Uganda 2013 má rok!
YOU ARE THE REASON
todays bird

Andulka
Misplaced Lens Cap
trying on a metaphor

⁂

if i look back, i am lost
dirt enthusiast
Not today Justin

Discoholic 🪩

tannertan36
I'd rather be in outer space 🛸
Mike Driver

No title available
ojovivo

titsay
No title available

roma★
i don't do bad sauce passes
Cosimo Galluzzi
seen from United States

seen from United States

seen from United States

seen from United States
seen from United States
seen from United States
seen from Türkiye

seen from United States
seen from Malaysia

seen from Germany

seen from Canada
seen from United States
seen from Philippines

seen from United States

seen from United States

seen from United States

seen from United States
seen from United States
seen from United States
seen from United States
@africaug2013
Uganda 2013 má rok!
Streda, 09.10.2013
Priatelia, menší update. Pomaly sa socializujem už tretím týždňom a tak ma napadlo, že sem umiestnim celý svoj žurnál z roku 2009, kde som napísal tiež veľa dobrodružstiev a rôzne iné šibalstvá.. Pripojím sem aj picasa galérie s foto na ošéfovanie. Nájdete to tu : http://africaug2013.tumblr.com/2009 -- work in progress neutícha a ja konštatujem, že som sem ešte nič nedal :)
:)
Moses, Kampala, 2009
momentky
Pondelok, 15.07.2013 / 07.08.2013
Tak zase sedím vo svojom pohodlnom kresle, sŕkam horúci čaj a počúvam SamuraiFM..eee nie nie, to som si len predstavoval, že to ma čaká doma. Nateraz Vám prinášam krátky update z tohto ozdravného pobytu. Od posledného updateu uplynul mesiac, za ktorý sa nič také zaujímavé neprihodilo. Dni plynú s ich neúprosnou samozrejmosťou, čo nás teší, nakoľko sleovenská hruda sa blíži. Čakáme na podstatné info z domova, čo a ako, tak sme ako na ihlách. My tu trávime čas vymýšľaním zábavy, poflakovaním sa po okolí, čo Jarovi a mne ide úplne na jednotku, za posledných 5 (slovom päť) dní sme dali chôdzou nejakých 30 km. Nahrám aj pár fotiek, nech je načo pozerať. Ako pozerám na dátum, tak som si zase vybral dlhší čas na dopísanie dalšieho update, takže sem dopisujem to, čo sa udialo za posledné dni. Ako som vyššie spomínal, v ostatnom čase sa moc nedeje, teda mimo nás, ak nerátam produktívny čas, ktorý trávim so študentami v dopoludňajších hodinách. Mesiac sa zase prehupol a náš čas tu je vyplňovaný čoraz vačšou snahou nájsť si kadejaké podružné aktivity. Zažívam tu kadečo, núdza o humorné situácie nie je, ale je toho fakt veľa. Ale aby som Vám spomenul úplne vážnu vec, chlapík, čo nám tu upratuje a stará sa o naše blaho, volá sa Hamid. Tak ten sa stal pred nedávnom znova otcom. Sme sa bavili o tom, aké mu dá meno a podobne a Hamid, nechcel nám to najprv povedať, ale nazval svojho syna SLOVAK. Takže jeho syn je SLOVAK. Je to celkom fun, keďže Hamid je černoch, ešte aj moslim, tak sa na tom stále bavíme. On nás baví najviac tým, že pochytil slovenské slovíčka a vie vytvoriť úžasné kombinácie. Samozrejme, prvé čo sa na neho nalepilo, boli nadávky, s tým sa nedalo nič robiť. Ale keď ho vidíte, ako niečo robí v kuchyni a niečo mu spadne a prvé čo povie je PIČA, KOKOT a začne gúlať očami, že aký je nešikovný, tak sa na tom nedá nesmiať. Ale musím napísať aj to, že každe ráno sa pekne pozdraví DOBRÉ RÁNO a aj neskoro večer, nezabudne zahlásiť DOBRÚ NOC, samozrejme používa aj NIE, ČAU a podobne a je to fakt na pobavenie sa. Kisembo robí presne to isté, stihol vyšperkovať odpoveď na otázku AKO SA MÁŠ? a odpovie čistou slovenčinou a dobrosrdečným úsmevom KOKOT ŤA JE PO TOM..no je to sranda, ale tiež sa snaží chalan a podarí sa mu nás prekvapiť, rovnako ako Hamid. Ten minule uvaril báječné jedlo, bola to varená fazuľa s kassawou a paprikou a rajčinami, ochutené a bolo to top. Sýte a čisto z lokálnych zdrojov. Kórejci, čo s nami zdieľajú náš komplex sú tiež kapitola. Samozrejme, nedalo mi a niektorým z nnich sme priradili prezývky. Takže tu máme Harryho Pottera (má neskutočný fistulový smiech, čiže sa smeje ako erždžiaci somár, keď mu hladkáte gulky f sametovej rukavici..), toho hádam f tých maskáčoch (o tri-štyri čisla vačšie..) asi aj pochovajú. Je to aj ekspert elektrikár, má azbestové ruky, keďže pre neho zrejme nie je problém hrabať sa f skrini na stene pod šťavou. Ďalej tu je Porybný, lokálny ekspert a človek cez udice. MacGyver je pri ňom len neschopný školák. Dokáže urobiť udicu z bambusovej tyčky, kávovej plechovky a šnúrky z kanád. Potom je tu Strýček Pompo, ktorý sa nikam nepohne bez šiltovky s neskutočným šiltom a nosí báječné topánky, čo pamätajú The Slade. Sim a jeho pes TOMMY, ktorý poslúcha viacej nás ako jeho, Tzon, ktorý je z nich najviac v pohode, veľmi dobrosrdečný chlap, ako jeden z mála okrem Sima a Vedúceho chrchliaka sa prihovorí sám od seba a dokáže sa s nami baviť. Máme pre ich skupinu kopec názvov, vyberiem Komsomolci, Vietkong, Rákosníci a podobne. Vedia sa aj zabaviť, čo som už spomínal a ich čajové dejchánky sú legendary. Harry Potter sa smeje najviac, všetci sa prekrikujú a spievajú, navzájom si tlieskajú a naposledy to posunuli do ďalšieho levelu, keď neskoro v noci po večernom hýrení porozbíjali fšetky taniere a fľaše. Kopec srandy. Ešte tu býva aj šéf inštruktor, čo je dosť v pohode chlap, keby mohol tak nám dá modré z neba, žlté z ucha a čo ja viem, čo ešte, ale má zvaziané ruky byrokraciou. Cez neho riešime najviac vecí, ďalej šéf logistiky, čo má auto, ktoré ak nie je denne minimálne umyté, tak nie je dosť čisté. Má s ním však problém, nakoľko sa mu samovoľne zamkýňa a už sa mi stihol posťažovať, že sa pár krát vymkol. Jeho najviac zaujíma môj telefón, nedá mu spávať a vždy mi nezabudne položiť otázku WHERE IS MY PHONE? a ja mu odpoviem, HERE, IN MY POCKET. Tiež fajn človek. Nedá mi nespomenúť žemu, čo tu upratuje kórejský sektor a jej neskutočné prednosti, čo ona dáva svojským spôsobom najavo. Jej šatník neobsahuje veľa zvrškov a jej obľubený kúsok je tričko s výstrihom skoro do polky brucha. Ked si na ňu spomeniem, stále mám pred očami to, ako f predklone zametá a jej prednosti sa hompáľajú do strán a von z trička a nám s Jarom, sledujúc tento výjav z diaľky znie zvonenie zvonov pri tom pohľade. Vždy sa na seba pozrieme a široký úsmev. Je tu fakt sranda niekedy, vidíme kadečo, od absurdností až po srdcervúve výjavy..Ale o takom niečom inokedy, ak ma to napadne spomenúť, pretože sa o takých veciach ťažko píše..
momentky
momentky
momentky
momentky
momentky
momentky
momentky
kids
Pondelok, 17.06.2013
Priatelia, po viac ako mesiaci zase píšem niekoľko riadkov do môjho cestovateľského blogu. Už sme zase v plnom pracovnom nasadení a tak na nejaké vedľajšie aktivity moc času nie je. Výlet do Katongy je v riešení, spolu aj s otatnými miestami, ktoré chceme pozrieť. Ale ešte stále máme rezervu a dostaneme sa ku tomu. Čo sa také udialo za posledné dni, hodné spomenutia? Hmm.. Máme nového šéfa, volá sa Frank a vyzerá byť celkom v pohode chlap. Samozrejme, tomu predchádzalo oficiálne uvedenie do funkcie a spoločenský večer. So starým šéfom odišiel bohužiaľ náš obľúbený vodič, takže máme prideleného relatívne nového, ak nerátam Aliho s Kisembom. Odišiel aj Fredy, čo sa staral o našu ochranu počas výjazdov do okolia, čo je škoda. Spomenul som tu aj na blogu príhodu s malým dievčatkom, ktoré sme našli polomŕtve cestou do práce. Dievčatko je ok, ale rodičia sú zrejme ťažký prípad, nakoľko sú dosť ničení všade prítomnou chudobou a oni samotní skôr pripomínajú asociálov. Nič sa tu zatiaľ nedeje, čo by stálo za reč, relatívne dobré je to, že je zase čo robiť, ale to samozrejme záleží od toho, ako je postavený týždenný plán. Tu je ale "lack of time management" skoro vo všetkom, takže čo sa dohodne jeden deň, na druhý deň už nemusí platiť. Absolvovali sme saj rutinnú zdravotnú kontrolu, môžem byť sám so sebou spokojný, všetko zlé ma obchádza, tak si klopem na drevo. Začali sme viac chodiť do Kabamby na pool, už nás tam dobre poznajú a Anna vie vedľa v butiku pripraviť luxusné chapati s omeletou a papajou. Dnes je kľud, ako som vyššie spomenul, time management je v plienkach a plán na týždeň je v nedohľadne. Tak sme doma u seba, pripravuje sa obed, pozerá sa film a kadečo. Ozvem sa zase najbližšie s ďalším updateom. Nahrám sem aj nejaké nové foto.
.k tymto dvom fotkam.cestou do prace po obede si vykracujeme a vidime lezat malu postavicku pri okraji cesty.ked sme prisli blizsie, zistili sme, ze je to male dievcatko, lezalo tam, slabo dychalo a malo zavrete oci. Dušan mi hovori, spytaj sa jej, co jej je? Ruka na cele zistila silnu horucku a podozrenie na malariu.tak som sa jej spytal, ale odpovedalo svahilsky aj na otazku, kde ma mamu. skusal som volat niekomu na zistenie viac, ale nakoniec sme to vyriesili tak, ze sme zavolali Jozefa s autom, zobral som ho na ruky, sadli sme do auta a sli do nemocnice.sedelo mi cely cas na kolenach a aj ked ho doktor vysetroval. Podozrenie na tazku malariovu horucku sa potvrdilo, a tak si ho tam aj rovno nechali.doniesol som ho do izby, polozil na pripravenu postel, pockali sme s Jozefom, ci je vsetko ok a sli sme prec. cestou sme sa stavili este u nas, zobral som vodu, Jozef nejake sladkosti, par cerstvych bananov a sli sme do nemocnice.dievcatko lezalo na posteli, uz malo zavedenu vyzivu, ale lezalo len tak, tak som prikryl dekou, do misky som jej dal banany, dve flasy s pitnou vodou, nejake sladkosti, pohladil po cele a ked som sa presvedcil u doktora, ze rodicia su upovedomeni a riesi sa to, sli sme prec..
momentky