▫️Serbian girl dressed in serbian traditional from Banat, Northeastern Serbia 🇷🇸

seen from Paraguay
seen from United States
seen from China

seen from Singapore

seen from Malaysia
seen from Netherlands
seen from Canada

seen from United States
seen from Russia
seen from Israel
seen from Canada
seen from United States
seen from United States

seen from United Kingdom
seen from United States

seen from United Kingdom
seen from China
seen from Türkiye
seen from Canada
seen from United States
▫️Serbian girl dressed in serbian traditional from Banat, Northeastern Serbia 🇷🇸
Vera Panonia on a vintage postcard
Slovanské príbuznosti
Perličky z článku
Maďarčina má 21% slov so slovAnskými* koreňmi. "ábráz - obraz, abrosz - obrus, asztal - stôl, bárány - ovca (z *baranъ - baran) , csalad - rodina (z *čeľadь - domácnosť), csorda - črieda, ebéd - obed, kocsma - krčma, macska - mačka, patak - potok, pokol - peklo, szikra - iskra, szilva - slivka, szomszéd - sused, széna - seno, tiszta - čisto, tömlöc - temnica, udvar - dvor"
Vychodňare a Západniari majú spoločného viac, než si myslia. "Medzi slovenskými slavistami sa zvláštnosti stredoslovenčiny v súčasnosti najčastejšie vysvetľujú tzv. migračno-integračnou teóriou jazykovedca a slavistu Rudolfa Krajčoviča, podľa ktorého bol západ a východ dnešného Slovenska osídľovaný zo severu a severovýchodu, zatiaľ čo územie stredného Slovenska z juhu a juhovýchodu."
Stredoslovenčina má brutálne blízko k Srbskému a Chorvátskemu nárečiu. "Napríklad tvary rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách ako rakyta, ražeň, rásť, lakeť, aké nachádzame aj v štokavčine (rakita, ražanj, lakat). V západoslovenskom respektíve východoslovenskom nárečí pozorujeme odlišné tvary ako rožen/rožeň, loket/lokec. Alebo l namiesto praslovanských dl, tl, ako v slovách šilo, omelo, salo, čo opäť zodpovedá štokavčine (šilo, salo), zatiaľ čo v západoslovenčine nachádzame tvary šidlo, sadlo. A napokon, v stredoslovenskom nárečí sa stretávame s príponou -mo [3] v 1. osobe plurálu, napríklad robímo, kosímo, tak ako v štokavčine (radimo, kosimo), ale nie vo východo- respektíve západoslovenskom nárečí."
Sú dôvody domnievať sa, že miesto tisícročia poroby, by sa dalo hovoriť skôr o takých ôsmych stovkách susedstva a fest škaredej hádke v tom poslednom (národné hnutia ako náhrada feudálnej, stavovskej a konfesionálnej spoločnosti boli trocha dvojsečný meč (kam sa tridsaťročná vojna hrabe na svetovú I + II)). "„Richardsov predpoklad presídlenia panónskych Slovanov je v rozpore so súčasným pohľadom, podľa ktorého slovansko-maďarské vzťahy pripomínali symbiózu,“ upozorňuje slavista Kansaskej univerzity Marc Greenberg. Túto interpretáciu podľa výskumníka podporuje archeológia: spoločné pohrebné rituály a pohrebiská implikujú intenzívnu a úzku etnickú interakciu medzi Slovanmi a Maďarmi, prebiehajúcu v priebehu niekoľkých storočí." "Greenberg upozorňuje, že paralelný vývoj medzi stredoslovenčinou a južnoslovanskými jazykmi prebiehal aj po príchode starých Maďarov. To môže znamenať, že k zániku slovanského jazykového areálu v Panónii došlo až o niekoľko storočí neskôr. „Ak aj maďarská prítomnosť viedla k presídleniu časti populácie, vo svojej domovine očividne zostalo veľa Slovanov,“ píše výskumník. „Potvrdzuje to vysoký počet slovanských výpožičiek v maďarčine, ktorý možno najlepšie vysvetliť rozsiahlym, intenzívnym a dlhotrvajúcim kontaktom [medzi Maďarmi a Slovanmi].“"
A Moraváci sú Slováci, čo nedošli do Prahy. :D Nie sú. Ale pred tisíc a niečo rokmi by sa dohovorili s ľuďmi v dnešnom západnom Rumunsku. "Západoslovanskými dialektmi, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou blízko k dialektom obyvateľstva Veľkej Moravy, sa hovorilo prinajmenšom na severe Panónie. A južnoslovanskými dialektmi, ktoré mali blízko k dialektom vedúcim k neskoršej srbčine a chorvátčine, sa pred príchodom starých Maďarov hovorilo prinajmenšom v južnej Panónii. Podobná situácia podľa všetkého panovala v susednom Potisí. Lingvistické výskymy slovenských (predovšetkým Ján Stanislav), ale aj maďarských a rumunských slavistov dokázali jednoznacnü zäpadoslovanskost' obyvatelstva na hornej a strednej Tise, ako aj v Sedmohradsku."
GUSTAV (na mađarskom Gusztáv, 1961-1982) je bila mađarska serija kratkih crtanih filmova za odrasle. Serija je bila izuzetno popularna u Istočnoj Evropi, gde je dostigla kultni status. Svaka epizoda prati avanture glavnog junaka, Gustava, i njegovu borbu sa sivilom života u urbanoj sredini. Epizode su međusobno nezavisne: na primer, Gustav je u jednoj epizodi mladoženja, dok u drugoj ima veliku porodicu. U Istočnoj Evropi i Jugoslaviji serija je emitovana na televiziji 80-ih godina, obično kao popuna u programskoj šemi. Karakteri nisu govorili konkretnim jezikom već su mrmljali, što je doprinelo međunarodnom uspehu. Serija je emitovana i u Zapadnoj Evropi, pa čak i na Novom Zelandu... Gustav je sredovečan muškarac, po prirodi namćor, ljubomoran, asocijalan, a pojavom smeten i komičan. Često upada u nevolje, koje su pre svega komične... Prvi ciklus (68 epizoda) pravljen je od 1961. do 1968. godine u formatu za bioskop. Drugi ciklus (52 epizode) pravljen je od 1975. do 1982. za emitovanje na TV. Producent je bio Panonia Film studio. Gustav, glavni karakter, imao je prethodnika 1961. godine u osmominutnom crtanom filmu 'Pasija' autora Jozefa Nepa, gde glavni junak pokušava da ostavi pušenje. Trio poznatih i nagrađivanih autora, Dargaj-Nep-Jankovič je odgovoran za razvoj ove serije...
#sirmium #panonia #romanempire #palace #sremskamitrovica #trafalgarlife #stdemetrius #serbia (at Sremska Mitrovica) https://www.instagram.com/p/B1oKMfdgKXk/?igshid=13c16mksxwlcg