabiť. Našťastie sme už v pohode, aj keď na víkend bola nahlásená ôsma rana morová - prach zo Sahary. Ja a celé geriatrické osadenstvo ale veríme, že nič nedorazí, prípadne to nebude až také zlé. Lebo už takto sú posledné dni skutočnou fyzickou, psychickou a zdravotnou skúškou. Takže si zrejme vydýchneme a poriadne sa nadýchneme až o 19 dní v Katoviciach. 

[fgfccyprus]

Niekedy stačí naozaj málo! Najväčšia depresia zažehnaná po kúpe letenky, keď sme už viac čakať nechceli a ani nemohli. Nika na oslavu upiekla fantastický koláčik a ja škrtám ďalej ;)

[fgfccyprus]

Na drinku v Carine - Spasi bude v tomto blázinci chýbať ... 

[fgfccyprus]

Pomalšieee ... sa to už nedá?!

September dorazil nevtieravo, v podobnom tempe ako sa o siedmej ráno vlečú posledné zvyšky mladých Rusov a Angličanov na prvú otváračku v McDonalde. A rovnakou rýchlosťou ubiehajú aj tieto dni. Dátumy s vytúženou koncovkou “9″ sa akosi zasekli a kým si odškrtnem ďalší deň v mojom nástennom “GO HOME” kalendári, prejde celá večnosť (pre zlepšenie psychického stavu, to preto robievam ešte pred poobednou zmenou). 

Jediná, ktorá to vyhrala je Spasi - kombinácia nekonečnej depresie a prázdnej Cariny zaúčinkovala, takže už zajtra odlieta do Bulharska. My sme nezaháľali a ešte v auguste zahájili lov na letenky. Po dvoch zaváhaniach sme v strehu, 10-krát denne kontrolujeme ceny a vo chvíľach voľna sa zo mňa stáva letenkový špecialista. Plán je jasný - doletieť do Katovíc 1. októbra v noci. 

Inak sa zrejme stal cyperský zázrak a nejakí ti (vymodlení) hostia konečne dorazili. Klientela sa značne obmenila, takže namiesto mladých opitých junákov, okupujú reštauráciu anglickí dôchodcovia. Okolie bazéna nápadne pripomína geriatriu, ani sa mi veriť nechce, že títo penzisti prišli na dovolenku práve do fucki..g Ayia Napy. 

Ale nesťažujeme sa, pretože po dlhých dňoch absolútnej nečinnosti (keď som za 8 hodín predala jedinú vodu!), sme sa dopracovali aj k niekoľkým dvojitým šichtám (vďaka ti Spasi!). Čo sa týka staff-u, atmosféra je stále na bode mrazu a nepomáhajú k tomu ani vlny horúčav, ktoré sme na začiatku septembra už veľmi nečakali. Slovo dážď sme už dávno vylúčili zo svojich slovníkov, zato si každý deň poctivo ovlažujeme znalosti slovenčiny bohatým využívaním tých najšťavnatejších výrazov. Zistila som, že ak chcem stretnúť Slovákov, stačí mi zájsť do Tally Weil a tiež, že naozaj vyzerám ako Cyperčanka! Veru, najvyšší čas zabaliť to a ísť domov! 

[fgfccyprus]

Posledný mesiac v tejto nočnej more zvanej Ayia Napa!!!

Už nejaký ten deň poctivo odpočítavame a zháňame letenky, takže sa pripútajte vážení, 1. 10 (vo večerných hodinách) opúšťame Cyprus a letíme smer Poľsko - Slovensko - Ružomberok!!!  Aj keď šéf to ešte nevie :D

[fgfccyprus]

To je ona! Carina! Na fotkách, ktoré robila Nika špeciálne pre šéfa a zrejme for free, ale vyzerá neporovnateľne lepšie ako v skutočnosti, preto sa nenechajte zmiasť ;)

[fgfccyprus]

Trocha spoločnej zábavy na bare - staff v plnej sile! 

Ok, to bolo ešte v predtým ako sa Tomy prestal baviť s Nikou, stal sa Julčiným najlepším kamarátom, nemali sme chuť každý deň niekoho zabiť a Spasi nemala depresie, kedy konečne odíde. Aktuálna situácia na bare - niekto sa tam už nezastaví na drink, nikto nevykecáva s Tomym a určite sa spolu nefotíme!