SURREÁLNY KOMPOST
Poďme teda od začiatku - pekne, s patetickým nádychom a výdychom. O svojom vzniku a putovaní nechcem rozprávať zoširoka, s perličkami, ktoré sa hádzajú skôr sviniam a bez úžitku. Poviem Vám len trošku hnusu a trošku krásy - každý človek to v nejakom množstve v sebe má, otázka potom znie, v koľkých percentách a vyhovuje nám to vôbec?
Ale zas som sa odklonila od seba a preto sa k sebe vrátim. Nachádzam sa práve v životnom úseku, keď jednoducho pokračujem na vytýčenej trase škola-práca-život okolo mňa. Osobne si nemyslím,že by dochádzalo u mňa tak k nejakým špeciálnym zmenám, tak sa radšej uchyľujem ku ráznemu klapotu písacieho stroja, ktorý ma pevne drží v sieti reality a nedopraje mi ani kúsok úniku do môjho neriadeného sveta (chýba mi). Tým, že môj život ubieha po stereotypných koľajach času, zaslúžil by si aspoň dôkladnú analýzu, či môžem hovoriť o nejakom životnom pokroku alebo nie. Miestami som voči sebe a okoliu priveľmi cynická a zlá, nevšímajte si to - vnímajte priestor, čas a okolnosti, ktoré splietajú môj život do jednej pestrofarebnej masy.
captured by @wlastalaura
