Prečo som stiahol článok o deťoch v reštike
Nasledujúci post píšem sem a nie na Bratilicious.com alebo Foodcult.sk preto, lebo do oboch projektov sú zapojení perfektní ľudia, ktorí s tým, čo sa stalo, nemajú nič spoločné.
Tu je celá story, od začiatku až po koniec.
Približne pred pol rokom som našiel na Internete pôvodný článok autorky Janelle Hanchett (Renegade Mothering) “Don’t be a dick in restaurants”. Okamžite som videl jeho potenciál - rozbehnúť búrlivú diskusiu na tému, ktorá sa v našej krajine ešte neudiala.
5 dní dozadu som sedel nad tým, čo by som za zaujímavý článok tak dal von, keď som si spomenul na tento. Okamžite som napísal Janelle, či je ochotná dať mi povolenie na jeho preklad + prevziatie a pokiaľ nie, aké sú finančné podmienky.
Čas bežal a Janelle sa neozývala, odišla na konferenciu.
Rozhodol som sa, že článok uverejním zatiaľ s priamym linkom na originál a keď sa vráti, tak to vyriešime - buď to bude v pohode alebo za článok zaplatím.
FoodCult je mojím snom. Je to startup, ktorý som vždy chcel mať a každý deň som pracoval na tom, aby som niečo takéto mohol rozbehať. Bol práve jeden z tých dní, keď sa vám ako podnikateľovi zdá, že ak hneď teraz nepodniknete nejaký rázny krok, tak to spadne - váš sen, váš život, všetko.
Článok som prevzal, preložil a hodil na stránku. S linkom na pôvodný článok, s upozornením, že nejde o našu tvorbu a pridanou formulkou “so súhlasom autorky”.
Povedal som si, že to vyriešim na ďalší deň, že všetko bude v pohode - no potom sa spustil shitstorm.
Kult dieťaťa zaúradoval v takej sile, akú som nečakal. Normálne rozmýšľajúci ľudia sa menili na vražedné monštrá, na základe slov knedľa, idiot, cicavec a lepkavý.
Začali nám chodiť maily a správy o smrti, o ublížení na zdraví.
Matej Meško sa rozhodol, že za tento článok sa pokúsi zničiť naše vzťahy s partnermi a začal ich kontaktovať za účelom “podniknutia ďalších krokov” voči nám.
Ja a Simi sme rezignovali, vyčerpali sme našu mentálnu energiu a tak som na vec autorstva úplne zabudol.
Dnes v noci sa Janelle vrátila domov a veruže sa nepotešila. Nasledovala komunikácia, v ktorej som nemohol inak, ako sa hodiť na kolená, prosiť o odpustenie a sľúbiť okamžité stiahnutie článku - pretože som to neuveriteľne posral.
Keď to po sebe čítam, krútim nad tým hlavou. Každý deň rozprávam o tom, aké je dôležité byť čestný, transparentný a nikdy nikomu neklamať. Ja, čo upvotujem na Quore všetky odpovede o poctivom podnikaní, ako keby ma za to platili som použil obsah iného autora bez jeho dovolenia.
Na svoju obranu nepoviem nič, pretože nič neexistuje. Miesto toho, aby som pár dní počkal a vybavil to férovo…miesto toho som sa zachoval klasicky slovensky a zobral som to skratkou. Teraz, čo najrýchlejšie, hneď. Som si vedomý, že toto ospravedlnenie moje konanie neospravedlňuje, no týmto sa chcem aj tak čo najhlbšie ospravedlniť Janelle (sorry Janelle, you’re right) za to, že som použil jej článok bez povolenia a všetkým čitateľom za to, že som toto povolenie použil predtým, než som ho reálne dostal.
Nakoľko som presvedčený, že všetko má svoje následky a karma existuje, rozhodol som sa tento prúser epických rozmerov odčiniť na začiatok aspoň úplne prvoplánovo.
Keďže som ako riadiaca osoba firmy spravil zlé rozhodnutie, na najbližšieho pol roka sa zriekam svojho “CEO platu” z projektu FoodCult (10% z mesačného zisku) a venujem ho k 15. každého mesiaca - tematicky - deťom, ktoré to potrebujú. Na mysli mám organizáciu Magna - deti v núdzi, ale ak máte ktokoľvek tip, kde môj príspevok využijú lepšie, napíšte mi na [email protected]. Potvrdenia o týchto platbách budú transparentne uložené a verejne viditeľné na FoodCult.sk.