Sa sem občas prinavrátim tak ako dnes raz za tri možno aj štyri mesiace, nič netušiac, absolútne neplánovane.Som archív.
Na (ne)zabudnutie. Dospievajúc. A úplne inak. Ale dobre je tak ako je, neskutočne dobre. Zdravím vaše duše po necelom roku a tá moja ide znova spať a na dlhšie a keď jej zatreba písať tak bude ale nie tu.

















