Je to depresia? Nemyslím si.
Možno je to po dlhej dobe len konečne kúsok sebareflexie.
Today's Document

oozey mess
we're not kids anymore.

#extradirty

Love Begins
Cosimo Galluzzi

JVL

if i look back, i am lost
tumblr dot com
No title available
h
occasionally subtle

izzy's playlists!

pixel skylines
Not today Justin
No title available
Three Goblin Art
Sweet Seals For You, Always

No title available
ojovivo
seen from United States

seen from Czechia

seen from United Kingdom

seen from United States
seen from Morocco

seen from Malaysia
seen from United States
seen from United States
seen from United States

seen from United States
seen from Spain
seen from United States
seen from Italy

seen from United States

seen from Malaysia

seen from Malaysia
seen from United States
seen from Poland
seen from China
seen from India
@docasnost
Je to depresia? Nemyslím si.
Možno je to po dlhej dobe len konečne kúsok sebareflexie.
Ja len že čo má človek z tých nekonečných ospravedlnení a dávania šancí.
Je mi zo seba zle, že som tomu tak prepadla. Že som prepadla tebe.
Do piče s tebou.
Je zaujímavé a sranda, koľko spomienok sa spája s pár pesničkami.
Na Spotify nahodne vybehnú veci ešte z puberty a tak už hodinu trávim počúvaním albumu a uvažovaním aké to bolo skvele, aj keď náročné obdobie.
Mať po štátniciach mi pripomenulo jednu vec, na ktorú asi zabudáme.
Skúsme sa odmeniť, človek si to záslúži viac ako si myslí. A pokojne aj za maličkosti.
Žiadne deep myšlienky, možno len pripomenutie.
Prísť do štádia, kedy si dáte rukolu len preto, lebo je to zdravé, to je úplne nový život.
Rada si spomínam ako romantický a ,,inak” som sa zoznámila s chlapcami predtým, hlavne s jedným. Ešte počas strednej školy. Niečo tam bolo, čo neviem opísať. Niečo, čo som už potom nezažila.
No pointa je v tom, že s niektorými ľudmi to zahorí okamžite. S inými sa ten oheň pomaly buduje.
Chcem tým asi len povedať to, že nie vždy to ,,iné” a to vášnivé musí byť pre nás aj to najplepšie.
Som veľký zástanca zrovnoprávnenia žien a mužov.
Cítim krivdu, ak sa ku mne niekto správa ako k menejcennej bytosti len preto, lebo som žena.
Ale keď vidím mnoho slečien s akou ľahkovážnosťou narábajú s postavením a právami akými už disponujeme, o čo sa vlastne snažíme?
A život je aj o rozmaznavaní svojej osoby.
Niekedy treba vedieť kedy spomaliť a užiť si nie to, čo máme, ale to, čo môžeme.
Prekvapuje ma koľko ľudí má neskutočnú potrebu si niečo dokazovať na sociálnych sieťach.
Aj keď v ich veku by to malo byť už dávno za nimi.
A život pár rokov po dvadsiatke sa skladá z toho, že viete svoju cenu a ste schopný zanechať priateľstvo s toxickou osobou.
Obdobie, za ktoré je človek vďačný, ale je čas sa posunúť.
Jeden večer s ním je ako tisíc splnených želaní.
Aký je rozdiel medzi sexom s človekom, ktorého ľúbite a tým, ktorý má len utíšiť tú ničotu a zabaviť vás?
A časom ti dôjde prečo je bývalý partner predsa len bývalý.
neznášam výhovorky.
“Ale ja za to nemôžem...”
Som niečo medzi “poďme to vyskúšať ešte raz” a “ďakujem, ale zaslúžim si niečo iné”.
A čo mám, do kelu, s nami robiť?