pôrodná asistentka @porodnaasistentka-blog - Tumblr Blog

Cvičenie v tehotenstve

Tehotenstvom prichádza v tele matky k mnohým fyzickým zmenám. Všetky tieto zmeny vedú k vytvoreniu harmonického prostredia pre zdravý vývoj dieťatka. Avšak, môžu prispieť aj k mnohým ťažkostiam, individuálne prežívaných každou ženou, ktoré viac alebo menej vedú k dyskomfortu.

Je všeobecne známe že pravidelný pohyb je zdraviu prospešný. A tak je to aj v tehotenstve, primeraná pohybová aktivita prospieva krvnému obehu i látkovej premene. Pri pohybe sa zrýchľuje krvný obeh, trénujú sa svaly a pripravujú sa na pôrod.

Cvičenie sa však nesmie preháňať. Jedno z hlavných Pravidiel, ktorého by ste sa mali držať počas cvičenia v tehotenstve je Všetko s mierou. Počúvať svoje vlastné telo a pokiaľ Vám niečo nerobí dobre, aj keď ste daný šport pred tým aktívne vykonávala, dať si radšej prestávku, poradiť sa s lekárom a pokračovať ďalej po pôrode.

Niekoľko odporúčaných zásad pri cvičení:

- ak trpíte nejakou chorobou, napr. tehotenskou cukrovkou, anémiou, vysokým krvným tlakom a inými, alebo ste mali v predchádzajúcom tehotenstve mala predčasný pôrod, poraďte sa o cvičení so svojím lekárom

- dodržiavajte pitný režim a dávajte pozor na prehriatie

- ak ste pred tehotenstvom pravidelne necvičila, začnite pozvoľna

- vyvarovať sa riziku nárazu a pádu a vynechajte cviky so skokmi

Vhodné je:

- plávanie – voda nemá byť teplejšia ako 37 oC, plávanie je bezpečné a zdravé, voda telo nadnáša. Vo vode sa odľahčia najviac zaťažené kĺby a dolné končatiny.

- cviky na svalstvo panvového dna v rámci prípravy na pôrod

- prechádzky a tanec sú tiež vhodné

- špeciálna tehotenské cvičenie

- gravidjoga

#tehotenstvo cvicenie pripravanaporod zdravie

Dojčenie po cisárskom reze

Mnohé ženy sa boja, že v prípade pôrodu cisárskym rezom budú mať problém s dojčením, alebo nebudú môcť dojčiť vôbec.

V zásade je tvorba mlieka ako aj po vaginálnom, tak aj po cisárskom reze rovnaká.

Tu je niekoľko rád, ako čo najrýchlejšie a najmenej stresovejšie rozbehnúť dojčenie.

Dojčiť skoro a často

Ideálne je, ak Vám dieťatko priložia ešte na operačnej sále. Kontakt koža na kožu a prvé prisatie je jeden z prvých faktorov podpory dojčenia. Jasné, že nie vždy je to možné, či už z dôvodu zdravia dieťaťa alebo matky. Nezúfajte, aj keď vám takáto možnosť nebola dopriata. V kontakte koža na kožu môžete pokračovať potom, čo budete mať bábätko pri sebe.

Ak ste od dieťatka oddelená z akýchkoľvek dôvodov, netreba sa trápiť, či ste začali dojčiť do 24hod. alebo 48hod. Dôležité je, aby ste potom čo to bude možné, prikladali svoje dieťatko čo najčastejšie.

Ak sa inák nedá

Ak teda dieťatko nemáte pri sebe, odporúčam začať s odsávaním, hneď ako Vám to váš pooperačný stav dovolí. Odstriekavať treba často. Na začiatku sa vám nepodarí viac ako pár kvapiek. To je normálne. Toto mliečko sa volá kolostrum, a aj keď ho je málo, je veľmi výživné a pre vaše dieťatko cenné. S nástupom mlieka nezabúdajte aj na masáž prsníkov, ako prevenciu hrčiek.

Nepoužívajte cumlík

Do doby, kým dieťatko nemôžete dojčiť, vyhnite sa kŕmeniu fľašou a používaniu cumlíka. V takýchto prípadoch je dobré dieťa kŕmiť skúmavkou, striekačkou alebo lyžičkou. Dieťa dostáva všetky živiny z mlieka, ale nezvyká si na tvar cumlíka. Ak len dokrmujete, môžete použiť laktačnú pomôcku na prsník.

Nájisť si polohu

Pri výbere polohy po cisárskom reze je najdôležitejšie, aby ste čo najmenej zaťažovali operačnú ranu, a aby poloha bola čo najpríjemnejšia pre vás .

Najviac odporúčané sú polohy v ľahu na boku. Na začiatku požiadajte zdravotnú sestru alebo svojho partnera o menšiu asistenciu. Predsa len ste po operácii a vaša pohyblivosť je sťažená.

Ďalšou pozíciou, ktorá môže byť pohodlná, je bočná futbalová poloha. Sadnite si, položte dieťa na vankúš pozdĺž vášho boku, tak že hlavička smeruje k prsníku.

Zo začiatku bude možno ťažké nájsť "pohodlnú" pozíciu. Pokúste sa, čo najviac experimentovať, aby ste získali čo najpohodlnejšie miesto. Neváhajte požiadať o pomoc personál, aby ste získali čo najviac skúseností ešte v nemocnici.

Vhodnou pomôckou môžu byť aj vankúše. Je jedno, či sa rozhodnete pre špeciálne dojčiace vankúše alebo obyčajné. Hlavne, aby sa vám pohodlne dojčilo.

Povzbudenie

Dojčiť sa teda dá tak isto dobre po cisárskom reze, ako aj po spontánnom pôrode. Problémy s tým spojené sú často psychického charakteru. Žena sa niekedy necíti byť matkou, či už preto, že neprežila “normálny” pôrod, alebo pre dlhšie odlúčenie od dieťaťa. Taktiež únava spojená s pooperačným stavom tomu nijako nepridáva a odráža sa pri tvorbe mlieka.

Ale tak to nie je. Každá žena, ktorá porodila, či spontánne, kliešťami alebo cisárskym rezom, je tak isto dobrou matkou, ako ktorákoľvek iná žena.

Preto odporúčam hlavne veľa trpezlivosti a chute bojovať. Možno sa vám to niekedy bude zdať ako beh na dlhé trate, ale ono to príde. Viete ako sa hovorí, s láskou a trpezlivosťou sa dá všetko prekonať. V tomto prípade to platí niekoľkonásobne.

#dojčenie ideto dieťa cisarskyrez

Stravovanie v tehotenstve

Zdravá výživa v tehotenstve môže podporiť správny vývoj plodu, ako aj zaistenie zdravia budúcej mamičky. Žena by mala pribrať v tehotenstve 8-12 kilogramov. Práve zdravé potraviny a ich optimálny konzum nám to môže zabezpečiť. V lekárni sa v dnešnej dobe dá kúpiť všetko od vitamínov, stopových prvkov po rôzne iné výživove doplnky. Môj názor je, pokiaľ to nie je nevyhnutné a lekár neprikáže inak, snažiť sa do jedálnička zaradiť dostatok pestrej zeleniny a ovocia, kvalitných bielkovín a tukov. Tu je niekoľko typov, o čo si obohatiť svoj jedálny lístok.

Bielkoviny. V tehotenstve by sme mali mať dostatočný prísun bielkovín denne, ktorý je dôležitý pre správny vývoj plodu. Pod pojmom dostatočný prísun, sa myslí cca 180-250g mäsa denne. Je normálne, že nie každý deň máte chuť na mäso, a preto môžete stravu obohatiť aj inými zdravými živočíšnymi bielkovinami ako je mlieko, kvalitný biely jogurt, vajcia... Osobitne, dobrým zdrojom esenciálnych aminokyselín, je tvaroh. Výborným zdrojom bielkovín sú aj rastlinné bielkoviny, medzi ktoré zaraďujeme strukoviny, orechy, semiačka - tekvicové, ľanové alebo slnečnicové, (nič nemôžete pokaziť dobrou šošovicovou polievkou). Živočíšne a rastlinné bielkoviny by ste mali konzumovať v pomere1:1.

Vitamíny. Tehotná žena potrebuje viac ako kedykoľvek inokedy dostatočný a pestrý prísun vitamínov. Doporučuje sa 400g ovocia a zeleniny denne, pričom sa kladie dôraz na ich pestrosť a minimálnu stratu vitamínov pri ich tepelnej príprave. Veľký dôraz sa kladie najmä na kyselinu listovú. Dostatok kyseliny listovej zabezpečí dostatočný a pravidelný príjem zelenej listovej zeleniny.

Pozor, veľká časť kyseliny listovej sa ničí varom. Preto si dávajte pozor pri jej spracovaní.

Sacharidy. Sacharidy konzumujte s mierou. Ak je to možné, výrobky z rafinovaného cukru sa pokúste čo najviac obmedziť zo svojho jedálnička. Vhodnejšie sú zdravé sacharidy v podobe ovocného cukru. Ak chcete doplniť zdravé sacharidy na svoj tanier, určite dajte prednosť čerstvému a sušenému ovociu, orieškom a cereálnym tyčinkám. Významným zdrojom sacharidov sú aj zemiaky, ryža, cestoviny, obilniny a výrobky z nich, predovšetkým z celozrnnej a tmavej múky.

Soľ. Soľ ako taká zadržiava tekutinu v organizme. Nie je však vhodné ju úplne vylúčiť. Optimálny príjem soli pre tehotnú ženu je asi 3 gramy denne. Sledovanie soli je vhodné hlavne pre ženu, ktorá trpí opuchmi nôh.

#tehotenstvo stravovanie jedalnicek poa sladke zdravie

Ako sa rodí v Saudi 5

Ako ma museli vyniesť z pôrodnej sály

V poslednom blogu som opísala obľúbenosť Oxitocínu v Saudskom pôrodníctve. Vysvetlila som kedy a pričom sa Oxitocín používa. Dnes by som rada opísala v akých polohách sa v Saudi rodilo najčastejšie.

Saudské nemocnice sú tie najluxusnejšie nemocnice, aké si len viete predstaviť. V jednom zo svojich blogov som opísala rodiace boxy a vybavenie v nich. Len na krátke pripomenutie, rodiaci box nie je box, ale veľká miestnosť s kúpeľňou, ktorá slúži aj ako čakačka, aj ako rodiaci box.

Rodička miestnosť s nikým nezdieľa, iba s rodinnými príslušníkmi. Takže pocit súkromia je absolútne zabezpečený.

Po prijatí rodičky sa štandartne natočil 3O minútový CTG záznam. Čo v praxi znamenalo, pripútanie na lôžko. Najhoršie ale bolo, že aj po 30 minútach z postele nevstávali.

Európsky personál (3 pôrodné asistentky) sa im snažili vysvetliť, prečo prechádzanie alebo sedenie naširoko je vhodnejšie. Niektoré si nechali povedať, ale aj tak im to dlho nevydržalo a nakoniec si ľahli.

Keď som sa staršieho personálu (zväčša Filipínky) pýtala, prečo sa nesnažia edukovať ženy o vhodných polohách na urýchlenie pôrodu, odpoveďou mi bolo: „ Oni sú príliš lenivé aby sa prechádzali.“

A niečo na tom pravdy bolo. Po niekoľkých pokusoch ju presvedčiť aspoň k akému takému pohybu, sme nakoniec aj tak mávli rukou a išli sme si robiť svoju robotu, ktorej bolo požehnane.

Vzhľadom na kreativitu úľavových polôh, si ľahko predstavíte v akej polohe asi rodili. Áno správne, najčastejšou polohou na chrbte s nohami hore. Raz som sa opýtala, či je možnosť si zvoliť aj inú polohu. Nechápavo na mňa pozerali: „Prečo, však potom by sme sa nedostali k žene.“

Nedostali k žene? A potom som pochopila.

Kristellerova expresia. Tlačenie na brucho v druhej dobe pôrodnej. K tejto metóde sa nechcem nijako vyjadrovať, chcem len opísať, ako sa táto metóda prevádza u nás a ako v Saudi.

U nás Vám sestra prevedie Kristellerovu expresia zatlačením predlaktia (prípadne len rukou) na hornú časť brucha (fundus) a vytláča dieťaťa smerom von. Takýto manéver sa robí vždy počas kontrakcie.

U nás sa často ženy vyjadrujú, že jej sestra skákala po bruchu. Verte mi, keby tieto ženy videli to čo ja, žiadna by už o skákaní nehovorila.

Takže, žena v Saudi rodila na chrbte preto, aby sa k nej malé Filipínky mohli dostať. A to v praxi znamenalo, „skákať po bruchu“. Počas kontrakcie a tuším aj mimo nej, jej skákali s rukami na celé brucho.

Keď som to prvý krát videla, bola som z toho tak v šoku, že ma kamarátky museli bledú vyviesť von z miestnosti a posadiť ma.

Takto prevedený manéver bol úplne neefektívny a pre ženu veľmi nebezpečný. A to už sa vôbec nevyjadrujem k tomu, aké to pre ňu muselo byť nepríjemné, keď jej dve malé osoby, každá z jednej strany, skáču s rukami po bruchu.

Najsmutnejšie je, že to ešte stále nebola tá najhoršia vec, s ktorou som sa stretla v saudskom pôrodníctve. Vtedy ma vynášali po druhý krát. Ale o tom viac v mojom ďalšom blogu “Ako sa rodí v Saudi”.

Ako sa rodí v Saudi 4

Prečo neurýchliť pôrod, ak je s čím

Naposledy som písala o prahu bolesti, epiduraly a cisárskych rezoch. Na konci blogu som spomínala, ako v Saudi vo veľkom používali medikamenty. Jeden z najobľúbenejších liekov pri pôrode bol Oxitocín.

Na začiatok malá definícia Oxitocínu. Je to liek podávaný v prípade, ak sú pôrodné kontrakcie príliš slabé a pôrod je veľmi zdĺhavý. Prípadne, ak treba pôrod vyvolať pre komplikácie, alebo je žena dlho po termíne pôrodu.

V nemocnici bolo podmienkou na prijatie ženy do pôrodnice, aby bola otvorená na 2-3 cm. Bolo úplne jedno, či s bolestiami alebo bez. Prípadne stačilo, ak bola otvorená aj na 1 centimeter, ak mala bolesti (kontrakcie). Niekoľkokrát som zažila príjem rodičky otvorenej na jeden centimeter. Monitor ukázal dve kontrakcie pri otáčaní sa na bok (sama som pri nej stála a kázala sa jej pootočiť, takže som si bola istá, že je to spôsobené pohybom) a oni ju prijali ako rodiacu ženu. Keď som sa snažila vysvetliť, že to nie sú skutočné kontrakcie, vôbec ma nebrali do úvahy. Odpoveďou mi bolo: „Máme policy a tie musíme dodržiavať.“

Takáto žena bola na pôrodnej sále aj niekoľko hodín, prípadne dní bez činnosti. Keďže som pracovala v súkromnej nemocnici, každý deň sa platil. A lacné to nebolo. Takže čo sa nakoniec stalo? Pôrod jej vyvolali Oxitocínom. Tým pádom bolo potrebné sledovať ozvy plodu a silu kontrakcií. Ženu napojili na CTG monitor (kardiotokograf /CTG - stroj na meranie oziev srdca plodu a kontrakcie maternice – bolesti), čím ju pripútali na dlhé hodiny na lôžko a nemohla sa hýbať.

Najhoršie bolo, že Oxitocín používali v podstate štandardne. Skoro u každej rodičky ho použili na podporu bolestí. Oxitocín spôsobuje príliš dlhé a silné kontrakcie, ktoré prichádzajú v kratších intervaloch. Pôrod vyvolaný Oxitocínom je opisovaný ako bolestivejší, než pôrod prirodzený.

Pri takto silných kontrakciach si aj ženy, čo mali na začiatku akú takú vôľu porodiť bez utišujúcich prostriedkov od bolesti (napr. epiduralom), si ich nakoniec aj tak pýtali.

Týmto blogom by som nerada vyvolala dojem, že som úplna odporkyňa Oxitocínu, ako prostriedku na vyvolanie alebo zosilnenie pôrodnej činnosti. To rozhodne nie. Sú prípady, kedy je nutné pre komplikácie pôrod vyvolať, alebo naopak bolesti trochu zosilniť. Nie vždy je Oxitocín zlou voľbou lekára. A opäť v tomto musím vyzdvihnúť naše pôrodníctvo. Pretože proti tomu Saudskému sme mi tam, kde oni budú za 10 rokov.

#Oxitocin #pôrod #policy

Ako sa rodí v Saudi 3

Bolesť

Naposledy som sa venovala prvému vyšetreniu. Dnes opíšem prah bolesti u saudských žien a s tým spojené využitie možnosti epidurálnej anestézie a cisárskeho rezu.

O prahu bolesti ste už určite počuli. U niekoho je vyšší, u niekoho nižší, v skratke u každého trocha iný. Po svojich skúsenostiach pôrodnej asistentky z viacerých krajín a úplne odlišných kultúr, som presvedčená, že sa to dá generalizovať aj kulturálne. Európanky sú priemer, nájdete tu z každého rožka troška. Afričanky boli veľmi odolné a prah bolesti majú vysoký, nestretla som tam žiadnu citlivku.

Zato presným opakom sú Saudky. Bolesť nevedia zniesť, ani tú najmenšiu (česť výnimkám, stretla som sa aj so ženami, ktoré boli odolné a prah bolesti mali vysoký, ale bolo ich málo). Netolerancia akejkoľvek bolesti následovne zodpovedala aj času príchodu do pôrodnice. Prichádzali okamžite pri prvých náznakoch bolesti. U prvorodičiek by som to ešte chápala, ale pätorodička ma prvýkrát trochu zaskočila (neskôr som si zvykla).

Keď prišli, veľa krát boli sotva otvorené na 1-2cm (keď žena začína rodiť, otvára sa jej krčok maternice a aby mohla porodiť musí byť otvorená na 10 cm, tento proces otvárania od 0 na 10cm trvá niekoľko hodín a je bolestivý) a CTG monitor (kardiotokograf /CTG/ - stroj na meranie oziev srdca plodu a kontrakcie maternice - bolesti) zaznamenával úplne slabučké bolesti.

Ak sme ich poslali domov, s tým že majú čas, nech prídu neskôr keď sa bolesti zosilnia, nechceli ani počuť. Často sa stávalo, že odmietali vstať z postele, ony jednoducho rodia a chcú injekciu od bolesti (mysleli tým epidural).

A tu sa dostávame k epiduralu. Nerobila som si žiadnu štatistiku, ani žiadnu nečítala, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať že 8 z 10 žien apidural pri pôrode mali.

Na jednej strane si myslím, že to nebolo zlé. Vzhľadom na ich nízky prah bolesti, bol epidural správnou voľbou. Videla som niekoľko prípadov, keď epidural prestal pôsobiť tesne pred samotným pôrodom. Ženu držali štyria, aby nespadla zo stola. Nič príjemne. Na jej obranu musím dodať, keď na stupnici bolestivosti 0-10 spadnete za pár minút z 0 na 10, nie je to nič príjemné.

Okrem epidurálnej anestézie, bol obľúbený aj cisársky rez. Niekedy (málokedy) bol diagnostikovaný z adekvátnych zdravotných dôvodov, ale väčšinou z čistého alibizmu lekárov (väčšina z vás si teraz pomyslí, jasné to je aj u nás, ale môžem Vás ubezpečiť, že s takýmto alibizmom ste sa na Slovensku určite nestretli), alebo boli spravené na žiadosť matky. Niekde som čítala, že počet cisárskych rezov v Saudskej Arábii každým rokom rapídne stúpa.

Tomuto úplne verím. Tak ako sa u nás bojuje za znižovanie počtu cisárskych rezov a čo najprirodzenejší pôrod, tak tam som mala pocit že sa bojuje za presný opak. Ak si spomeniete na akýkoľvek „liek“, ktorý sa môže podávať počas pôrodu, tak tam ho mali a vo veľkom používali.

Jedným z takýchto liekov, ktorý s obľubou používali bol aj Oxitocín. Verím, že ste už o ňom veľa počuli. Ak nie, dozviete sa aký bol obľúbený v mojom ďalšom blogu.

#prahbolesti #epidural #cisarskyrez #ctg

Ako sa rodí v Saudi 2

Prvé vyšetrenie

V poslednom blogu som opísala pôrodnú sálu, jej približné vybavenie, rodinných príslušníkov pri pôrode a návštevy v čase hospitalizácie.

Dnes by som sa rada venovala príchodu do nemocnice a prvému vyšetreniu.

Keď rodiaca žena príde do pôrodnice, je ju treba vyšetriť aby sa vedelo na koľko centimetrov je otvorené a či naozaj rodí. Bežný postup na celom svete. Nie tam. Ženy to nemali radi, bránili sa tomu, strašne kričali, plakali a kopali. Niekedy podpísali reverz, že odmietajú vyšetrenie a išli domov (v týchto prípadoch sme vedeli, že nerodia, lebo väčšinou 5 hodín nato prišli so skutočnými bolesťami a to sa už vyšetriť nechali).

Na začiatku som tomu vôbec nerozumela prečo sa tomu tak bránia a niektoré mali až hysterické záchvaty (nepreháňam). Ja viem že toto vyšetrenie nie je príjemné a niekedy bolestivé, ale aj tak sa mi ich reakcie zdali byť prehnané. Snažila som sa im všetko vysvetliť pred vyšetrením, po celú dobu vyšetrenia som sa s nimi rozprávala, držala som ich za ruku a všetko prebiehalo veľmi pomaly. Niekedy to pomohla, niekedy nie.

Lekárky, boli iba ženy, nikdy nie muži, to by neakceptovali a pri vyšetrení bola len lekárka, sestra a pacientka. Takže aj súkromie bolo maximálne zachované.

Raz som mala incident s jednou doktorkou. Mali sme pacientku, ktorá sa bránila vyšetreniu. Strašne kričala plakala a kopala, jednoducho akémukoľvek pokusu o vyšetrenie sa bránila. Nepomáhalo nič. Doktorka mi nakázala:

„ Chyťte jej nohy a držte ich silno od seba kým ju vyšetrím.“

V prvom momente som si myslela, že zle rozumiem. Predsa len, cudzí jazyk, cudzí prízvuk. Tak som opýtala, či som porozumela. Keď doktorka povedala že áno, začala som si dávať dole rukavice so slovami:

„ Ak tu chcete znásilňovať ženy, tak bezo mňa.“

Na miesto mňa si zavolala dve Filipínky, tie ženu chytili a doktorka ju vyšetrila.

Celý ten ich odpor k vyšetreniu bol zvláštny. Nie som si istá, či to bolo spôsobené strachom z bolesti, neistotou alebo nedôverou, prípadne úplne niečím iným. Ale ak Vám žena plače len keď sa priblížite s rukou k jej intímnym miestam. Kričí pri výtere z pošvy (výter sa robí umelohmotnou paličkou tenšiu ako špajdľa, pričom vyšetrovacie páky, zrkadlá sa nepoužívali) „Vytiahnite to von, neznesiem to tam!“.

Nedá sa neopýtať „Čo sa to deje u nich doma za zavretými dverami?“.

Ako sa rodí v Saudi

Ahojte, vo svojich blogoch som doteraz písala o Saudi, o jej doprave , jedle , o tom ako sme trávili voľný čas a o všetkom inom čo mi napadlo. Hoc témy možno boli zaujímavé a mnohým ľuďom sa páčili, vyzerali skôr ako cestovateľské než ako blogy pôrodnej asistentky. Tak som sa rozhodla, že nasledujúce blogy budem venovať pôrodom. Ale nechcem úplne opustiť tematiku Saudi, takže začnem tým, ako vyzerá pôrod v Saudskej arábii.

O tom ako sú Saudské nemocnice nadupané technikou som už písala. Každá žena počas pôrodu má svoju vlastnú izbu, ktorú neopúšťa v priebehu celého pôrodu. Teda, izba slúži, aj ako pôrodný box, aj ako čakačka. Na izbe je sedačka pre rodinných príslušníkov, veľký LCD televízor a vlastné kúpeľňa so sprchou a toaletou. Samozrejme je tam aj posteľ, ktorá v prvej dobe pôrodnej slúži ako lôžko a v druhej dobe pôrodnej, samotného pôrodu, sa posteľ transformuje na rodiacu posteľ. Po pôrode ju naspäť upravia na klasické lôžko. A dve hodiny po pôrode je žena odvedená na izbu šestonedelia. Počas celého pôrodu má žena zachované absolútne súkromie, čo je v Saudských nemocniciach prvoradé.

Žena nikdy nejde do pôrodnice sama. To je samozrejme aj u nás, na tom nie je nič nezvyčajné, ale tam ani nikdy nerodí sama. Vždy je pri nej manžel (to ma prekvapilo, ale je pekné že aj tam chcú byť muži účastný pôrodu svojho dieťaťa), svokra, mama, sestra, jednoducho niekto a niekedy aj všetci (toto som nemala rada, na každom rohu som sa potkla o nejakého príbuzného a keď som mala fofri, no nebolo to veľmi praktické). Po pôrode ju prišla pozrieť celá rodina. Pod pojmom celá si predstavte naozaj celá, od uja, tety, sesternice, bratranca, prastarých rodičov a na všetkých na ktorých si ešte spomeniete. Niekedy prišli veľmi skoro po pôrode a bolo im ťažké vysvetliť, že počas prvých dvoch hodín po pôrode, kým je stále na pôrodnej sále ju navštíviť nesmú, ale len na šestonedelí. Vôbec to nevedeli pochopiť a sterilné prostredie im veľa nehovorilo.

Po pôrode žena taktiež nezostáva sama. Počas celých troch až 5 dní, kým je hospitalizovaná je s ňou niekto z rodiny. Napríklad môj kamarát Arabského pôvodu, ale Egypťan, nie Sauďan, bol pri svojej manželke celú dobu hospitalizácie na izbe šestonedelia. Áno ja viem to sa dá aj u nás, ale spolu s nimi boli aj ich tri malé deti vo veku od 1 do 6 rokov. Priznám sa, že toto som nechápala vôbec. Žena po pôrode si podľa mňa potrebuje oddýchnuť a nie počúvať 3 malé deti (a že tie ich boli poriadne hlučné). Snažil sa mi to vysvetliť.

„ Pre nás je prirodzené keď niekto je so ženou v nemocnici. Ak by sme boli doma v Egypte, tak niekto z rodiny by strážil deti a ja by som tam bol s ňou sám ale takto sú jednoducho s nami.“

Na celom Saudskom prístupe k pôrodom je pre mňa veľa zvláštnych vecí, ktoré sa mi na jednej strane páčili a na druhej som bola proti nim. Ale naučila som sa akceptovať cudziu kultúru. Jednoducho iný kraj iný mrav.

Viac o pôrode v Saudi sa dozviete v mojich ďalších blogoch.

Rozbúrená rieka v púšti

V Saudi som raz bola navštíviť priateľku. Na tom nie je nič zaujímavé, kamarátky som navštevovala neustále, čo iné sa tam nakoniec dalo robiť. Počas návštevy začalo pršať, nijak extra silno, prirovnala by som to skôr k jarnému dažďu. Takže som sa tým nezapodievala, len som sa tešila že konečne prší. V krajine plnej prachu a piesku je dážď vzácnejší ako dar od priateľa, konečne sa môžete nadýchnuť.

Asi po 30 minútach od začiatku dažďa som išla domov. Dážď už bol trochu silnejší ale stále nič čo by ma nejako vydesilo. Tradične som si zavolala taxi. Doba čakania bola trochu dlhšia ako obyčajne, ale tak bola som v Saudi. Človek si na dlhé čakanie na taxík jednoducho musí privyknúť, pre nekonečné nehody a s tým spojené zápchy.Prekvapenie prišlo potom čo som nastúpila do auta a vyšli sme na hlavnú cestu.

Všade bola voda. Nerobím si srandu, naozaj všade. Z cesty bola rieka. Voda dosahovala až do výšky podvozkov. Autá sa pohybovali krokom a aj to len tie s vyšším podvozkom. Tie menšie športovejšie zostali stáť na krajoch. Pri podjazdoch z mostov padala voda ako vodopád. Na niektorých miestach to bolo slabšie ale na iných, fu, zato by sa nemusela hanbiť žiadna prírodná rezervácia.

https://www.facebook.com/life.in.saudiarabia/videos/625812487567972/

Ja som na všetko hľadela v nemom úžase a vytiahnuť foťák som sa spamätala až po chvíli. Neskôr som sa začala vypytovať ako sa z cesty môže stať rieka a odpoveď bola taká jednoduchá, kanalizácia. V Saudi nič také vybudované nemajú a preto aj trochu silnejší dážď dokáže spraviť z cesty rozbúrenú rieku, prípadne jazierko.

Jazierko na cesty je tiež veľmi vtipné. Jednoducho Vám zablokuje cestu, neprejdete cez neho. Vznikali na zospádovaných miestach, čo boli veľa krát križovatky ale aj normálne cesty. Keďže sa cez ne nedalo prejisť, museli sme ho obísť, nájisť inú cestu. Čo vám niekedy zabralo aj 20 minút. Na alternatívnej ceste boli ďalšie tri obdobné jazierka a tak sa 30 minútová cesta predĺžila na 2-hodinovú. Najhoršie bolo, že takéto jazierka schli aj niekoľko dní. Nepomáhali ani 50 stupňové teploty. Akoby aj mohli keď niektoré jazierka dosahovali výšku až do jedného metra.

Ja to stále hovorím, človek si začne vážiť to čo má až keď to stratí. Viete si predstaviť moje pocity, teraz keď som doma, idem ráno do práce a prší. Sadám do auta a cesta mi nezaberie viac ako tých zvyčajných 10 minút. Nemusím sa báť o motor, meškanie do práce, prípadne autonehodu. Nikdy by mi nenapadlo že raz sa budem s láskou usmievať na kanály popri ceste.

Abu Dhabi

V Saudi je v septembri 5 dňový štátny sviatok Eid-al-Adha. S dievčatami sme si povedali že ho strávime v Abu Dhabi. Čisto babská jazda, jednoducho Sex v meste v reálnom živote.

Hneď po pristáti naše kroky smerovali do malého letiskového obchodu s alkoholom. Viac menej sme sa zaujímali len o poličky s vínom. Snaha bola vyberať podľa ceny a kvality. Postupne v košíku pribúdala jedna, dve, tri, štyri, päť fliaš s vínom.

Mila pani predavačka k nám pristúpila a pýta sa odkiaľ sme.

„Zo Slovenska a z Čiech, ale teraz pracujeme v saudskej Arábii a prišli sme na dovolenku.“

Súcitne sa na nás usmeje a ukazuje nám ďalšie víno: „ Táto značka, limitovaná edícia, veľmi kvalitná a lacná. Určite si zoberte aj to.“

My sme pre istotu zobrali hneď dve.

Okrem toho že sme sa váľali na pláži, kúpali v 40 stupňovom mori (Už Vás niekedy more pálilo? Nie je to nič prijemné.), boli sme sa pozrieť aj na bielu mešitu.

Biela mešita, symbol mesta, Vás ako prvé zaujme svojou impozantnou veľkosťou a snehobielou farbou, čo vyplýva zo samotného názvu. Vstup do mešity lemujú bazény s vodou a mozaiková dlažba dodáva stavbe rozprávkový nádych. Určite odporúčam navštíviť.

Ináč sme nič zaujímavejšie ani nerobili. Výlet sme pojali relaxačne ako únik z každodenného života.

Ešte aby som nezabudla povedať. Náš malý výlet sa skončil podobne ako film Sex v meste. Jedna z nás sa opila a dopriala si reštart, ktorý už nutne potrebovala. Druha nepodľahla pokušeniu a uvedomila si čo ma doma. A tretia sa utvrdila v tom aké má šťastie a aj keď to nie je vždy ľahké s úsmevom sa vracia domov. Až na policajtov a jednu menopauzu, skoro totožne.

BTW. Mala rada ak rozmýšľate nad dovolenkou v krajinách blízkeho východu. Alkohol bežne v obchode nekúpite. Samozrejme v hoteloch a v baroch si bez problémov pohár piva objednáte. Ale ak si chcete kúpiť fľašu alkoholu musíte tak urobiť ešte na letisku, hneď po prílete. Tam nájdete malé obchodíky s milými pani predavačkami J.

Nemocnica 21. storočia

Už som opísala nové ubytovanie, v podstate aj nových kolegov, tak by sa patrilo opísať aj novú nemocnicu.

Al Habib nemocnica má pobočku aj v Dubai, no a moja nová nemocnica sa snaží byť jej vernou kópiou.

Použili najdrahšie vybavenie asi aké našli.

Napríklad, na každej izbe je monitor na posuvnej konzole, kde pacient môže byť na internete, pozerať filmy, hrať hry, objednať si jedlo, zavolať sestru, lekára, prípadne si pozrieť celú svoju dokumentáciu. A to všetko priamo z postele.

Na jednotke intenzívnej starostlivosti je miestnosť, kde je jedna stena celá z obrazoviek. Slúži na pozorovanie pacientov aj z iných nemocníc. A zároveň ako konferenčná miestnosť pre lekárov zo všetkých nemocníc Habibu. Ak sa lekári potrebujú poradiť ohľadom konkrétneho pacienta, tak tato miestnosť je na nezaplatenie.

Pred každou izbou je menšia obrazovka, ktorá ukazuje číslo izby, meno pacienta, ošetrujúceho lekára a sestry. Lekár a sestra si na nej môžu pozrieť dokumentáciu daného pacienta prostredníctvom mobilu.

Na každom oddelení je pristroj na zobrazenie žíl, tzv. AcuVein. Výborná pomôcka pri zavadzaní canyly, ihly do žily, a odoberaní krvi u obéznych pacientov a pacientov s tenkými žilami, prípadne malých detí.

Zamestnanci majú čipy, ktoré snímajú umytie rúk pred akoukoľvek procedúrou a aj to, do akého času sestra zareagovala na volanie pacienta.

A veľa iných moderných vymožeností.

Jednoducho vybavenie, ktoré na Slovensku uvidíte možno za 20 rokov. Ale to nevadí. To všetko je len pozlátko. Oni robia takú medicínu, ako my pred 20 rokmi. Naši lekári a sestry ich vo svojej odbornosti ďaleko prevyšujú.

Tak sa to trochu vyrovnáva, čo myslíte.

PS: Človek si začne vážiť toho čo má doma, až keď vidí, aké zlé je to vonku.

FREE DAY

Niečo z mojich začiatkov v Saudi.

V Saudi je piatok voľný deň. My máme víkend sobota nedeľa, pre Sauďanov je to piatok a sobota.

Teda ak nepracujete pre súkromnú nemocnicu, ako ja, oni majú 6 pracovných dní a len jeden voľný deň a tým je piatok.

Ráno som sa prebudila na pohyb v byte, moja nová spolubývajúca. Priznám sa, trochu som sa bála, nevedela som čo od nej môžem očakávať. No moje obavy sa rozplynuli asi po 5 minútach rozhovoru. Bola milá, príjemná a priateľská. Bola tak isto stratená ako ja na začiatku. Prišla uprostred noci a nikto jej nič nepovedal. Nevedela kde je obchod, v akej časti Riadu sme a rôzne iné maličkosti. Ponúkla som sa, že s ňou môžem ísť na nákup a ukázať jej to málo čo tu poznám.

Po nákupe si písala s kamarátkami čo tu tiež pracujú (v Riade je po druhý krát, už tu pracovala rok alebo dva). Chcela ich navštíviť, ale nechcela ísť sama. Volala ma, aby som išla s ňou, a tak, prečo nie.

Bola som na večeri v nóbl reštaurácii (časom som zistila, že reštaurácie tohto typu sú tu bežne a vôbec nie charakterizovane ako nóbl). Kamarátky boli dve Angličanky a jedna Škótka, ktorej som nerozumela ani slovo. Do konverzácie som sa nijak zvlášť nezapájala, skoro vôbec, napriek tomu to bol veľmi príjemný večer. Vidieť šesťdesiatničky smiať sa, spomínať na staré časy v luxusnej reštaurácii pri pohári vína (saudského víno, znamená nealkoholické), bolo ako sa preniesť do iného sveta.

Na konci mi popriali všetko dobré, s tým, že ak by som mala hocijaký problém nech sa na nich obrátim a hlavne nech sa nebojím.

Kocúrkovo

17. September Sobota

Doteraz sme v nemocnici pracovali každý deň - 6 dní v týždni a 1 deň voľno (v mojej nemocnici je len 1-dňový víkend). Z dôvodu, že ešte nemáme pacientov. Nemocnicu sme len chystali na otvorenie.

Všetko sme umývali, dávali na miesto, rozhodovali sme sa kde čo bude najlepšie umiestniť, rozoberali presne kompetencie sestier, pôrodných asistentiek a lekárov. Prípadne diskutovali, aké postupy zvoliť pri konkrétnych prípadoch.

Oddnes sme mali začať pracovať na služby, aby nemocnica bola zabezpečená 24 hodín.

Ja som mala začínať nočnou službou. Ráno si spinkám, vypnutý mobil aj internet, len nech sa v kľude vyspím. Spolubývajúca mi vtrhne o 10-tej do izby, rýchlo sa zobuď a zapni si mobil, musíš ísť do práce. Tak ja ako správny pracovník som si okamžite zapla mobil, zavolala staničnej, čo sa deje......Romana, je mi to ľúto, ale za hodinu musíš byť v práci, vedenie odvolalo svoje rozhodnutie o nočných službách. ........Tak som sa rýchlo umyla, obliekla, vypila kávu, vys... :) a utekala na autobus.

Po piatich minútach čakania na autobus telefonát, moja staničná........tak nič, choď domov, dnes budeš off a do práce prídeš zajtra. Vedenie sa nakoniec rozhodlo, že sa bude pracovať na služby.

Zhrniem to.....Odvolávám, co jsem odvolal a slibuji, co jsem slíbil.

Prišla som opäť domov, dopila kávu a premýšľala, prečo som taká kľudná. A vychádza mi z toho len jediné. Saudi Vás zmení.

Pikoška (samovrah v Saudi)

6.9.2016 Utorok

Dozvedela som sa o jednej pikoške, ktorá sa môže stať len v Saudi.

Kolegyňka má tento príbeh z jej predchádzajúcej práce a keby pri tom nebola, neuverí.

Stalo sa to jednému lekárovi.

Idete si ráno do práce. Auto odparkujete kúsok od práce, lebo však nechce sa Vám hneď z rána veľa chodiť. V práci ranná káva, vizita a pacienti.

Uprostred dňa vám zazvoní mobil. Polícia.

#poa #Riyadh #saudi

Filipínska párty

23. Júla 2016

Včera sme robili párty u nás doma. Pozvali sme všetky naše kolegyne z novej práce. Zbehlo sa u nás okolo 20-30 Filipínok. Pre nás to bolo niečo nové mať čisto ženskú párty, ale v ženskom caumpande to jednoducho ináč nejde.

#riyadh #poa #saudi

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú

25.Júla 2016 Neviem, či som to spomínala, ale do nemocnice Al Habib som bola oficiálne prijatá pre novootvorenú pobočku nemocnice Al Habib Swejdy. V čase môjho príchodu do Saudy Al Habib Swejdy nebola ešte dokončená. Preto som prvých 5 mesiacov strávila v nemocnici Al Habib Takhasussi.

#poa caupand

1. deň v práci na EROB

Môj prvý deň v práci bol prekvapivo príjemný. Pracujem na Emergency Obstetrics & Gynecology, čo je pohotovosť pre pôrodníctvo a gynekológiu. V podstate je to presne to isté čo som robila aj doma.

Veľmi som sa bála, že nebudem rozumieť, ale naštastie to nebolo také zlé. Rozumela som možno 70%, čo vlastne na prvý deň nie je až také zlé. Moja charge nurse (staničná sestra), je Jordánka. Milá, usmievavá osôbka, ktorá mi stále hovorí “my dear” (moja drahá). V skutočnosti si myslím, že si nevie zapamätať moje meno. Smutné je, že mi tak hovorí aj po mesiaci :)). Okrem nej, sú ďalšie dve sestry na oddelení Filipínky.

#poa #ryiadh #porodnaasistentka #saudi #saudskaarabia

Trending Blogs

Recently Viewed Blogs

pôrodná asistentka