Ako sa správne miešajú ľudia
Na Slovensku žijú šikovní ľudia a vzniká množstvo skvelých nápadov. Aliancia Fair Play priniesla v sobotu 16. marca príbehy a skúsenosti šikovných a aktívnych ľudí. Zažili sme prvý Network.
Sériu prednášok odštartoval Carl-Christian Buhr, poradca podpredsedníčky Európskej komisie pre digitálnu agendu, Neelie Kroes. Carl hovoril o tom, ako a prečo sa EU snaží sprístupňovať jej obyvateľom dáta. „If you have better data, you can make better decisions. And everyone wants to make better decisions.“ (Ak máte lepšie údaje, môžete urobiť lepšie rozhodnutia. A každý chce robiť lepšie rozhodnutia.“)
Irene Jay Liu ukazuje, prečo je dôležité venovať sa data journalism
Dátová žurnalistika nie je komplikovaná
Moderátorka Networku Eva Vozárová nazvala Fedora Blaščáka „moderným polyhistorom“. Filozof, kurátor a aktivista v jednej osobe sa momentálne pokúša zohnať peniaze na výstavbu kunsthalle v priestoroch žilinskej Novej synagógy.
Na pódiu ho vystriedala Irene Jay Liu - novinárka, ktorá prednášala o investigatívnej žurnalistike aj na Columbia University a momentálne sa venuje dátovej žurnalistike v agentúre Reuters. To, že vie prednášať a robiť svoju prácu dokázala aj počas svojej prezentácie.
Poučky a frázy o dôležitosti práce s dátami vymenili konkrétne príklady z jej praxe a tvrdí, že sú to nielen experti, ktorí „vlastnia“ analýzy dát. Dokázala to aj na príklade amerických novín USA TODAY, ktoré zanalyzovali vzduch v okolí škôl v Amerike.
Miesto musí mať svoj príbeh a ľudí, ktorí ho budú tvoriť. Niekedy nestačí, aby bolo miesto len pekné, ľudia sa tam potrebujú dobre cítiť. Na druhej strane, na svete je mnoho miest, ktoré nie sú esteticky pekné, ale ľudia ich radi navštevujú, lebo tam cítia slobodu. Igor Marko ako architekt a urbanista pekné a užitočné miesta pomáha vytvárať.
Michal Cwiecek a Martin Kuštek pripravili spoločnú prezentáciu. Ukázali, že hoci sú data pre spoločnosť nesmierne dôležité, na to, aby mohli byť užitočné, ich nestačí mať v excelovskej tabuľke, ale treba rozumieť aj kontextu, v ktorom ich používame.
Zora Jaurová robí všetko preto, aby sa na Slovensku žilo krajšie, lepšie a aktívnejšie
Zoru Jaurovú nebolo publiku treba špeciálne predstavovať. Bývalá riaditeľka projektu „Košice 2013 – hlavné mesto kultúry“ a jedna zo zakladateľov Aliancie Stará tržnica sa radí ku generácií, ktorá zažila zmenu sveta zo dňa na deň a myslela si, že sa tak bude meniť aj ďalších dvadsať rokov.
Pochopila, že veci sa menia postupne a rozhodla sa k zmene prispieť svojimi projektmi. Keď hovorila o Starej tržnici, v jej očiach sa jasne dala čítať radosť, že práve tržnica sa stala symbolom nového odporu voči politikom.
„EÚ je náš veľký priateľ, ale na toto nestačí.“
Ak je znakom dobrej prezentácie veľa konkrétnych príkladov a humoru, Tomáš Kamenec prezentoval problém verejného obstarávania dokonale. Absurdity, ktoré na príkladoch z praxe dokazoval, sú podľa neho na Slovensku bežné. Problémy sa riešia tým, že sa neustále menia zákony, vykladajú sa veľmi kreatívne, schvaľujú sa v rekordne rýchlom čase.
„Niekedy mám pocit, že účelom verejného obstarávania nie je šetrenie, ale zamestnanosť. Hlavne vo firmách kamarátov.“ Takisto prezradil recept na úspech: „Netreba veľa, stačí mať len väčšinu v parlamente a veci sa daria.“
Keď v lete 2011 prišli ráno obyvatelia Bratislavy na zástavku pod vtedajším Novým mostom, nestačili sa čudovať tomu, čo vidia. Zrazu nečakali na autobus v sivom prostredí, ale na zelenej ploche. Matúš Vallo, architekt a organizátor Mestských zásahov, menoval všetky podmienky, ktoré museli splniť, aby za svoje financie mohli skrášliť mesto.
Keď som sa neskôr pýtala Irene Jay Liu, čo stihla z Bratislavy vidieť, odpovedala, že sa jej páčilo na Bratislavskom hrade. Následne však dodala, že je strašné, že vláda dokázala dať Širokému takú významnú zákazku a podľa nej by sa nemali pri rekonštrukcií pamiatok prejavovať politické tlaky. V tej chvíli som si uvedomila, že medzi spomienkami na Slovensko tejto Američanky bude skvelá atmosféra na Networku, pekný výhľad z hradu a smutný fakt o korupcií a tunelovaní tejto krajiny.
Martin Slávik pracoval pre UPN, dnes pôsobí v Ústave pro studium totalitních režimů. Informácie, ktoré dnes vďaka slobode a internetu o prepojení bývalých agentov ŠTB na dnešné štruktúry máme, sú strašné.
Zuzana Wienk rozpráva o tom, ako šliapnuť korupcií na päty
Os morálky ide od Kočnera až po Babičku Boženy Nemcovej
Zatiaľ čo humor právnika Tomáša Kamenca všetkých prekvapil, od Cynickej Obludy v tele Rada Ondřejíčku sa očakával. Obluda však prekvapila svojím dokonale prepracovaným grafom tupoty, ktorá je závislá od vkusu a morálky. A nie, nie ste v pravom hornom rohu.
Rado vysvetľoval, že voľakedy mal obdobie, keď argumentoval, písal články, ale nemalo to žiaden efekt. „Vtip môže byť ekvivalentom troch nasratých strán,“ hovorí o dôvodoch vytvorenia Cynickej Obludy.
Nevďačnú úlohu vystúpiť pred publikum po Oblude mala Zuzana Wienk. Teória je niekedy zbytočná a užitočnejšie sú príklady. Na vysvetlenie korupcie dala publiku 20 eur. Bankovka nielenže nezmizla, ale Zuzane sa spolu s ďalšími peniazmi dostala do rúk paradajka aj vernostná karta.
Keďže však Aliancia Fair Play má stále dostatok práce, publikum na Networku bolo očividne výnimkou. Na Slovensku sa korupcií darí. Podľa Zuzany ju „spája tajomstvo a snaha ju udržať.“ Je to neuveriteľne pevná sieť a je nemožné ju v krátkom čase zdemolovať. „Máme však dosť moci na to, aby sme ju potrápili,“ prízvukuje.
Ako posledný vystúpil Ján Orlovský, hovorca Západoslovenskej energetiky. Verí, že firmy tiež musia prispieť k skvalitneniu spoločnosti a prehĺbenie spolupráce firiem a tretieho sektora vidí vo v novej generácií lídrov.
afterparty, zľava: Jpozef Lupták (Konvergencie), Braňo Jobus (Vrbovské vetry), Michal Kaščák (Pohoda)
Cieľom Aliancie Fair Play a ich podujatím Network bolo premiešať ľudí a ich nápady. Nielenže sa im to podarilo, oni publikum dokázali motivovať a dať mu nádej, že sa treba neustále pokúšať. Počas prestávok medzi jednotlivými blokmi prednášok, po workshopoch, či na afterparty, design factory doslova prekypovala dobrou náladou a ešte lepšími nápadmi. Aliancia Fair Play opäť dokázala, že pokúšať sa meniť veci k lepšiemu sa oplatí.
Za fotky ďakujeme Martinovi Haburajovi.
