Marek Jarotta (*1988) je absolvent magisterského štúdia v Ateliéri mal+by pod vedením Mgr. art. Klaudie Kosziby ArtD. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Svoju tvorbu primárne zameriava na médium maľby a jej presahy. Príznačný je jeho záujem o vyjadrenie a manipuláciu hodnôt priestoru, ktorý zobrazuje ako neosobný, anonymný, „bezčasý“, post apokalyptický či paralelný (nachádzajúci sa mimo reálneho času a priestoru). Jarottov umelecký program sa kontinuálne zameriava na skúmanie tzv. tranzitných uzlových miest – „nemiest“ (z ang. Non-places). Miest patriacim všetkým, no zároveň nikomu. Tieto priestory migrácie autor donekonečna konštruuje, rekonštruuje, odhmotňuje a deštruuje. Prepisuje a mení ich stopy. Jeho „nemiesta“ sú bez identity, histórie a času, no zároveň spojené s komerciou, cirkuláciou pasažierov a tovaru. Zastavil sa v nich čas, sú čakárňami a bránami, ktoré nás stretávajú na ceste z bodu A do bodu B. Univerzálnosť a sterilitu, no zároveň mnohosť týchto priestorov, podčiarkuje i formálne hľadisko diel. Prelínajú sa tu rôzne média (fotografia, grafika, maľba, kresba), vrstvy, fragmenty, nánosy času a priestoru. Použitá technika prekrývania, odstraňovania a vrstvenia stôp odkazuje na ľudskú aktivitu, od ktorej sú tieto priestory bytostne závislé. Bez tohto faktoru by boli zbytočné a tak tým, že sú prázdne, efemerujú a miznú. Tieto vyprázdnené produkty, či nadprodukty migračnej kultúry mrznú v utopickom čase alebo čase „tesne po“.
Výstava 2050 názvom odkazuje k budúcnosti a k mementu vyľudnenia, prázdna, skazy a času „tesne po“ či post. Času, ktorý možno nie je tak vzdialený a nemožný. Koncepcia obrazov sa pohráva s iným chápaním priestoru, reality a jej simulakier, ktoré sa donekonečna množia, vrstvia, prelínajú, vznikajú a zanikajú. Ocitáme sa tu na paralelných územiach, mimo nášho bežného časopriestoru. Vyľudnené „nemiesta“ postupne miznú, tak ako v našej pamäti podoby tisícok miest, ktorými len prechádzame alebo sa v nich ocitáme v nutnosti čakania. Po týchto obrazoch ostáva už len neurčitý šum, pocitová či vizuálna stopa. Selektívna percepcia spôsobuje, že len sťažka rozoznávame úplnosť videného a objektívnu realitu miest. Tie sa vychyľujú kdesi na hranicu toho čo je ešte zapamätateľné a čo už pohltené. Ostávajú len fragmenty a stopy. Rozpamätávaniu sa, medzi úplným vyšumením alebo skreslením, zostáva už len pár úlomkov reality. Jarottové diela zaznamenávajú subjektívne (no zároveň i nám blízke) vnímanie času a jeho otázky plynutia i pominutia...
stormborns
gamechangershow
vaporwave
yousharknotpass