spolu
všetko je zvláštne.
vyzerá to tu ako pozliepané obrazy náhodného umelca v klobúku, čo vypil príliš veľa vína, keď sedel v jeden letný večer pri rieke. mal klobúk, aký by to bol inak umelec, pokrývka hlavy je dôležitá, dáva istotu existencie. človeka ohraničí a pritlačí k zemi.
nechcem odbočovať.
všetko je zvláštne až na dvere v chodbe. sú príliš dokonalé a rohy majú príliš otré. režú vzduch. konkrétnosť reality zaráža, pretože je chybná. mám nutkavý pocit rozbehnúť sa proti tým dverám a rozbiť si hlavu. vyskúšať tú hranu.
tečie krv.
bosé nohy v nej.
stopy.
sedím na stoličke v kuchyni pri otvorenom okne a moje nohy sú červené. krvavé. fajčím. áno mami fajčím. zapálila som horáky na sporáku, pretože sa mi páči ten odtieň modrej. mihotavá modrá a šedavý dym.
malé stopy a väčšie stopy vedú do modravého oparu.
to, že má za klobúkom pero je podstatné, myslím si. prezrádza, že umelec, čo mi kreslí dvere do chodby, spravil klobúkovú voľbu. čím stráca prvok náhody. takže tie dvere sú hranaté úmyselne.
ironické, dať si za klobúk tlačiaci ducha k zemi, pero lietajúceho tvora. asi to tak robíme všetci. k niečomu sa dobrovoľne pripútame a potom robíme náznaky, že vyznávame presný opak. ako štekajúci pes sediaci pri búde na reťazi, ktorá nie je k ničomu priviazaná. hav hav.
ale vráťme sa k dverám.
všetko je zvláštne, až na tie dvere.
je zrejmé, že pootvorené dvere v chodbe ma rozrušujú. majú totiž možnosť pohybu a s ním by mohla prísť metamorfóza pomerov v priestore. to nasiera kabáty visiace v chodbe, čo nie je cool, lebo ma potom zaškrtia niekde v metre a vinu hodia na chudáka bezdomovca Billa, ktorý kreslí po stenách neviditeľným sprejom. bezdomovec Billy nemá zuby. pije sladké víno a fajčí trávu. ale neškrtia ho kabáty. lebo nemá dvere, všakže. hah.
oh.
najhoršia je tá tušená hĺbka za dverami a v nej by mala byť sprcha. Hovorím mala, lebo ktovie, či tam je. tuším, že ma šáli a zjavuje sa, až keď odchýlim tie prekliate dvere.
všetko je zvláštne odkedy odišiel, neviem, čo je a čo nie je. tiež je v hĺbke a k zemi ho už nemusí tlačiť klobúk.
nemám rada hĺbky. nie je nič nechutnejšie ako básnická hĺbka duše. uprednostňujem šírky. šírka je sloboda.
úmyselne hranaté dvere sa úmyselne rozbehli proti môjmu čelu, aby sa poranili. hlúpe dvere.
sprchovať sa bude problém, keďže neverím v existenciu sprchy za dverami. tak ako neverím, že tam bol. dal si dole klobúk a šaty. pierko hodil po mne. dala som si ho za ucho vyskočila som mu na chrbát. prešli sme cez zatvorené dvere a rozpustili sa v horúcej vode.
smiali sme sa, lebo (si) sa nevedel ani osprchovať bez toho, aby (si) nepózoval. bol (si) nespokojný so svojim odrazom v zrkadle.
-vyzerám jak nácek s tými krátkymi vlasmi
-ja som tvoj untermensch?
absolútne nevhodné. prepáčte.
šplechol po mne vodu. natiahol dlhú ruku a oprel sa o stenu.
-zas pózuješ
- pozri sa na seba a potom hovor. pozri ako si držíš vlasy, pobozkal ma na krk.
smiech sa k nám vracal od bielych obkladačiek.
že para. boli sme para. zrazili sme sa na zrkadle.
neviete čo je láska, kým ste sa s milencom nezrazili na zrkadle.
takže krv na mojich nohách už zaschla. nemala som asi bežať proti tej hrane. rozbila som si čelo a všade to kvapkalo.
nič necítim.
dofajčila som.
som trochu dizzy, asi preto lebo dvere stratili veľa krvi. vypnem mihotavé modré svetlo, prejdem do chodby, prstom odchýlim nepriateľa, čo mi schováva príčetnosť, kabáty sa zachvejú v chodbe, vojdem do kúpeľne, ktorá prekvapivo existuje a ostré svetlo ma ruší lebo mi nezapadá do reality kreslenej umelcom z brehu rieky nevratných dní, na hlavu si pustím prúd nemiestne príjemnej vody a zdá sa mi, že obkladačky ku mne vracajú smiech.
počkám, kým sa zrkadlo zahmlí.
sme spolu.