Discover Top Posts Tagged with #pivixki

-INTERMEZZO- NEXT 2011-

Syntetizátor, tri stroboskopy a parostroj. Štart rakety Next 2011. Ryan Jordan pridáva na intenzite industriálnych úderov, napätie pred štartom. Ovplyvnený prácou neurofyziolóaga Dr. W. Grey Waltera, mozog spontánne začína uvažovať v inštanciách rytmu. Duša opúšťa telo, prechádza fázou vágnej halucinácie. Vznikajú fluidné obrazy niekoľko minút po ukončení performance. Iný mozog je vytvorený, vypustený niekam hore.

Duo Didi Kern (bicie) a Philipp Quehenberger (klávesy a elektronika priamo z obľúbeného Edition Mega) nechalo sprítomniť koncert Pivixki (Max Kohane + Anthony Pateras), ktorý posunul toto improvizačné spojenie do hardcorových kontextov. Naopak Kern a Quehenberger prišli s psychadelickou (v hudobnej terminológií vyprázdnený pojem) úderkou odplavených predsudkov. Dialóg bez mantinelov a skrývania sa za pojmy.

Skladateľka, improvizátorka a elektronická umelkyňa Maja Ratkje, pracujúca so svojim hlasom ako s primárnym a obmedzeným zdrojom zvuku, Lasse Marhaug fyzický elektronický hráč. Odvracanie hlasu od zdroja a elektronika korešpondujúca s fyzickým pohybom. Spoločné vystúpenie nórskej dvojky naservírovalo drsný ťaživý noise, obťažne spracovateľný. Telo poslúžilo ako nesprávny dešifrujúci prístroj.

Vrcholom večera, ktorý všetci očakávali bolo zoskupenie Tarfala Trio v zložení Mats Gustafsson (saxofóny, flautofón), Barry Guy (kontrabas) a Raymond Strid (bicie). Koncert bol akýmsi voľným pokračovaním minuloročného veleúspešného zážitku z The Thing. Energická hra, krv, pot, slzy so saxofónom zrasteného Gustafssona, kapitána jednej z možností all star improvizačného tímu, zapálil divákovu pomyselnú adventnú sviečku, aby ju sfúkol a zapálil. A zase a tak. Úprimnosťou, láskou k nástrojom. Festival Next bol ich jednou z prvých zastávok po dlhšej pauze a diváci im za tento návrat vrúcne poďakovali.

Druhý deň Nextu sa niesol v znamení projektu SOUND EXCHANGE.

Medzinárodný projekt SOUND EXCHANGE skúma tradície experimentálnej hudby (improvizácia, elektronika, happeningy, grafická notácia atď.) v Strednej a Východnej Európe a snaží sa ich prepojiť s aktuálnym vývojom na miestnych scénach. Počas 12 mesiacov sa SOUND EXCHANGE DAYS budú konať v siedmich mestách (Krakov, Bratislava, Tallinn, Vilnius, Budapešť, Riga a Praha), v súčinnosti s miestnymi festivalmi a zahŕňajúce koncerty, audiovizuálne predstavenia, workshopy a putovnú výstavu. NEXT pri tom nemôže chýbať, a preto sa tento rok v spolupráci s Goetheho inštitútom a nemeckým združením Dock stáva dejiskom niekoľkých pozoruhodných hudobných projektov, ktoré prepájajú históriu a súčasnosť inšpiratívnej tvorby, vznikajúcej “na východ od Západu”.

V rámci neho vystúpil mladý poľský skladateľ Lukasz Szalankiewicz s dvoma interpretáciami skladby Bogusława Schaeffera s názvom „Synthistory” (1973). Tá prvá bola verná originálu z roku 1973, ktorú Schaeffer nahral za 55 hodín v belehradskom štúdiu na syntetizátore EMS Synth 100 (ojedinelý analógový modulárny syntetizátor, jeden kus sa nachádza aj v štúdiu Slovenského rozhlasu). Druhá, vlastná interpretácia s v kontexte hudby zmeneným názvom „Signalstory” bola zvukovou performance ovládaného magnetického poľa. Hudba vznikajúca z fyzického vzťahu objektov s vysokou frekvenciou snímaného walkmanmi. Zásah ľudskej kreatúry do mechanického vesmíru nedefinovateľných hlasov.

ENSEMBLE Mi–65 (Daniel Matej – umelecký vedúci, dirigovanie, gramofón, elektronika, objekty, Miro Tóth – saxofóny, Edgars Rubenis – elektrická gitara, Arturas Bumšteinas – elektronika, Roman Laščiak – zvukový dizajn, Robert Kolář – trúbka, Dalibor Kocián – vibrafón, Andrej Gál – violončelo, Michal Matejka – elektrická gitara, Bernhard Breuer – bicie) vzdal poctu intermediálnemu umelcovi života, Milanovi Adamčiakovi, na prahu jeho 65 narodenín. 65 minút zhudobnených grafických partitúr, dokonalého hráčsko / poslucháčskeho dialógu, návratu k prírode s neoceniteľným zmyslom pre humor a stále objavujúcemu sa prazákladu umelcovej životnej energie a filozofii. Opojnosť touto situáciou predviedol aj sám Milan Adamčiak, ktorý vesmírnym krokom poprel svoje nadpozemské človečenstvo troma slovami: "zabudnite na mňa". A tak všetko ostalo v hudbe a hudbou. A na ten večer bolo dokonané.

Festival Next je stála záruka v bratislavskej hmlistej dobe, kde zoskupovať sa za experimentom, niečím čo nie je vopred zapísané v notovej linajke, je udalosťou vopred odsúdenou, nepotrebnou. Opak je však pravdou a egocentrická obmedzenosť kultúrnych centier tu strieda voľne otvorenú diskusiu prospešnú pre obe strany. Neexistuje delenie divák, umelec. Tak vzniká čisté prostredie pre tvorivú činnosť, ktorá zapudzuje umelinu naokolo a ktorú klub A4 produkuje už osem rokov.