Katka, ako každá správna žena, rozhodla, že jej muž málo zarába, a tak hor sa zase do rachoty. Keď už sme nezbierali jablká (ovocie, ktorého sa na NZ pestuje najviac), tak nám nezostáva nič iné ako sa pozrieť na zúbok kiwi. A nie je lepšie miesto na zbieranie kiwi ako Te Puke = hlavné mesto kiwi na svete.
Historická vložka:
Kiwi alebo tiež Chinese gooseberry (čínsky egreš) nie je vôbec lokálnou rastlinou, ako by sa z názvu mohlo zdať, ale pochádza z Číny. Na NZ ho doviezli až v roku 1905 a v okolí Te Puke ho začali pestovať až v 60. rokoch 20 storočia. Pokiaľ si lámete hlavu prečo je to práve kiwi, tak vedzte, že podoba s vtákom je velikánska a nezainteresovaní by si mohli dokonca myslieť, že ovocie kiwi je vlastne vajíčko vtáka kiwi. Bohužiaľ nie je, ovocie kiwi rastie na stromoch a musí sa teda oberať. :) Názov vymysleli v 60. rokoch, kedy začali kiwi exportovať do USA a kvôli vtedajšej studenej vojne nebolo jeho označenie príliš marketingovo v poriadku. Zvláštnosťou je, že okrem zeleného kiwi tu pestujú aj zlaté, ktoré nemá chlpatú pokožku a nekrivý z neho tvár, lebo je sladké. Mňam.
O oberaní kiwi sme počuli množstvo informácii a žiadna z nich nebola moc potešujúca. Takže sme si rovno povedali, že budeme pracovať iba zopár dní, aby sme zistili aké to je a videli, ako to čudo vlastne rastie. Naše obavy sa potvrdili a pre prípadných záujemcov o prácu na zbere kiwi zopár našich postrehov:
1. Kiwi sa zbiera rýchlo a je relatívne ťažké (oproti čerešniam). Takže rátajte, že za deň oberiete 2-3 tony, čo je značná záťaž pre váš chrbát. Kiwi sa oberá celkom nezrelé a hádže sa do cca 20 kg tašiek, ktoré máte zavesené na krku.
2. Kiwi sa môže oberať iba suché, pretože inak je náchylnejšie na poškodenie a ľahšie začne hniť a plesnieť. To znamená že robota začína neskoro, keď vyschne rosa – tj. zvyčajne okolo 9-10 ráno. Dni sú v túto dobu celkom krátke a to samo o sebe znamená, že pri optimálnych podmienkach môžete pracovať maximálne 8 hodín denne. Samozrejme optimálne podmienky nie sú nikdy a preto musíme odrátať každú jednu prehánku (+ 3 hodiny po nej kým opäť vyschne ovocie) a taktiež rozmary šéfa (ovocie nie je dosť zrelé, dnes oberáme iba 20 kartónov a pod). Takže realisticky človek môže očakávať tak 30 hodín týždenne, čo je oproti oberaniu čerešní (bežných 50 hodín za týždeň) dosť bieda.
3. Kiwi sa oberá buď na hodiny (15,25/hod), alebo na kontrakt (pri rýchlom tíme aj 30/hod). Avšak na rozdiel od ostatného ovocia toto sa oberá po tímoch. Teda celý tím (náš mal 12 ľudí) naoberá celkové množstvo, ktoré sa vydelí počtom ľudí a to je vaša odmena. Takýto systém vyhovuje iba priemerným a podpriemerným zberačom. Pokiaľ však oberáte tak rýchlo ako ja, tak Vám zostáva iba nájsť si dobrý tím, alebo celú prácu len nadávať na ostatné lemry.
4. Zber v okolí Te Puke ovládli Indiáni, a teda aj my sme robili pre Indického kontraktora. Zamestnávateľ nám našťastie zaplatil čo mal, ale ako by človek predpokladal, tak samozrejme dochádza k uprednostňovaniu ostatných Indiánov. Ako backpacker ste zase na poslednom mieste v potravinovom reťazci. Mal vytvorené dva tímy – jeden z Indiánov (skúsení zberači, ktorí zbierali tak isto rýchlo ako ja) a potom backpackeri, ktorí boli iba ako bonus a každý deň, keď potreboval pooberať iba zopár ovocia, tak nás nechal sedieť doma a zbieral iba tím Indiánov.
Celkovo sme tam zostali robiť 8 dní, z ktorých sme viac nerobili ako robili (odrobených 38 hodín), či už pre rozmary zamestnávateľa alebo pre počasie (pršalo iba jednu noc a jedno doobedie). Celkovo dedinka Te Puke nepatrí medzi Zélandské skvosty, ale pokiaľ chcete spoznať Indickú kultúru, tak je to to správne miesto pre Vás! :)
