Ako bolo na festivale Primavera Sound 2015 v Barcelone?
Tento rok som sa po prvýkrát vybral na festival Primavera Sound, ktorý sa koná každý jún v barcelonskom Parc del Fòrum. Tu je môj krátky report.
Ako sa tam dostať a koľko to stojí?
Do Barcelony sa najjednoduchšie dostanete z Viedne spoločnosťami ako Airberlin alebo Austrian Airlines. Lieta tam aj Ryanair z Bratislavy, ale len do Girony, ktorá je od Barcelony dosť ďaleko.
Lístok na festival stojí od stojí od 99 do 195 eur, záleží kedy ho kupujete. Primavera je mestský festival, takže tu nenájdete kempovanie pre stany a musíte si zabezpečiť aj ubytovanie.
Odporúčam hladať ubytovanie blízko festivalového areálu. Koncerty končia o tretej-štvrtej ráno a vtedy jazdia iba preplnené nočné autobusy. Na taxíky sa čaká dlho a metro jazdí až od piatej ráno.
V krajšom areáli som ešte na festivale nebol, už len to pódium otočené do mora nad hlavami všetkých je zážitok. Všade je veľa tieňov a miest na sedenie. Terén nie je iba rovina, sú tam kopce, takže si môžte len sadnúť a pozerať koncert z diaľky a dokonca aj niečo vidíte. Je tam amfiteáter, všade cítite more, atď. Niekoľko koncertov bolo v obrovskej klimatizovanej sále, ktorá je súčasťou múzea a je mimo festivalového hluku. Ideálne prostredie a niečo úplne iné ako typicky festivalová rovina s betónom.
Počasie vyšlo úplne ukážkovo, každý deň bolo okolo 25 stupňov, ale keďže je festival hneď pri mori, tak celý čas príjemné fúkalo.
Obrovský výber koncertov, 11 pódií iba s hudbou, bez navyšovania počtov o diskusné, literárne a detské pódiá.
Všetko sa sústredí iba na hudbu, takže v areáli sú len pódia, stánky s občerstvením a zopár stánkov s merchandisom.
Ubytovanie sme mali 10 minút peši od festivalu, 1 km od bytu bola pláž, kde sme sa mohli vyvaliť.
Hneď pri areáli bolo veľké nákupné centrum s wifi, lacným jedlom a alkoholom, takže sa dalo odbehnúť.
Až na dve hlavné a najväčšide boli ostatné pódiá relatívne komorné, neboli tam obrovské davy a nebol problém sa pretlačiť dopredu.
Organizačne je festival veľmi dobre zvládnutý, sú tu viacstupňové kontroly takmer bez čakania, pivné stánky na každom kroku, slušná SBS aj dobrovoľníci.
Väčšina ľudí sa správala veľmi slušne, až na pár výnimiek, ktoré spomínam nižšie. Za celý čas som videl len pár fakt že rozbitých ľudí.
Ceny za občerstvenie, 0,3l Heineken za 3,50 eura, obyčajný wok za 8 eur a podobne + prísne kontroly, takže dovnútra sa nedalo prepašovať fakt nič. Ponuka jedál je veľmi obmedzená, s Pohodou neporovnateľná.
Všade sa fajčí, ľudia nemajú problém suverénne si raziť cestu davom s cigou v ruke.
Španieli sú veľmi hluční a ukecaní a je im jedno, že stoja na koncerte a v pozadí im hrá nejaká kapela.
Ešte horší sú opití Angličania.
Dve najväčšie pódia Heineken a Primavera slúžili ako stredisko pre týchto hlučných a opitých ľudí, takže som si tu veľa koncertov neužil a z viacerých som odišiel po polhodine.
Slabý merchandise. Vo väčšine stánkov predávali len plagáty kapiel, keďže tam bola nejaká výstava. Čakal som viac stánkov s tričkami a podobne.
Panda Bear — Na tento koncert som čakal veľa rokov a oplatilo sa. Bol v sále na sedenie, ktorú som spomínal. Bál som sa, či to celé nebude také nijaké, keď budú všetci sedieť. Naopak, malo to opačný efekt a celý koncert mal špeciálnu nefestivalovú atmosféru. Panda Bear mal presne také psychedelické vizualizácie, ako som očakával a aj napriek tomu, že nezahral ani jeden “hit”, tak všetci odchádzali spokojní.
Battles — Opäť koncert na ktorý som čakal odvtedy, ako som dal na Pohode pred pár rokmi prednosť skupine Le Payaco pred nimi. Našťastie sa mi ich podarilo vidieť tu. Hrali na najmenšom uzavretom pódiu, ktoré sa volalo Heineken Hidden Stage a malo kapacitu asi 300-400 ľudí. Na vstup na koncert ste museli mať špeciálne lístky, ktoré ste si vyzdvihli v informačnom stánku. Mne sa ich podarilo získať len tak tak a musel som kvôli ním utekať cez pol areálu. Hudobne to bola čistá radosť, vidno, že ich hranie baví. Zahrali aj nové songy, aj klasiku ako Atlas.´
Swans — Táto kapela zahrala nekonečný trojhodinový koncer v tej istej sále ako Panda Bear. Keďže som ich predtým nepočúval, tak som plánoval zostať na hodinu a potom ísť ďalej. Nakoniec z toho boli dve hodiny a odišiel som len kvôli ďalšiemu koncertu. Išla z nich veľká energia a samozrejme aj veľký hluk. Pre mňa prekvapenie festivalu.
Mac DeMarco — Najvtipnejší koncert Primavery. Zahrali aj Yellow od Coldplay, priviedli na pódium fejkoveho Anthonyho Kiedisa z RHCHP, robili si srandu z Mobyho (Moby is a shit) a hlavne zahrali všetky hity a bavili seba aj publikum. Keď si to porovnám zo The Strokes, ktorí sa na seba ani nepozreli, tak toto bolo úplne inde. Bonus na záver: Niesol som speváka na rukách počas stage divingu.
Ariel Pink — Bolo ich veľa (asi 7) a dlho sa rozbiehali, prvé dva songy nestáli za nič a keby som nemal jeho albumy napočúvané, tak odídem preč. Neskôr sa konečne naladili a začal to byť zážitok vygradovaný pomalšími poslednými pesničkami z nového albumu.
Ďalšie veľmi dobré koncerty: Ratatat (najlepšie vizualizácie), Dan Deacon, Underworld (áno, bolo aj Born Slippy), Viet Cong, Sunn O))) (s prehľadom najhlučnejšia kapela na festivale), Einsturzende Neubaten (odporúčam na Pohode), Jon Hopkins (klasika), James Blake (veľmi dobré, ale hlučné publikum ma donútilo odísť skôr), Run the Jewels a veľa ďalších.
Čo ma nudilo: The Strokes (znudená kapela hrajúca len pre peniaze), Foxygen (čakali sme psychedéliu, videli sme len otravného speváka), Spiritualized, the Black Keys, Chet Faker, atď.
Celý festival hodnotím ako najlepší, na akom som kedy bol a verím, že pôjdem aj o rok.
snowghoul
prguitarman
origamiaround
romaincrisis
areudirty
kianamaiart